Archív Ivana Novoroľníka: Buldozérom na osady? Radšej rýchlo zabudnime

Ivan Novorolnik

Ivan Novoroľník je zaujímavý autor, ktorého články sme na Medzičase už párkrát uviedli. Svojho času pravidelne písal blogy na SME, až kým jeho texty, tak zúfalo politicky nekorektné, hoci brilantne napísané a pravdivé, redakcia SME bez upozornenia zrušila. Internet si však pamätá a tak budem raz za čas uvádzať texty vytiahnuté z archívu rokov minulých. Napodiv sú stále čitateľné a občas až mrazivo aktuálne.

Dnes to bude úvaha čo s osadami neprispôsobivých občanov. Bohužiaľ východisko nevidí ani on…


 

Ak otvoríme plechovku červíkov, jediný spôsob ako ich dostať nazad je použiť väčšiu plechovku. (Murphyho zákony)

Sľubujem, že v tomto texte budem totálne politicky korektný a nepoužijem žiadnu z verzií názvu menšiny-ktorej-meno-neradno-vyslovovať.

Medzi najpálčivejšie problémy Slovenska patria nelegálne osady. Ide tu o celý komplex vzájomne prepojených problémov – od zdravotno-hygienicko-epidemiologického, cez ochranu práv maloletých detí, až po problém s používaním cudzieho majetku, v danom prípade pozemkov, na ktorých si osadníci postavili…. no, pracovne to nazývajme ?obydlia”. Plus vzťahy so susedmi z okolitých obcí, zhusta narúšané sklonom časti osadníkov ukradnúť ešte aj ten klinec ktorým to bolo pribité.

Nechcem sa hrať na deda vševeda. Ani ja nemám funkčné riešenie. Osobne sa obávam, že ?horizont udalostí” sme už dávno prekročili a riešenie v limitoch ústavy a ľudských práv už neexistuje*. Týmto textom chcem len upozorniť na principiálnu nefunkčnosť až nebezpečnosť buldozérového riešenia a varovať pred pokusmi o jeho použitie. Ešte predtým, než sa niekto túto plechovku červíkov pokúsi otvoriť a zistí, že zachrániť ho môže len omnoho väčšia plechovka. Ktorú nemá. Viem, pre ľudí ktorým osadníci zo susedstva robia zo života demoverziu pekla (aj pre mnohých iných) je sen o valiacich sa buldozéroch jednou z mála pekných vecí, aké sa im v súvislosti s osadou prihodia. Chápem a rešpektujem. Bohužiaľ, môžeme o niečom podobnom snívať, môžeme to chcieť, môžeme niečo podobného žiadať, ale to je asi tak všetko, čo v tejto veci môžeme, ak si z jedného veľkého problému nechceme urobiť x ďalších, omnoho väčších. Lebo nahnať niekam buldozér, to je ako povedať A. Akurát že po A ešte nasleduje B, C a kopa ostatných písmen.

Skúsme si teda predstaviť ako by to celé prebiehalo. Vezmime si hypotetickú, veľkosťou priemernú osadu – 50 obydlí, 600 ľudí, stojí na obecných a súkromných pozemkoch, kanál, voda, elektrina a akékoľvek povolenie mínus. Píše sa dajme tomu november, vonku je prvý sneh a v noci má byť mínus päť. Nie, nemôžeme to nechať na leto. Lebo zákony sa majú dodržiavať aj mimo kúpeľnej sezóny.

Ráno o 07.00 nastúpi buldozér, polícia, vzhľadom k počtu osadníkov preventívne asi aj kukláči, a začne sa. Po nevyhnutných slovných výmenách, zopár útokoch na verejného činiteľa a niekoľkých stavoch blízkych infarktu (na oboch stranách) sa o 09.00 buldozér dá do pohybu. Predpokladajme ideálny stav, t.j. že prevažná väčšina osadníkov sa so situáciou zmierila, má zbalené a čaká na demoláciu svojho obydlia pred kamerami televíznych štábov a nie pred pásmi buldozéra.

O 12.00 sú demolačné práce hotové. A začne hľadanie väčšej plechovky.

Priznávam, že teraz pôjde o bohapustú odhadológiu, ale moje teoretické čísla sa od prakticky dosiahnuteľných výsledkov budú líšiť len minimálne. Ale pre kontrolu počítajte so mnou :

Máme 600 osadníkov. Z toho cca 300 maloletých detí. Z nich …a, dajme tomu 2/3, t.j. 200 sa dokáže ?niekam” so svojimi rodinami umiestniť. (Niekam = ku príbuzným do susednej osady, na Luník, na Angy mlyn a pod.)

