Antiislamizmus je legitímnym prejavom demokracie

Charlie Hebdo k nedávnemu teroristickému útoku na ruské lietadlo v Egypte

Ľubomír Martin Ondrášek napísal článok “Antimoslimské postoje a konzervatívne hodnoty” a dovolil si na malú polemiku.

Pojem antimoslimský postoj by ale bolo treba troska rozvinúť a hlavne priblížiť čitateľom čo to sú “moslimské postoje”.

Takže čo tým kresťanom alebo seba identifikujúcim sa liberálom na tých moslimoch vadí? Vadí im presne to isté, čo vadilo obyvateľom mnohonáboženského a multietnického mestečka Mekka, keď sa v 622 roku rozhodli donútiť uzurpátora Mohameda, aby opustil ich mesto lebo ohrozoval mierové spolunažívanie jeho obyvateľov. A od tých čas nič sa nezmenilo, islam ako bol vtedy, tak aj naďalej je nastavený na konfrontáciu s okolitým svetom, ktorý odmieta jeho schizofrenickú diktatúru. Ony Dar al-hurb dom vojny, ktoré tak moslimovia volajú preto, lebo vždy a všade kde sa objavia, skôr alebo neskôr to končí takouto vojnou. Na rozdiel od ich Dar al-islam, domu pokoja, kde už nikto nemá odvahu postaviť sa im na odpor.

Dnes nám určite na moslimoch vadí ešte viac, lebo nie sme schopní akceptovať to, čo pred 1400 rokmi akceptovali obyvatelia mestečka strateného v púšti. Najmä:

– nerovnosť práv mužov a žien, s právom tie ženy bezdôvodne biť,

– morálny relativizmus islamu, hlavne absencia takých stálic a pilierov demokratického sveta ako “nezabíjaj”, “nekradni”, “neklam”,

– netolerancia sexuálnych menšín,

– netolerancia akejkoľvek kritiky islamu (slovom alebo obrazom)

– netolerancia všetkého čo je nemoslimské, zvyky, zvieratá atď,

– netolerancia iných náboženstiev a ateistov,

– krvilačné právo šaria,

– presvedčenie o islamskej nadradenosti nad svetom a pohŕdanie všetkým tým čo islamské nie je, spojené s túžbou (rýchlo ako sa len dá) zavádzania svojich zvykov a obmedzovaní slobody ostatných členov spoločnosti, ktorí nie sú moslimami.

Zo strany tých ktorým vadí antiislamizmus padá často námietka ?Ale nie všetci sú takí istí?, áno nie všetci. Ale všetko to, čo som hore vymenoval, je súčasťou islamu, a my tu v Európe sme si vytvorili spoločnosť, ktorej princíp spočíva v tom, že sme si vypracovali isté zvyky a zákony, ktorých dodržiavanie nám zaručuje pokojné spolunažívanie. A teraz mame ?hostiť? medzi sebou ľudí, ktorí vyznávajú také zvyky a také zákony, ktorých ? naopak – nedodržiavanie nám zabezpečí bezpečnosť? Nebolo by lepšie, aby sa najskôr tých svojich zvykov dobrovoľné vzdali a až následne došli medzi nás?

Moslimovia sú iní

Ľubomír Ondrášek sa odvoláva na Roberta Georgea, ktorého “New York Times označil v roku 2009 za ‘najvplyvnejšieho konzervatívneho kresťanského mysliteľa’ v Spojených štátoch amerických.” A dodáva, že: “Konzervatívne hodnoty, kresťanské vierovyznanie a demokratický charakter profesora Georgea sú nespochybniteľné.”. Tento spomenutý pán povedal že “drvivá väčšina amerických moslimov odmieta politický islamizmus a násilný extrémizmus a zdieľa naše základné hodnoty. Veria v slušnosť a morálku. Veria v demokraciu a právny štát. Sú to lojálni Američania, ktorí milujú našu krajinu”. Pozrime sa na to.

Gallupov inštitút spravil prieskum, položil moslimom otázky tykajúce sa útokov z 11.09.2001

7% moslimov odpovedalo, že útoky boli “úplne oprávnené”

6,5 % zastavalo názor, že útoky boli “dosť oprávnené”

23.1 % odpovedalo, že útoky boli “nejakým spôsobom oprávnené”.  

