Arab s nožom a vražda Žida. Vyše 100 rokov výhovoriek

Arab s nožom a vražda Žida. Vyše 100 rokov výhovoriek

Na vrcholu druhej intifády média a politici rázne tvrdili, že len krajná zúfalosť môže donútiť človeka aby vošiel do autobusu plného nevinných ľudí a spáchal samovražedný atentát odpaľujúc nálož. Tá pokrútená logika nehanebne obviňuje obete za spáchané násilie a zároveň zbavuje teroristu zodpovednosti za atentát. Je to logika používaná len voči Izraelu, lebo tie isté média a tí istí politici nemajú žiadne problémy s identifikovaním skutočných dôvodov brutálneho násilia, len keď udrie niekde v ich blízkosti.

30 apríla 2003 o 00:45, 22-ročný Asif Muhammad Hanif vošiel do Mike’s Place, turistického baru so živou hudbou na pobreží v Tel Avive. Asif je z Londýna a jeho priateľ, Omar Khan Sharif z Derby, sa narodili a ukončili školy vo Veľkej Británii. Celú cestu si naplánovali pomocou najnovšieho sprievodcu Lonely Planet Guide. Večer strávili spolu so stovkami ďalších návštevníkov v hosteli Hayarkon, hneď vedľa baru. Keď Asif vošiel do baru, odpálil bombu, zabil troch ľudí a ranil ďalších 50. Vďaka hrdinstvu ochrankára Aviva Tabiba nebolo viac obetí. Jednou z obetí bola 29 ročná Dominique Haaas, narodená vo Francúzsku, moja kamarátka. Ťažko tvrdiť, že Asif a Omar boli viac zúfalí ako Ty alebo ja. Mladí vysokoškolsky vzdelaní Briti mali pred sebou celý život, ale jednoducho verili, že viac získajú tým, keď zavraždia Židov v Tel Awiwe.

Teraz je október 2015 a Židia sú zase vraždení v uliciach izraelských miest. Dnes sa nám hovorí, že dôvodom pre ktorý dnes Arabi vraždia Židov, je ohrozenie status quo Svätej hory. Je to falošná klebeta, ktorá bola používaná už skôr, ale pozrime sa do histórie.

Ten záznam je z Gazy z októbra 2015. Pre tých, ktorí ešte nevideli volanie po vraždách, po útokoch nožom a ospravedlňovanie toho všetkého náboženstvom je veľmi charakteristické.

Logika je neúprosná, keď zlikviduješ príčinu, následok by mal zmiznúť sám. Vráťme sa o rok.

Je rok 2014. Status quo Svätej Hory nie je ohrozené. Tu je útok 16-ročného teroristu, ktorý začal útočiť nožom na židovských klientov supermarketu Rami Levy v Miszor Adumin.

Viac o  útoku si môžete prečítať tu. Príčinou násilia podľa západných médií a politikov bolo to, že konflikt v Gaze vytvoril pocit zúfalosti a túžbu po pomste. Ak to bola príčina, poďme späť ešte o pár rokov.

Je október, rok 2000. Konflikt s Gazou v ktorej bude vládnuť Hamas bude až o desať rokov, ale približuje sa druhá intifáda, Izraelčania budú vraždení na uliciach Netanyi, Afuli, Tel Avivu, Jeruzalemu, vlastne všade kde sa dá. Dvaja Izraelčania, Wadim Nurzhitz a Jossi Avrahami, ktorí náhodou vstupujú do Ramallah, sú „zadržaní“ palestínskou políciou a odvedení na miestnu policajnú stanicu. Tam sú bití, bodaní nožmi, majú vylúpnuté oči a sú roztrhaní davom Palestínčanov.

Aziz Salhy

Fotka Aziza Salhy, jedného z katov, mávajúceho zakrvavenými rukami z okna policajnej stanice.

Izrael potom Salhu zadržal a odsúdil na doživotie, ale oslobodil ho v roku 2011 v rámci výmeny väzňov za Gilada Szalita. Medzi politikmi a médiami bola všeobecná zhoda, že ten výbuch brutálneho násilia bol výsledkom provokácie Ariela Szarona, ktorý postavil nohu na Svätej Hore. Ak teda to bola príčina, poďme späť ešte o pár rokov.