Ostalo nám 100 maloletých detí, ktoré spolu s rodinami ostali ?na holom zadku” sedieť uprostred poľa v závejoch.

Fuj, vy rasisti, ten blažený úsmev ste si fakt mohli odpustiť.

Teraz by mala nastať chvíľa, kedy nastúpi štátna starostlivosť o deti a túto stovku deciek rodičom odoberie a postará sa o ne. Ak by totiž štát nechal stovku detí zmrznúť na poli, hoci o nich MUSEL (štátna polícia na mieste) vedieť, slovo ?Slovák” by v civilizovanom svete nadobudlo zhruba rovnaký cveng ako ?Mengele”. Čo by väčšina domorodcov dokázala rozdýchať, ono každé čudo trvá tri dni. Ale štát by mal dodržiavať všelijaké dohovory, zákony a iné dokumety ktoré bol poprijímal. Plus žaloby po celom šírom svete – zažalovať štát za rasistický prístup, priamo ohrozujúci životy a zdravie stovky detí… nuž, na medzinárodnom súdnom dvore taký spor SR ešte neviedla. Presnejšie povedané – v takej veci ešte neprehrala. Doteraz. Pretože presne to by sa stalo, skôr v horizonte týždňov než mesiacov.

Otázka : má štát také kapacity, aby v horizonte 24 hodín dokázal vydať 100 individuálnych rozhodnutí o odňatí dieťaťa zo život ohrozujúcich podmienok, tieto deti naozaj fyzicky odňal (podotýkam, že toto všetko by sa malo udiať na úrovni jedného okresu) a potom ich ?niekam” (detské domovy a podobné zariadenia) naozaj fyzicky umiestnil? Trvám na tom, že nemá. Ani omylom, ani len približne. V horizonte 24 hodín fyzicky nemožné. A čas beží, vonku prituhuje, onedlho sa zotmie…. ak ich necháme spať na poli/ulici, koľko z nich sa nedožije rána?

Ak sa neprestanete tak nadšene uškŕňať, prestanem. Tu ide o vážne veci. Zabudnime na konvenčnú (hoci nie celkom nepravdivú) tézu, že o niekoho sa staráme až do bezvedomia a o niekoho iného sa nepostará nikto. Ak by mi vyhorel dom a fakt by som si nemal kam dať deti, mohol by som ich provizórne nechať umiestnené v detskom domove. Ale ak je tých detí sto, to by som ten detský domov musel najprv postaviť. Trúfam si povedať, že 100 voľných lôžok k tejto sekunde neexistuje ani na úrovni celej republiky. A že by ich obec provizórne ubytovala napr. v školskej telocvični, nad tým asi nebudeme ani uvažovať.

A to sme pred zátvorku vybrali tých zvyšných 200 detí, tiesniacich sa po príbuzných bohviekde, rozhodne však nie v podmienkach aspoň sčasti vyhovujúcich hygienickým predpisom. Ak by tu bolo odhodlanie dodržiavať príslušné predpisy (a štát by predsa mal dbať o dodržiavanie zákonov, nech to stojí čo to stojí), tety zo sociálky by si mohli zobrať do teamu okresného hygienika a o týždeň obehať aj tieto vysťahované decká. Odporúčal by som kĺbový autobus a policajnú asistenciu, pretože minimálne ďalšia stovka detí z osady by neprešla hygienickým minimom a bola by zrelá na okamžité odňatie. Oprava, na okamžité odňatie by bolo zrelých ďaleko VIAC maloletých, lebo treba uvažovať aj o tých, ktoré v hygienicky atď. nevyhovujúcich podmienkach typu Angy mlyn žili už pred začiatkom celej akcie. Nemôžeme predsa vytiahnuť z kanála jedno decko s tým, že do takýchto podmienok sa nemôže nasťahovať a druhé tam nechať, lebo sa tam narodilo a ide teda o úplne iný problém. Doplňujúca otázka : koľko z maloletých v Angy mlyn je z hygienických, sociálnych, výchovných atď. dôvodov k tejto sekunde zrelých na hore uvádzaný postup? A kam s nimi?

Teraz skúsme porovnať : Francúzsko ruší osady cudzích občanov a na cestu im dá peniaze. A idú ich za to ukrižovať. (Hoci treba úprimne priznať, že francúzske deportácie sú zo všetkého najviac o Sarkozym a s kriminalitou majú spoločného asi toľko, ako michalovský múr so squashom.) My by sme zrušili osadu svojich občanov a nedali by sme im nič. Trúfam si odhadnúť, že o 24 hodín by väčšina maloletých stále bola pod šírym nebom a minimálne jedno svetové médium by okrem slovíčok ako ?rasistický” v slovníku objavilo aj výraz typu ?štátna genocída”.

