Al Safira – islamisti v kotli

zdroj: Tiger Forces

Na začiatku boli sýrsky obrancovia leteckej základne Kuweires. Tí sa držali v obkľúčení na kúsku územia dlhé mesiace počas 2,5 roka. Tento výkon by nebolo možné podať, keby armádne jednotky neboli jednak statočné a jednak zo srdca oddané sýrskej vláde.

Prioritou sýrskej armády bolo preraziť obkľúčenie základne, čo sa po 2,5 roku aj podarilo.

Následne sa situácia vyvinula tak, že obe strany ovládali územia závislé na úzkom zásobovacom koridore. Takže teoreticky sa do kotla mohla dostať ktorákoľvek strana.

Horšie to však od začiatku vyzeralo pre stranu “eurohodnotovú”, teda pre islamistov z Islamského štátu.

Ak by aj získali dostatočné posily z Turecka a opäť uzavreli do obkľúčenia Kuweires, sýrske jednotky mali pobyt v kotli už dostatočne “natrénovaný”, vybudované príslušné postavenia ako aj skúsenosť so zásobovaním odrezaných jednotiek.

Merkelovej návrhy na vzdušný dáždnik nad islamistami (bezletová zóna) ostali Ruskom nevypočuté (boli vysmiate) a Sýria naozaj nie je vietnamský dažďový prales, že by sa pred letectvom mali islamisti kde skryť.

Veľkou chybou islamistického velenia bolo, že nestiahli svoje jednotky na sever cca pred 2 dňami, keď sa tak ešte dalo. Boje v tepelnej eletrárni boli ideálnou príležitosťou zakryť taktický ústup.

Nestalo sa tak a tak dnes je približne 800 “eurohodnotových” bojovníkov pekne v kotlíku. K veľkej radosti miestnych mačiek a kocúrov…

Dávam islamistovi 4 dni, teda čas, dokedy dokážu v kotli odolávať…a Váš tip?

 

(Visited 21 times, 1 visits today)
Facebooktwittergoogle_plusredditpinterestlinkedintumblrmailFacebooktwittergoogle_plusredditpinterestlinkedintumblrmail

10 comments

  • Profile photo of Myskin

    bol som na prednaske tohto knaza v BA na Mileticke minuly utorok 16.2.2016
    pracuje v Damasku a prinasa cerstve informacie ohladom situacie v Syrii
    s rozhovoru s nim vyberam tieto podstatne informacie
    =============================================================

    Aka bola situacia pred vojnou

    Za tých päť rokov ste na vlastné oči videli, ako sa ešte nedávno relatívne pokojná a stabilná krajina stala najkrvavejším a najnešťastnejším miestom na zemi. Viete opísať, aký bol pre kresťanov život v mestách ako Damask a Aleppo na začiatku vašej misie?

    Keď som tam prišiel pred piatimi rokmi, už síce vypukla občianska vojna, ale v mestách ako Damask či Aleppo sa ešte nebojovalo, prebiehali tam demonštrácie za a proti prezidentovi, ale skutočné besnenie sa tam začalo až v júli 2012.

    V Aleppe bolo 30 percent kresťanov, bolo to najkresťanskejšie mesto v celej Sýrii. Aleppo je veľmi priemyselné mesto, takže aj z pohľadu ekonomickej situácie sa tam mali kresťania dobre. Takisto tam fungoval veľmi pekný ekumenický vzťah medzi jednotlivými kresťanskými cirkvami. Bývali tam ôsmi biskupi, štyria ortodoxní, štyria katolícki. Každý mesiac sa títo ôsmi biskupi stretli a napísali spoločne list všetkým kresťanom.

    Aký bol vzťah kresťanov s moslimami?

    Aj ten bol pokojný a pekný.

    A kresťania v Damasku?

    Tam ich bolo percentuálne menej než v Aleppe, asi desať percent. V porovnaní s Aleppom boli tiež chudobnejší. Aj v hlavnom meste však dobre fungovalo spolunažívanie s moslimami, život bol pokojný a bezpečný. Pamätám si, že dievčatá chodili domov samy okolo desiatej večer, chlapci okolo polnoci.

    Kam išli krestania zo Syrie?, isli najmä do krajín susediacich so Sýriou?

