Donecké letisko v rukách povstalcov – pohľad v súvislostiach

novodobí banderovci (zdroj: www.ukra.sk)

V Novorossiji pokračujú v čase prímeria lokálne boje. Povstalci dobýjajú Donecké letisko a podľa niektorých správ ho už aj dobyli. Legendárny veliteľ Motorola prichádza do Donecku ako víťaz v bojoch o letisko a obyvateľstvo ho nadšene víta.

Na Doneckom letisku boli tie najlepšie oddiely čo Ukrajina mala – zahraniční žoldnieri. Ukrajinské sily ponechali svoje jednotky na Doneckom letisku svojmu osudu bez výraznejšej podpory. Celkovo je počas celého konfliktu zaujímavé ako ľahko ukrajinské velenie odpisuje svoje obkľúčené jednotky. Južný kotol 1, južný kotol 2, letisko v Lugansku, Ilovajsk, letisko v Donecku.

Súčasný stav frontu vyvoláva otázky, na ktoré ako odpoveď koluje niekoľko hypotéz. Podľa jedných sú už ukrajinské sily v totálnom rozklade, úplne rozpadlo sa zásobovanie, velenie, disciplína. Vlastne ukrajinské sily nikdy v ničom z tohto nevynikali. Teraz stav ukrajinskej armády pripomína jej svetlé vzory Wehrmacht a SS v roku 1945, kedy už ich jednotlivé jednotky boli čoraz viac odkázané samy na seba. Podobnosť je aj v tom, že aj teraz vo víťazstvo veria už len skalní nacisti. Navyše Porošenka s Jaceňukom čoraz viac zamestnáva blížiaci sa hospodársky kolaps štátu a frontu sa už nevenujú ako predtým.

Legendárny Strelkov tvrdí niečo iné. Podľa neho ukrajinské sily chystajú veľký protiútok, ktorý možno začne už zajtra (6.10.).  Strelkovove vyhlásenie má reálny základ. Ukrajinské sily sa naozaj presúvajú do východiskových útočných pozícií. Ak má ukrajinská armáda dobyť Donbass, teraz je to ťažké, o mesiac to bude už nemožné. Podobne ako nacisti spred 70 rokov postráda zimné vybavenie. Možno spojenci dajú, ale ako sa ukazuje, spojenci radi majú veľkohubé politické vyhlásenia, menej radi idú do sankčnej vojny a veľmi neradi Ukrajine platia. Teda všetci uznávajú, že Ukrajina si zaslúži od západu peniaze, len by ich mal dať vždy niekto iný. Stav armády nebráni Porošenkovi vydať príkaz k útoku. O moc  lepšom stave nebola ani predtým. A keď ofenzíva zákonite zlyhá, budú asi zase tradičné sankcie proti Rusku..

Ak má Strelkov pravdu, čoskoro ukrajinské sily začnú svoje “Ardeny – bitvu o výbežok“. Pravdepodobne ale zase dopadnú rovnako ako ich svetlé vzory na Vianoce 1944. Zo dňa na deň narážajú na čoraz silnejších povstalcov. Na začiatku bojov väčšina obyvateľov Donbassu sa snažila držať od bojov bokom. Dnes tí obyvatelia vidia, že sa nedá ostať neutrálnym a po tisícoch sa hlásia k milíciám. Ukrajinské sily sa dopúšťali a naďalej dopúšťajú vojnových zločinov. Už a aj medzinárodné spoločenstvo bolo donútené uznať, že k tomu dochádzalo.

Najznámejšie sú zatiaľ masové hroby civilistov v Nižnej Krinke. Tam boli aj najprv ukrajinskými vojakmi znásilňované a potom v rámci mazania stôp zastrelené 12 ročné dievčatá. Celkovo bolo objavených mnoho iných masových hrobov civilistov a vypočutých mnoho smutných príbehov od tých čo prežili.

Ak sa pri čítaní týchto riadkov rozhorčíte nad neonazi bataliónmi a nad tým, že ako môže EU neonacistov podporovať, musím vás poopraviť. Vyšetrovanie zločinov v Nižnej Krinke nevedie ani k Azovu, ani k Ajdaru ale k 25 výsadkovej brigáde ukrajinskej armády. Tým netvrdím, že Azov a Ajdar nemajú svoje na rováši.

Západné média a politici poväčšine o týchto skutočnostiach mlčia. Bolo už na túto tému napísané veľa a je načase prijať realitu že mnohí EU politici, novinári, umelci sú vo svojej duši buď priamo nacisti, alebo majú predpoklady sa nimi stať, ak sa to bude ukazovať pre nich výhodné. Inak by museli vo vzťahu k Ukrajine už teraz riešiť veľkú osobnú dilemu.

Zaujímavý postreh priniesla obyvateľka Donecku, ktorú bola pozrieť známa z Mariupolu a tvrdila jej, že keby mohla, ostane v Donecku (dôvod prečo nemôže ostať správa neuviedla), pretože ostreľovanie mesta vníma ako lepšiu situáciu, než v akej je Mariupol obsadený ukrami. Dochádza tam k zmiznutiam ľudí, znásilňovaniam, rabovaniam, proste je tam bezprávie. Šanca človeka prežiť je tam podľa nej nižšia ako v ostreľovanom Donecku.