Takže 36,6 percent moslimskej populácie v USA, ktorá vo svojom vlastnom štáte zažila teroristický útok, ten útok viac alebo menej schvaľuje alebo minimálne ho vie ospravedlniť. Keď to prepočítame na počet moslimov, tak na svete žije 476 miliónov ľudí, ktorým nevadí zabíjanie…  Či naozaj máme byt pokojní?

Ondrášek poučuje politických predstaviteľov Slovenska, že by mali prinášať do verejnej diskusie podobný obsah ako Rober George, a namieta tiež nejakú tichosť a opatrníctvo. Ale v mene čoho a z akého dôvodu by sme mali prestať byt opatrní? Čo je zlé na tom, že sme opatrní a chceme našim deťom odovzdať krajinu lepšiu a bezpečnejšiu od tej akú sme dostali?

Ondrášek ako väčšina tých čo zrejme nedržali korán v rukách si myslí, že:

tieto postoje, vychádzajúce vo veľkej miere zo strachu z neznámeho a chýbajúcej osobnej skúsenosti s osobami moslimského vierovyznania, sú do istej miery pochopiteľné, nie sú správne, môžu byť nebezpečné a mali by byť zmysluplne konfrontované. Súčasťou takejto konfrontácie je prezentovanie korektných faktov o islame, podčiarknutie jeho teologickej a kultúrnej diverzity a predovšetkým nestotožňovanie tohto druhého najväčšieho svetového náboženstva s radikálnym islamizmom.

Som zvedavý aký názor má Ondrášek na fašizmus, nacizmus či komunizmus, či ma nejaké osobné skúsenosti s prívržencami týchto ideológií a ak nie, tak či tie chýbajúce skúsenosti priaznivo ovplyvňujú jeho názor na ne? Zabudol ešte uviesť – vždy a všade opakujúci sa blud, ktorým sa nás moslimovia snažia oklamať a presvedčiť o mierovej povahe islamu-, že korán, ktorý nie je čítaný v origináli, nemôže byt správne pochopený. Ako keby Main Kampf bolo treba čítať v nemčine aby sme mohli pochopiť, na čo slúžili koncentračné tábory.

A diverzita? Čo nám po tej diverzite keď všetci ctia človeka manom Mohamed, ktorý kradol, otročil, vraždil a znásilňoval? Ak diverzita zaručí pokojné spolunažívanie vedľa človeka, ktorý ctí vraha? Ako vieme že nenarazíme na jedného z tých 476 miliónov?

A prečo by sme mali “nestotožňovať to druhé najväčšie svetové náboženstvo s radikálnym islamizmom.”? Čo je to radikálny islamizmus? Keď radikálnym nasledovaním nejakej idei konám zlo, problém nie je v nasledovaní, ale v idei predsa!

Na koniec svojho článku sa Ondrášek púšťa do vývodu na tému náboženskej slobody ako základného piliera demokratickej spoločnosti. A správne pán Ondrášek, ale dobré by bolo aby ste si pred napísaním tohto záveru a vôbec celého článku prečítali niečo o tom, aké postavenie v majú islame ľudia iných vier a ateisti, a čo má islam nachystané pre odpadlíkov od islamu. Dozvedeli by ste sa, že násilným spôsobom ovplyvňuje náboženskú slobodu človeka a odpadnutie od islamu trestá smrťou.

A má to na rozdiel od kresťana silne a navždy zakotvené vo svojej islamskej ideológii.

Mariusz Malinowski

Zdroj:

http://www.gallup.com/poll/104941/what-makes-radical.aspx

 

 

5 komentárov

  • Gallupov inštitút spravil prieskum, položil moslimom otázky tykajúce sa útokov z 11.09.2001

    mozem poprosit zdrojovy link ?
    dakujem

  • Knieza Myskin

    Vedeli ste o tomto?

    http://www.parlamentnilisty.cz/zpravy/kauzy/Povstane-u-nas-5-tisic-nastvanych-muslimu-Ubranime-se-Co-nas-ted-ceka-Vojensky-analytik-prichazi-se-zasadnimi-zpravami-381769

    Zlomovým momentem, který dal muslimským snahám v ČR „zelenou“, byla podle mého názoru reakce na veřejný požadavek ředitele Muslimské unie v ČR Muhamada Abbase v Hyde Parku České televize z 15. 1. letošního roku.
    Požadoval zde věc v právním státě naprosto nemyslitelnou – připustit (jako „výjimku“ pouze pro muslimy) v ČR existenci paralelního právního řádu, založeného na právu šaríja.

