Aké sú reálne možnosti Ruska pri vojne s Tureckom?

V minulom článku sme sa pokúšali odhadnúť kroky Ruska v situácii, keď kríza v Sýrii neprerastie do ozbrojeného konfliktu.

Čo sa stane, ak naopak Turecko s Ruskom namiesto občasných prestreliek začne plnohodnotnú konfrontáciu s vypovedaním vojny?

Tento scenár nie je až taký nereálny, ako by sa mohlo zdať. Sýria je len jedným z problémových miest vo vzťahoch oboch krajín. Napríklad sa premiér Davotoglu vyjadril, že Turecko mieni vstúpiť do konfliktu v Náhornom Karabachu medzi Arménskom a Azerbajdžanom na strane turkického Azerbajdžanu.

Tento krok má svoju logiku. Arménsku obranu garantuje Rusko. Útokom Turecka na Arménsko dôjde k stretu s ruskou armádou a Turecko ako vedľajší následok vojny s Arménskom vyhlási vojnu Rusku.

Logika vojny hovorí, že vojnu nevyhráva odvážnejšie strana s lepšími zbraňami, ale ten, kto lepšie zvládne logistiku a zásobovanie. Pri pozemnom meraní síl Turkov a Rusov v Arménsku by bol výsledok nerozhodný a krvavý. Rusko by vzhľadom na lepšiu PVO získalo prevahu vo vzduchu, ale Turecko so svojou silnou pozemnou armádou a možnosťami zásobovania, by bolo schopné sa účinne brániť.

Konflikt v Arménsku však vôbec nie je podstatný. Dôležitý je následok konfliktu, keďže podľa dohody z Montreux Turecko musí zabezpečiť voľnú plavbu všetkých osobných, nákladných aj vojnových lodí všetkých krajín z pobrežia Čierneho mora s výnimkou času, keď sa Turecko ocitne vo vojnovom stave. Treba však podotknúť, že revízia dohody z roku 1982 umožňuje Turecku zavrieť prieplav aj v čase mieru podľa vlastného zváženia.

V každom prípade, ak Turecko vyhlási vojnu Rusku, dôjde zo strany Turecka „k prehodnoteniu dohody z Montreux„, ktorá je zmluvou ochraňujúcou štáty v Čiernom mori pred inváziou zvonka. Pozrite si ako dnes vyzerá zloženie týchto štátov. Turecko, Bulharsko a Rumunsko sú členmi NATO s Ruskom ako hlavným nepriateľom, Ukrajina už dnes vedie nevyhlásenú vojnu proti Rusku a Gruzínsko má za sebou ostrý konflikt s Ruskom. Prakticky všetky krajiny na pobreží Čierneho mora sú proti Rusku so spojeneckými väzbami na externé štáty mimo územia na ktoré sa dohoda vzťahuje, čo z nej vytvára nepotrebný zdrap papiera.

Turecko uzavrie Bospor a Dardanely nielen pred ruskými vojnovými ale hlavne zásobovacími loďami, ktoré dopravujú všetko potrebné do Sýrie a bez čoho nie je schopné Rusko dlhodobo podporovať súčasný sýrsky režim. Ak sa naviac USA podarí uzavrieť aj vzdušný priestor cez Irak, zásobovanie prestane byť možné aj cez vzdušný most. Munícia, rakety, palivo, čokoľvek, čo je potrebné pre vedenie vojny sa do Sýrie nedostane a hoci Rusi ukazujú, že majú skutočne „zázračné zbrane„, na Blízkom východe sú v pozícii Nemecka za druhej svetovej vojny, ktoré blokádou zbavené možnosti dodávok všetkého potrebného, nebolo schopné odolať nekonečnému prúdu stále sa obnovujúcich tankov, lietadiel a kanónov z východu. A nepomohli im ani „zázračné zbrane„, na ktoré sa Hitler tak spoliehal.