Je september 1999 a noha Ariela Szarona ešte nebola postavená na Svätej Hore. Dvojica z Hajfy, Szaron Steinmetz a Jehiel Finfeter, išla na výlet do okolia Megiddo, kde boli na smrť dobodaní arabom Abdullahom Salahom Aghbariju. Aghbarii najprv zaútočil nožom na 25-ročného Finfetera, ktorým ho bodol niekoľko krát pred očami jeho snúbenice a následne udrel aj ju kameňom a dobodal nožom. Aj keď terorista hovoril, že ich zabil „lebo boli Židmi“, média a politici o tom nechceli v tom čase počuť. Tvrdili, že to nebolo zapríčinené  deklarovanou nenávisťou teroristu voči Židom ale trenicami a stagnáciu mierového procesu. Ak to bola príčina, poďme späť ešte o pár rokov.

Je posledný štvrťrok 1993 a stagnácia mierového procesu nie je ešte viditeľná ani v najodľahlejšej perspektíve. „Nádej“ je novým kľúčovým slovom, Izraelčania a Palestínčania začínajú proces vzájomného uznávania sa v Oslo. Prvou obeťou tohto procesu bol Jigal Waknin, ktorý bol zabitý nožom pri jeho kempingovom návese kde býval.

Jigal Waknin

Násilie ďalších útokov je najbrutálnejšie od roku 1948 ospravedlňované je ako „vedľajší účinok“ samotného mierového procesu. Viac ako 250 Izraelčanov bolo zabitých v rokoch po podpísaní mierovej zmluvy v Osle, obetovaní mieru, ktorý nikdy nenadišiel. Západné médiá a politici ospravedlňovali tie vraždy ako zúfalý pokus extrémistov zadržať mierový proces. Ak to bola príčina, poďme späť ešte o pár rokov.

Je 21. marec 1989 a mierový proces v Osle nie je ešte ani myšlienkou v hlave Jossi Beilina. Prvá intifáda siaha na svoj vrchol a Muhammad Zakut, arabský stavebný robotník, začal útočiť na náhodných izraelských civilistov v Tel Avive, počas židovského sviatku Purym. Jedna z obetí, Kurt Moshe Schallinger, 73 rokov, bol zavraždený, keď vystupoval z auta na ulici plnej detí.

Zakut bol odsúdený na doživotie, ale tak ako Aziz Salha, ktorý sa zúčastnil lynčovania v Ramallah, bol tiež prepustený v rámci výmeny za Gilada Szalita. Počas prvej intifády bolo zavraždených 160 Izraelčanov, ale média a západní politici za jej výbuch obviňujú „okupáciu“ a výstavbu sídlisk. Ak to bola príčina, poďme späť ešte o pár rokov.

Je rok 1966. Cely Západný Breh a Gazy je v rukách arabských a nie je žiadna „okupácia“. Neexistuje ani jedno sídlisko. Tento stav trval 17 rokov. Väčšinu útokov na Židov majú na svedomí páchatelia zo zahraničia., teroristi sú ozbrojení samopalmi a bombami, nie len nožmi. Masakre sa odohrávali v autobusoch, boli útoky na vlaky, archeológov, streľba cez hranicu a útoky snajperov. Nôž sa ďalej objavoval v útokoch na samotných pastierov, únosoch, znásilneniach a vraždách žien a iných útokoch, ktorých detaily sú už zabudnuté. Medzi rokmi 1949 a 1967 kedy Izrael existoval len za „zelenou čiarou“, boli v Izraeli zavraždené stovky Židov.

1964 r. OOP

Na miesto toho aby využili situáciu a vytvorili Palestínsky štát na Západnom Brehu,  bola v roku 1964 v Káhire založená OOP (Organizácia Oslobodenia Palestíny), ktorej cieľom je zničenie Izraela. Počas celého obdobia trvania násilia média a západní politici obviňovali napätie ktoré bolo vyvolané odsunom utečencov počas vojny za nezávislosť, ktorá vybuchla po narodeninách štátu Izrael. Ak to bola príčina, poďme späť ešte o pár rokov.

Je 2. december roku 1947. Niet žiadnych utečencov, nie je žiadna okupácia a Izrael ešte neexistuje. Arabi na týchto územiach ešte sa nenazývajú Palestíncami. Ubehli tri dni od hlasovania v rade OSN vo veci rozdelenia a riešenia v podobe dvoch štátov. Toto riešenie Arabi absolútne odmietli. Arabi začínajú nepokoje v Jeruzaleme, 8 židov je zavraždených. New York Times informuje, že vražednými nástrojmi boli nože.

Útok na židovskú obchodnú štvrť v Jeruzaleme, december roku 1947.