    V susedných krajinách sa vytvorili utečenecké tábory len pre moslimov, takže pre kresťanov by bolo veľkým rizikom ísť do týchto táborov, lebo aj v nich sa mohli nachádzať extrémisti. Mnohí išli najmä do dvoch krajín, ktoré sú síce fundamentalistické, ale kresťanov tam rešpektujú – Jordánsko a Turecko. Určite sa niektorí roztrúsili aj po Libanone, ale ani tam si to nenamierili do utečeneckých táborov.

    Pred vojnou sa sýrski kresťania cítili v istom zmysle oceňovaní, respektíve aspoň tolerovaní…

    Viac než tolerovaní, naozaj sa dá povedať, že štát si ich vcelku vážil. Kresťania bývali docenení, nie však privilegovaní. Skôr išlo o to, že Asad ich vnímal ako etnickú menšinu a on v princípe ochraňoval menšiny, keďže sám je príslušníkom menšiny alevitov. Nehovorím, že v Sýrii bola demokracia, ale keď to porovnáme s mnohými blízkovýchodnými štátmi, boli k nej bližšie.

    Nebolo to síce zďaleka perfektné, ale bolo to aspoň blízke nášmu chápaniu, v prvom rade sme boli Sýrčania, až potom suniti či šíti alebo kresťania. Amerika však sem prišla exportovať demokraciu, ale vidíme, čo sa stalo v Egypte, v Iraku.

    Ešte aj dnes sa dá povedať, že kresťania majú dobré vzťahy s tunajšími šítmi, alevitmi či druzmi, teda menšinami, ktoré stoja za vládou. Dokonca nájdeme aj sunitov, ktorí by boli radšej za Asada než za inú alternatívu, ale tu je situácia neprehľadná. Dnes sa často nevie, kto je kto.

    Ako vnímajú sýrski kresťania vstup Rusov do vojny?

    Najskôr prerozprávam pocity našich ľudí bez ohľadu na to, či sú správne alebo nie. Naši ľudia, ale teraz hovorím aj o mnohých moslimoch napríklad v Damasku, vidia v ruskom zásahu znaky nádeje.

    Prečo?

    Pre Američanov boli nepriateľmi Asad aj ISIS. Keď títo dvaja viedli proti sebe vojnu, oslabovalo to obe strany, USA teda vyhovovalo nerobiť nič. Lenže ľudia ďalej zomierali. Pre sýrskych kresťanov tak prichádza s Rusmi niekto, kto po prvýkrát hovorí jasné nie ISIS. Z tohto sa ľudia tešia.

    Lenže v Aleppe, kde teraz prebiehajú najtvrdšie boje medzi Asadovou armádou podporovanou Rusmi a rebelmi, to vyzerá na úplne pustošivú vojnu.

    Samozrejme, civilné obete sú na všetkých stranách. Prebieha aj komunikačná vojna, šíria sa klamstvá, a tu si opäť nikto zo zúčastnených strán nemá čo vyčítať. Takže aj my pochybujeme o všetkom. Ale pochybujeme aj o tom, keď nám z Európy hovoria: Rusi masívne bombardujú civilistov. Nie sme si istí, či sa to naozaj deje v takej miere, ako sa nám to predkladá. Hoci, samozrejme, zomierajú aj mnohí nevinní.

    Pre sýrskych kresťanov prichádza s Rusmi niekto, kto po prvýkrát hovorí jasné nie ISIS. Z tohto sa ľudia tešia. (…) Ale samozrejme, Rusi to nerobia z lásky voči nám, aj oni majú svoje záujmy a raz nám vystavia faktúru.

    V nemeckom magazíne Spiegel vyšla práve veľká reportáž, v ktorej sa opisuje, ako Rusi v Aleppe náletmi totálne deštruujú školy, nemocnice, pričom z mesta utekajú desiatky tisícov ľudí. Vraj sa to nedá porovnať s ničím, čo sa dialo v tomto meste predtým. Ste v kontakte s niekým z Aleppa?

    Akurát včera (rozhovor sme mali v stredu, pozn. red.) sme telefonicky hovorili s našimi ľuďmi, ktorí sú priamo v Aleppe. Máme tam totiž saleziánske centrum, žijú tam dvaja sýrski a jeden taliansky salezián.