Nepriateľský postoj vlád krajín voči Rusom na brehu Čierneho mora a revízia Dohody z Montreux umožní voľný priechod všetkých potrebných vojnových lodí NATO, čím tento pakt zaháji vojenský tlak na Rusko uzavreté v pasci vnútrozemského mora. Turecko bude prinútené dovoliť plávať cez prieliv aj lodiam s LNG, čím sa Bulharsko, Rumunsko a Ukrajina zbavia problémov so závislosťou na ruskom plyne

Počas zostrelenia ruského SU-24 bol na návšteve Turecka James Winnefeld, zástupca generálneho štábu americkej armády. Vzhľadom na evidentnú spoluprácu USA a Turecka pri zostrelení ruského lietadla a nemožnosť predpokladať takúto akciu bez schválenia z najvyšších miest Turecka, ponúka sa iná alternatíva súčasnej situácie.

Amerika pri svojej ceste za udržaním globálnej hegemónie nutne potrebuje dostať pod kontrolu, alebo zničiť Rusko, ako krajinu, ktorá má jednak najviac surovinových zásob na svete a naviac je rozložená na nepríjemne dôležitom mieste Zemegule. To je nezmeniteľný geopolitický fakt, axióma, z ktorej vždy treba vychádzať.  Zároveň je to krajina, ktorá vlastní dostatok jadrových zbraní na vymazanie väčšiny života na modrej planéte. Preto je nerozumné vyvolať otvorený konflikt s Ruskom. Naopak, dôležité je vytvárať reťaz navzájom prepojených kritických a chaotických miest všade na okolí hraníc Ruska, čím bude Rusko nutné skákať z jedného požiaru k druhému a vyčerpávať svoje sily v lokálnych, pre Ameriku nie nebezpečných konfliktov. Ukrajina, Turecko, Azerbajdžan sa možno stali ohnivkami tejto reťaze, ktorá sa bude rozširovať do Strednej Ázie a časom vznikne aj konfliktná situácia v Severnom ľadovom oceáne.

Pozícia Ruska vo svete sa stane neudržateľná. Ak všetko pôjde „ako má„, ak sa Rusko bude musieť napriek svojej nespochybniteľnej kvalite armády a výzbroje stiahnuť zo Sýrie, začne veľký koncert riadeného chaosu pod taktovkou dirigentov zo zámoria, kde na konci bude Rusko zbavené zdrojov, zázemia, zákazníkov a celý Eurázijský kontinent získa Amerika pod kontrolu.

Čaro tejto stratégie je neschopnosť oficiálne poukázať na zdroj problémov. V žiadnom kroku, žiadnom konflikte nebude predsa vystupovať Amerika ako súper Ruska. Vždy to bude len nejaký miestny vládca, či predstaviteľ vlády. Raz sa bude volať Jaceňjuk, inokedy Erdogan alebo niekto iný.

Pozícia Ruska voči Turecku je teda silná len do momentu, kým Turecko neuzavrie Bospor a Dardanely. Rusko nemôže preraziť silou, pretože by to bol priamy útok na člena NATO a to by znamenalo aktivizáciu pomoci, na ktorú sa mimochodom štáty NATO intenzívne chystajú a znamenalo by to tretiu svetovú vojnu. Otázne je, či to predsa len Rusko neskúsi. Nakoniec, je jedno, či má byť zahrdúsené pomaly samé, alebo či umrie spolu s ostatným svetom za svetiel atómového ohňostroja.

Môj osobný názor je, že sme svedkami premyslenej stratégie, kde stupňujúce sa útoky Ukrajiny na Rusko, vypnutie Krymu a konflikt s Tureckom úzko súvisia. Pre Rusko je naplánované zaviaznutie v bahne lokálnych konfliktov, kde sa vyčerpá a skončí jeho účasť v okolitých krajinách. Amerika zároveň oslabí všetkých podstatných konkurentov. Po skončení konfliktov ostane slabé Turecko, imigrantami zničená Európa, Blízky Východ neschopný akejkoľvek mocenskej oponentúry. Potom bude na rade Ďaleký východ a umravnenie Číny.

Z hľadiska stratégie musím priznať, že tento plán je brilantný a zatiaľ nevidím spôsob, ako by sa z pasce Rusko mohlo dostať. 

Zdroj:

Pridaj komentár