Vraždenie sa začalo útokom zo zálohy na autobusy vedľa Kfar Syrkin 30. novembra a v ďalších mesiacoch nasledovala eskalácia útokov. Potom vybuchla vojna na celom území pod správou Britov. V priebehu niekoľkých týždňov Arabi začali utekať a do marca ich utieklo 100 tisíc. V januári na dejisko vkročili neoficiálne arabské armády aby zmietli Židov zo zemského povrchu a susedné štáty vyhlásili, že Izrael nikdy sa nezrodí. Nedá sa presne spočítať aké straty utrpeli Židia za 18 mesiacov pouličnej vojny, ktorá sa premenila na vojnu regionálnu, ale celkovo bolo zabitých 6 tisíc Židov. Proporčne je to viac ako Briti stratili počas celej druhej svetovej vojny. Podľa politikov a dobových západných médií, všetko to bolo „pochopiteľnou“ reakciou Arabov na rezolúciu 181 a rozdelenie teritória Britského mandátu. Ak to bola príčina, poďme späť ešte o pár rokov.

Je 19-20 apríl roku 1936. Nie je žiadne rozdelenie, nie je Izrael, ani sídliská, nie je okupácia a nie sú žiadni utečenci. Nie je ešte žiaden návrh rozdelenia Britského mandátu Palestíny predstavený Peelovou komisiou. Ale je „Krvavý deň v Jaffe“ a prvý deň „Veľkej Arabskej Vzbury“. Na konci prvého týždňa bolo zavraždených 17 Židov.

1936

Tá vzbura mala trvať 3 roky a mala viesť k celkovému zákazu imigrácie Židov do Britskej Palestíny. Briti a médiá videli dôvod povstania v arabskom nesúhlase s príchodom Židov utekajúcich z nacistického Nemecka. Ak to bola príčina, poďme späť ešte o pár rokov.

Je 19 august roku 1929. Nie je žiadne rozdelenie, nie je Izrael, ani sídliská, nie je okupácia a nie sú žiadni utečenci. Adolf Hitler vyšiel z basy ale ešte nedostal všeobecnú podporu vo voľbách. Sionistická organizácia Alija 4 je ospalá, nie je ako energická Alija 5. Mladý sefardský Žid, Abraham Mizrachi je dobodaný nožom Araba blízko Mea Szearim. 23 augusta sa pri Západnej Stene  počas arabskej demonštrácie začala vlna násilia a po poludní začali masakrovať Židov v Jeruzaleme (bolo zavraždených 17 Židov). Počas nasledujúcich dni sa násilie rozšírilo na celu Britskú Palestínu. Najhoršie udalosti odohrali sa v Hebrone (vyše 65 zmasakrovaných) a v Safede (vyše 18 zmasakrovaných).

1929 r

Masakre a vraždy donútili Britov vytvoriť tzv. Shawovu komisiu, ktorá analyzovala dôvod napätia. Komisia zistila, že arabskí vodcovia tvorili a šírili propagandu, ktorej účelom bolo vyvolanie nepokojov. Šírili klebetu o prevzatí Svätej Hory Židmi (aké to je známe). Komisia uznala, že príčinou bola imigrácia Židov a hrozba, ktorú predstavuje židovská prítomnosť v Palestíne. Nelíšilo by sa to ničím od situácie, keby sa nejaký rozvášnený dav vrhol na mestá Európy alebo USA, ktoré majú veľa imigrantov, za účelom vykonania krvavej masakry nevinných ľudí. Ale pre Britov, svetových politikov a médií to bolo postačujúce ospravedlnenie zabíjania Židov. Ak to bola príčina, poďme späť ešte o pár rokov.

Je rok 1920. Nie je žiadne rozdelenie, nie je Izrael, ani sídliska, nie je okupácia a nie sú žiadni utečenci ani židovskí imigranti. Ani Britský mandát sa ešte oficiálne nezačal. Ešte nebola žiadna konferencia v San Remo, ktorá má rozhodnúť o budúcností Blízkeho Východu. Sme v Jeruzaleme v čase sviatku Neba Musa. Bol to čas nepokojov kedy Arabi vraždili Židov v ešte jednej „pochopiteľnej“ masakre v Jeruzaleme. A zase boli to nože.

Nabi Musa april 1920 Jerozolima

Zavraždení boli piati Židia a ranených bolo 216. Palinova komisia povolaná vyšetrovaním (Briti milujú vymýšľanie ospravedlnení pre násilie páchané na Židoch) zistila, že hlavným dôvodom bola nespokojnosť Arabov z plnenia sľubov o nezávislosti. Ak to bola príčina, poďme späť ešte o pár rokov.