    Čo vám hovorili?

    Ich interpretácia je takáto: polovica mesta je bombardovaná, lenže podľa nich to nerobia Rusi, ale rebeli. Rusi vraj útočia na rebelov a pritom, žiaľ, zomierajú aj civilisti. No rebeli nerobia žiadne rozdiely, útočia priamo na mesto, tam žijúcich civilistov, bombardujú bez rozdielu tú časť, ktorú nemajú pod kontrolou.

    Saleziáni nám tiež vraveli, že tam teraz vo veľkých počtoch zomierajú kresťania, koná sa jeden pohreb za druhým, ale sú to obete rebelov, nie Rusov.

    O rebeloch, ktorí stoja v Aleppe proti vláde a Rusom, sa hovorí ako o tých umiernených. Kto sú to podľa vás?

    Najskôr sa opýtam: Existuje niečo ako umiernená opozícia? Samozrejme, je plno ľudí, ktorí mali a majú voči Asadovej vláde výhrady, tvoria tiež veľkú časť ľudí vo veľkých mestách, ktoré sú pod kontrolou vlády. Ale rebeli, údajne umiernení a ozbrojení – ešte raz zopakujem, umiernení a ozbrojení – nie je to protiklad?

    Po vypuknutí občianskej vojny však siahli po zbrani všetky strany, takže toto zrejme nemôže byť jediné kritérium posudzovania. Ak sa pýtame na umiernených rebelov, máme na mysli skôr tých, ktorí bojujú proti Asadovi, niekde aj proti ISIS, ale nie sú to islamisti, ktorí by chceli na krajinu uvaliť vládu šaríe. Sú tam ešte takíto?

    Myslím si, že nie. Viac či menej všetci chcú na konci dňa šaríu. My kresťania, druzi aj aleviti sme zajedno v tom, že chceme oddelenie štátu od náboženstva, teda laický štát. Šíti sú tomu naklonení trochu menej, ale suniti vôbec, ich ideou je jednota štátu a náboženstva.

    Poviem vám príklad. V Sýrii sme mali dvoch hlavných mufti, obaja suniti. Obe osoby boli naozaj skvelé, veľmi inteligentné aj ľudsky naozaj pekné osoby. Pred pár rokmi však sunitskí rebeli hodili bombu do mešity, kde bol jeden z týchto mufti, ktorý zomrel. To bol skutočne umiernený sunita. Takže sa pýtam: ak boli sunitskí rebeli schopní zabiť svojho náboženského vodcu, pretože bol pre nich príliš mierny, čo urobia s nami?

    poviem vám jednu vec: Hanbím sa, že som zo Západu. Pretože my Západniari máme plné ústa demokracie, ľudskosti, ale pozrite sa, čo sme aj my spôsobili. Veď to nie je tak, že moji moslimskí priatelia v Sýrii nenávidia kresťanstvo. Oni nenávidia politiku západných štátov, ktoré sú v kresťanskom svete.

    https://www.postoj.sk/11048/v-syrii-som-prosil-mladych-krestanov-aby-neutekali

  • Zbohom buď, kotlík medený
    nad pahrebou vyúdený
    zbohom barel ropy…

  • Myslím si, že túto fotku s mačkami by mali islamistom zhadzovať z lietadiel, aby si mohli pozrieť, ako to bude v budúcnosti s pannami, ktoré ich čakajú 🙂

    • Uz som raz na tomto portali v jednom prispevku jemne naznacoval, ze islamistov sice ktosi caka, ale panny to nebudu. Bude to ich Allah. Allah Velky (Akbar). Je Allah dobry? Su islamisti jedna klika s Allahom alebo ich len Allah pouziva a hned ako prestanu byt uzitocny sa obrati proti nim? Asi za bé, vsak. No tak Allah bude strasne rad, ze ma tolko islamistov.

  • Tak im treba. Nech z****v z ISIS rozstrieľajú.

  • Každý kotol, aj kotlík, poteší. Urobiť kotol je najťažšie a najúčinnejšie.

  • Pingback: Islamské Debaľčevo | informujem

  • už je po nich 😀 😀 😀

Pridaj komentár