A to sme kompletne vynechali tých 300 dospelých/mladistvých. Znovu – 2/3 po príbuzných, 100 vo vzduchoprázdne. V preklade : získali sme rádovo stovku čerstvých bezdomovcov, hladných, vystresovaných (zbúrali im dom a vzali deti), zúrivých (a ani im nič nedali!), ktorí už naozaj nemôžu nič stratiť. Ono aj 15 – 25 rokov v Leopoldove sa z istého uhla môže zdať ako idylka plná strechy nad hlavou, kamarátov, teplej stravy a vlastnej postele. O pár mesiacoch za krádež alebo menšie ublíženie na zdraví nehovoriac…

Takto naladení ľudia sa minimálne pár najbližších dní budú pohybovať v bezprostrednom okolí. Žiada sa dodať pomerne realistický odhad, že veľké percento z nich bude pod vplyvom alkoholu/iných organických rozpúšťadiel. V preklade : osadu sme zbúrali ale nie v samotných obydliach bol problém. Ostalo nám 100 zúriacich problémov bez obydlia. Žiť niekde na okolí, do večera organizujem všetkých poľovníkov a vôbec ozbrojených susedov, a zakladám domobranu. Lebo ako vraví klasik ?polícia nemôže byť všade a vždy”. Ale ja mám strach tu a teraz.

Alebo pre čerstvých bezdomovcov niekto navrhuje zriadenie internačného tábora? A čo vyvesíme nad bránu – arbeit macht frei??? (Tento odsek je náznakom iných ako ústavných riešení. V skratke naznačuje jediné možné vyústenie postupu s obmedzenými právami skupiny občanov. S takýmito riešeniami však nemožno súhlasiť a aj ja ich odsudzujem. Lebo láger je láger a ak z neho jeden nemôže odísť, láger sa postupom času zákonite zmení z internačného cez pracovný až po vrcholné štádium lágrov, t.j. tábor likvidačný. Viď napr. Solovecké ostrovy ako ohradený priestor pre popov, buržujov a iné škodlivé živly – to aby sme v kuse nemávali iba Osvienčimom a pripomenuli si aj pôvodnú verziu koncentrákov. Ale ak z neho odísť môže, tak sme iba nelegálnu osadu v bode X pretransformovali na legálnu osadu v bode Y – čiže nič sa nezmenilo. A rozoberať možnosť c), totiž že sa osadníkom pridelia byty asi ani nemá význam.)

Nie, nikoho sa nezastávam a pre nikoho žiadne zvláštne výhody nežiadam. Áno, ak mi na pozemku vyrastie cudzie obydlie, mal by moje vlastnícke práva štát chrániť (o.i. na to si platím tie dane) a buldozérom ho zrušiť tak rýchlo ako sa len dá. Detto ak osada vyrastie nad plynovodom, v ochrannom pásme vodného zdroja, v národnom parku a podobne. Len konštatujem, že ak by sa štát konečne rozkýval do odstránenia jedného nezákonného stavu, nevyhnutne by navodil/prehĺbil iný nezákonný stav. Akurát že omnoho akútnejší, nakoľko o.i. životy maloletých detí bezprostredne ohrozujúci. Za daného stavu legislatívy, disponibilných zdrojov, štátom garantovaných práv a úrovne politickej korektnosti neriešiteľný. Rovnako ako jeho pôvodná verzia s osadou.

Ozaj, čo bude s tým buldozérom? Je 12.00 a buldozérista sa nejako príliš intenzívne začína tváriť že padla. Počkať, počkať, prenájom bol zaplatený na celý deň, tak to by bolo hriechom nevyužiť. Keď je už zložený z valníka, nebudeme to komplikovať nakladaním, tuto je poľná cesta, aj tak sme ju už dávno chceli splanírovať, takže nech sa po nej pekne vyberie a 7 kilometrov týmto smerom… leží ďalšia nelegálna osada.

30.08.2010

Ivan Novoroľník

*Pre blúznivcov, presvedčených že všetko sa dá len treba naozaj chcieť a že na všetko sa nájde riešenie mám skúšku správnosti : Ak naozaj trváte na tom, že všetko sa dá, upleťte z h…. bič a skúste s ním nad (vlastnou) hlavou poriadne nahlas plesknúť.

ivan novoroľník, piatok 10. septembra 2010 06:34

[sociallocker][/sociallocker]

Zdroj:

http://web.archive.org/web/20120711223831/http://novorolnik.blog.sme.sk/c/240888/Buldozerom-na-osady-Radsej-rychlo-zabudnime.html