Toto všetko oveľa lepšie ako my vedia obyvatelia Novorossije a tak ukrov čaká boj, kde po nich bude strieľať každý, kto bude mať niečo, čo je schopné streľby.

Ak by aj ukrajinské sily teoreticky dobyli vojensky Novorossiju, bolo by to Pyrrhovo víťazstvo, hlave pre EU. Súčasťou Ukrajiny by sa stali milióny nepriateľsky naladených ľudí. Filtračné tábory sú už postavené, ale obnovenie “koncentrákov” by pravdepodobne silne radikalizovalo postoj Ruska a nedá sa potom vylúčiť nič, či úplné zastavenie dodávok energie do EU zo dňa na deň alebo tentokrát aj skutočný útok ruských vojsk alebo najskôr oboje.

Postoj občana Ukrajiny – príslušníka ruskej národnostnej menšiny, postoj aký má väčšina tam:

Ja už nikdy viac nebudem Ukrajincom. Všetky svoje sily obetujem na to, aby bol natrvalo zničený a vymazaný tento škaredý a falošný štát Ukrajina!

Namiesto vyjednávania, nás začali zabíjať. Volali nás separatistami, ani sa nesnažili vypočuť nás. Nazvali nás všetkých teroristami, ktoré možno zabiť pre slávu Ukrajiny. Nazvali nás nepriateľmi v našej vlastnej krajine!

Nás brali ako hlúpych a bezmocných otrokov vo svojej vlastnej krajine. A keď sa ja pozerám na niektorých ľudí okolo mňa a ja to chápem. Oni prijali túto úlohu. Sú pripravený byť otrokmi, len keby všetko bolo ako predtým. Len aby nebola žiadna vojna …

Ukrajinskí nacisti, v priebehu rokov, sami zničili všetku lásku a úctu k ukrajinskej tradícii, jazyku, kultúre a štátu. Títo nenávistní darebáci, kozáci, tripolci, banderi a šucheviči vymysleli falošnú históriu.

Podsúvali ju smiešne a ošklivo rusom, namiesto súčasného jazyka, histórie a kultúry.

A my sme to prijali! Dokonca sme sa cítili previnilo, že máme málo lásky a súzvuku s Ukrajinou. Nútili nás cítiť sa previnilo, pretože sme Rusi. Že lipneme na našej veľkej minulosti našej veľkej krajiny, na ktorú sme hrdí. Že my sme len lopaty a koše.

Ukradli nám deti. Zasrali ich mozgy a urobili z nich bezcitné zlé bábiky. A teraz ruské deti kričia, Sláva Ukrajine a spália ľudí zaživa, pričom to všetko natočia na video, s ktorým na sieti získavajú lajky. Bolesť a hanba.

Zlo, ktoré sa stalo v posledných niekoľkých mesiacoch, nemôže byť ospravedlnené. My sami sme prispeli k tomu, svoju zbabelosťou, ľahostajnosťou, dúfajúc, že to nebude mať vplyv na nás. Svojim naivným pubertáckym idealizmom, že raz bude lepšie. To poznanie ťaží srdce. Vina za všetko čo sa udialo na Ukrajina je na nás. Musíme prevziať zodpovednosť sami za seba. A opraviť všetky tie veci, ktoré sme urobili.

Nikto okrem nás to nie je povinný, ani Rusko, ani Západ. A nikto nebude nás chránil samých pred sebou.

Jediná šanca, ako prežiť leží na našich pleciach. Iba my osobne si môžeme vybrať svoj vlastný osud. Zničiť nacistov, zničiť tento štát, zničiť všetkých tých oligarchov, skorumpovaných úradníkov, politikov a SBU. Jediný spôsob, ako odčiniť svoju vinu pred Bohom, históriou a budúcnosťou. A potom máme šancu na záchranu.

Čakajú nás hrozné, temné časy. Je to nevyhnutné. Je to neodvratné. A čím silnejší budeme v ruskej viere, tým rýchlejšie sa dostaneme z tohto pekla zvaného Ukrajina.

Ukrajina – je škaredá chiméra, ktorá zničila naše životy. Obrátila nás na zbabelý dobytok, a naše deti na nemysliacich krvilačných bastardov. Toto nemá budúcnosť.

Ukrajinu živila duša ruského ľudu, jeho krv a práca, v dôsledku toho prečkala po všetky tie roky. A teraz, vo svojej agónii sa snaží zobrať so sebou, čo najviac našich životov.

Ak hovoríš po rusky, myslíš v ruštine, si Rus, a bez ohľadu na to, kto sú tvoji predkovia. A väčšina z nás má len jednu vlasť – Rusko! A zo všetkého najviac sú hanební tí Rusi, ktorí kričia Sláva na Ukrajinu a myslia, že kvôli tomu sa stali Ukrajincami. Nie, len sa stal zradcami.

Za výkrikov Slávy Ukrajine bolo zaživa spálených viac ako 50 ľudí v Odese. A v tomto plameni bolo spálené všetko, čo spája mňa s Ukrajincami a Ukrajinou. Pre mňa už nie je štát Ukrajina. Nikdy nebudem Ukrajinec. Som Rus!

Všetky svoje sily obetujem na to, aby bol natrvalo zničený a vymazaný tento škaredý a falošný štát Ukrajina!

Andrej A. z mesta Charkov
Záverom teda už len otázka, naozaj potrebujeme ten Donbass za každú cenu?

 

One comment

Pridaj komentár