Je rok 1910. Nie sme v Britskej Palestíne lebo neexistuje. Nebol žiaden sľub nezávislosti, nebolo Balfurovej deklarácie, nebol Mandát, nie je Izrael, ani sídliská, nie je okupácia a nie sú žiadni utečenci ani židovskí imigranti. Ariel Szaron ešte sa nenarodil, nepostavil nikde svoju nohu. Sme v Sziraz aby sme sa pozreli na masaker Židov v roku 1910. Bol vyvolaný klebetou o rituálnej vražde. Dvanásť zavraždených a ďalších pätnásť dorezaných nožmi alebo postrelených.

Môžeme ďalej isť späť do roku 1987 alebo 1982, kde tiež Arabi zabíjali Židov. Môžeme isť späť do časov ešte pred začiatkom vzniku novodobého  sionistického hnutia, do Damasku v roku 1840 kde opäť  z dôvodu rituálnej vraždy zabíjali Židov. Nájdeme tiež „útoky davu na židovské spoločnosti po celom Blízkom Východe“. Zistíme, že Židia boli vraždení po celé XIX. storočie len pre to, že boli Židmi v Aleppe (1850, 1875), v Damasku (1840, 1848, 1890), v Bejrúte (1862, 1874), v Dajr al-Kamar (1847), v Jaffe (1876), v Jeruzaleme (1847, 1870 i 1895), v Kairze(1844, 1890), v Mansure (1877), v Alexandrii (1870, 1882) a v Damanhur (1871, 1873, 1877, 1891). Každá z týchto udalostí sa odohrala pred sionistickým kongresom, ktorý sa konal v roku 1987.

Pred rozdelením, pred Izraelom, pred sídliskami, pred „okupáciou“, pred utečencami, nohou Szarona na Svätej Hore, pred múrom, pred imigráciou, pred Bulfourom, pred samotným sionizmom. Na začiatku bol Arab s nožom a zavraždil Žida pretože bol Židom.

Absurdná logika, ktorá sa pokúša obviniť sionizmus z vytváranie násilia voči Židom, keď sionizmus vznikol len z dôvodu narastajúceho násilia voči Židom; v Európe tak aj na Blízkom Východe. Nie je možné postaviť voz pred koňa. Už stačí tých výhovoriek.

David Collier

Preklad Mariusz Malinwoski

Arab z nożem i mord na Żydzie. Ponad 100 lat wykrętów

7 komentárov

  • Smiešny komentár na tak závažný obsah.

  • …a teraz nejaký článok z pohľadu druhej strany…či, to sa tu nenosí?

    • Mariusz Malinowski

      Nie su ziadne argumenty. aby napisat taky clanok, ked mas nejake daj…

    • Povedzme to tak, ze na tento konflikt ma Medzicas utvoreny nazor, ktory prezentuje.
      Ide hlavne o nabozensky konflikt, kde sa islam snazi znizit nemoslimsku oblast, t.j. oblast, ktoru islam neovlada. Naviac je to okorenene nabozensky preddefinovanou historickou nenavistou voci zidom ako predstavitelom judaizmu, t.j. viery, ktora neuznala Mohameda za proroka a tym ho „nastvala“ tak, ze svojim nasledovnikom prikazal zidov likvidovat a nenavidiet http://medzicas.sk/vznikne-niekedy-palestina-vedla-izraela/.
      Druhy aspekt je ten, ze vzhladom na uvedene Izrael jednoducho nema inu sancu iba postupovat tak, aby prezil. To vobec neobnasa mierovu dohodu s moslimami, kedze ta nie je z nabozenskeho hladiska mozna, ale len uzatvorenie staus quo, ktore Izrael bude garantovat silou zbrani a v branitelnych hraniciach http://medzicas.sk/komentar-k-izraelsko-palestinskemu-konfliktu/.
      Kym si to zapadni politici neuvedomia, dovtedy klud nebude. Lenze pre zapadnych politikov je uvazovanie v nabozenskych terminoch neprijatelne, aj napriek tomu, ze su klucove pre pochopenie motivov islamskych krajin a hnuti. My si stale myslime, ze cely svet je povinny rozmyslat ako my a ze nase navrhy rieseni su jedine mozne a spravne. V skutocnosti sme na smiech kazdemu, kto vie ako pracuje nasa politika a ideologicky pohlad na situaciu. Ci su to Rusi, Cinania, Arabi, Africania, kazdy nam tvrdi co chceme pocut a a tym dosiahne svoj ciel. Nasi politici nevnimaju realitu, ale len svoje fatamorgany predstav

  • Mizerný preklad.

Pridaj komentár