    Naprosto nepochopitelně pro mě jako občana ČR tento výrok nevyvolal okamžitou ostrou reakci ministerstev spravedlnosti a vnitra a vzápětí jednoznačné odsouzení ze strany premiéra Sobotky. Politická reprezentace státu tím dala bez ohledu na zájmy většinové společnosti jasně najevo, že je ochotná ustupovat požadavkům nepřizpůsobivé a netolerantní části české muslimské populace, která se stále radikálněji a hlasitěji vymezuje vůči našemu způsobu života – bez respektu k našim zákonům a zvykům, bez ohledu na to, že oni přicházejí žít k nám, ne my k nim.

    A tento trend se bude dále zhoršovat s tím, jak bude přibývat radikálních imigrantů muslimského vyznání, legálně nebo ilegálně se pohybujících na území ČR, kteří nacházejí v islámských komunitách na jedné straně relativně bezpečný úkryt a zázemí a pozorné posluchače a možné následníky na straně druhé.

    … historicky daný fakt, že každý národ se vyznačuje vnitřní soudržností a zpravidla hlubokou historickou zkušeností danou odmítáním cizorodých prvků, a tudíž i cizinců s jejich náboženstvím, vzhledem, zvyky, kulturou či hygienickými návyky. Typickým příkladem takovéto důslednosti jsou Izraelité, kteří díky tomu přežili jako etnikum tisíce let.

    Multikulturalismus v praxi nikdy neexistoval, existoval jen tolerancismus „jiných“, který bere za své v okamžiku, kdy jinakost začíná nejen obtěžovat, ale dokonce, přesně podle historické zkušenosti národů, i ohrožovat jejich existenci. Z historických zkušeností plyne, že islám nemá na území Evropy co pohledávat. Jasně to prokazuje nemilosrdný, více než 1300 let trvající vražedný boj na hranici mezi islámem a křesťanstvím

    Že přitom nejde jen o nějakou „konspirační teorii“, ale o realitu, ukazuje fakt, že vztahy s arabskými či africkými křesťany nebo Asijci různé víry jsou u nás, i v Evropě obecně, na velmi dobré úrovni, bez ohledu na barvu pleti. S muslimy to bohužel nefunguje.

    • Knieza Myskin

      a toto vypichnem
      —————————————————————————————————–
      Položil jsem si při té příležitosti otázku, oč je na tom AČR lépe než například ukrajinská armáda?

      Jak by si např. poradila s útokem odhodlaného nepřítele, ochotného zemřít v boji, v síle dejme tomu 5000 mužů – typicky imigrantů, nemajících co ztratit a útočících souběžně na několika místech na policejní stanice, vojenské posádky a sklady firem, které obchodují s vojenským materiálem?

      Výsledek by byl katastrofální. Před tímto rizikem jsem varoval už před 4 lety; tuším, že ve 20 minutách Radiožurnálu. Hrozila mi tehdy žaloba ze strany MO údajně za šíření poplašné zprávy. Nemáme raketomety, pomalu žádné tanky, obří šílenosti nazvané Pandur jsou snadno zničitelné ručními pancéřovkami (RPG).

      Jejich posádky navíc nejsou cvičeny pro boj s gerilovými jednotkami na vlastním území. A policie není na tento typ boje cvičena vůbec; ostatně není pro něj ani určena.

      http://www.parlamentnilisty.cz/zpravy/kauzy/Povstane-u-nas-5-tisic-nastvanych-muslimu-Ubranime-se-Co-nas-ted-ceka-Vojensky-analytik-prichazi-se-zasadnimi-zpravami-381769

  • Pingback: Anonymous Slovensko UK &raquo Antiislamizmus je legitímnym prejavom demokracie

Pridaj komentár