Archív Ivana Novoroľníka: Developer Marian K.

Ivan Novorolnik

Ivan Novoroľník je zaujímavý autor, ktorého články sme na Medzičase už párkrát uviedli. Svojho času pravidelne písal blogy na SME, až kým jeho texty, tak zúfalo politicky nekorektné, hoci brilantne napísané a pravdivé, redakcia SME bez upozornenia zrušila. Internet si však pamätá a tak budem raz za čas uvádzať texty vytiahnuté z archívu rokov minulých. Napodiv sú stále čitateľné a občas až mrazivo aktuálne.

Dnes to bude o kauze Krásna Hôrka, keď občan, ktorému na pozemku vyrástli cigánske chatrče a štátna moc sa nedokázala postarať o ich likvidáciu a uplatnenie vlastníckeho práva, nakoniec daroval pozemky Maránovi Kotlebovi, súčasnému predsedovi Banskobystrického kraja. Pokus Mariána Kotlebu dostať sa na svoje pozemky a začať ich využívať, sa stal predmetom ostrého spoločenského konfliktu.


 

Vlastnícke právo alebo vlastníctvo (lat. dominium, proprietas) je právnym poriadkom ustanovená možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Ide o najklasickejšie absolútne právo, pretože z neho môže nositeľ vylúčiť ostatných, čiže pôsobí voči všetkým (erga omnes).

Občan Gunár vyjadril svoj údiv nad tým, ako mohol majiteľ niekomu len tak mírnix – dírnix darovať pozemok, na ktorom si on a jeho susedia nelegálne postavili zopár murovaných stavieb. Nuž, jednoducho. Lebo mohol. Hovorí sa tomu uplatnenie vlastníckeho práva, detaily viď tu.

Ak si nelegálne a na cudzom pozemku postavím stavbu, stan alebo čo i len bicykel, musím počítať s tým, že pozemok žije vlastným životom. Môže byť predaný alebo aj darovaný. Dokonca môže byť aj zdedený – keby ho nášmu momentálne najznámejšiemu developerovi odkázali v testamente, pán Gunár by sa pravdepodobne čudoval, že majiteľ si dovolil len tak umrieť. V každom prípade má pozemok po celý čas vlastníka, ktorým je niekto iný než ja. A ten nemá voči mne žiadnu povinnosť. Naopak, ja mám povinnosť zbaliť švestky a vypadnúť, keď ma o to požiada.

Pán Gunár sa tiež mýli keď predpokladá, že majiteľ sa chcel zbaviť pozemku a preto by bolo logické, keby ho daroval im. Respektíve… bolo by to logické, keby sa chcel zbaviť pozemku. A v tom je ten háčik. Možno si to p. Gunár len odmieta priznať, ale majiteľ sa prioritne pozemku zbaviť nechcel. Chcel sa zbaviť iba inak neoddeliteľnej časti pozemku, konkrétne pána Gunára a jeho susedov. Pre lepšiu názornosť : predstavme si, že ja som prišiel k p. Gunárovi, posadil som sa mu na gauč, skonfiškoval som mu ovládač od televízora a spustil som zbesilé prepínanie kanálov ako Fantozzi. Pričom argumentujem tým, že nikde inde mi to nechcú dovoliť. A samozrejme, nenechám sa z jeho gauča a od jeho ovládača odstrániť ani po dobrom ani po zlom ani nijak lebo ja mám právo prepínať si na aký kanál len chcem a keď sa mu to nepáči, je to rasistický hajzel a budem sa na neho sťažovať, fašistu jedného… Po istom čase by asi aj pána Gunára napadlo, že ak ten televízor daruje stodvadsaťkilovému osemkrát trestanému kamarátovi, telka síce bude v háji, ale pravdepodobne sa poberiem niekam do čertovej matere aj ja. A tiež by neriešil, do ktorej konkrétne.

Aby sme sa chápali, o novom vlastníkovi pozemku si myslím svoje, konkrétne že jeho kotleba je plná sviežich myšlienok hodných 19. storočia a že na inom mieste a v inom čase by sa hravo a hlavne RÁD kvalifikoval na táborového vedúceho.

Lenže keď si pôjde pozrieť svoj majetok, po ceste sa zastaví na polícii a požiada o ochranu pretože sa bojí napadnutia zo strany squatterov na svojom pozemku, polícia by mu tú ochranu mala poskytnúť. Pán Gunár sa totiž dopustil škaredého rasovo profilovaného a politicky nekorektného prejavu. Na kameru predpokladal provokácie zo strany majiteľa pozemku na ktorom má nelegálne postavený dom. (Majiteľ ho zrejme provokuje už holým faktom svojej existencie a listom vlastníctva.) A z nelegálnej osady sa ozvali aj hlasy, že nemusí (majiteľ pozemku na ktorom … atď.) odísť po svojich. Čiže vlastníkovi sa už vyhrážali a to dokonca formou médií. Nič v zlom, ale na nebezpečné vyhrážanie máme jeden veľmi sexi paragraf a aj by som povedal že sa čudujem prečo miestne príslušná prokuratúra ešte nekoná, ale nepoviem lebo sa nečudujem. Biľak svojho času sledoval Angeliku, prokurátori pravdepodobne boli na tenise. A nič v zlom č. 2, ale prechádzku po svojom vlastnom pozemku (prípadne aj s dvoma, troma, alebo kľudne aj 818 kamarátmi – to aby na každého vyšiel aspoň jeden meter štvorcový) môže za prejav šírenia čohokoľvek považovať iba silne vyšinutý jedinec. Mimochodom, ak sa developer pôjde po pozemku prejsť a naozaj neodíde po svojich, čo to bude? Žeby predsa len napadnutie iného pre jeho rasu? Alebo zasa raz platí ono známe ?nie je rasizmom tvrdenie, že existuje aj vlastnosť vyhradená výlučne bielej rase, ak je tou vlastnosťou schopnosť byť rasizmom”?

Že domy na cudzích pozemkoch sa nebúrajú, pretože si ich niekto vybudoval vlastnými rukami a tým pádom majú hodnotu, to je ďalší príklad trochu zvláštneho videnia sveta p. Gunárom. Nič v zlom, ale hodnota tu nehrá úlohu. Máme aj omnoho hodnotnejšie nelegálne stavby. A tam sa tiež ide (minimálne že sa seriózne rozmýšľa a ide súdiť) štartovať buldozér.

Nelegálni stavitelia majú v zásade pravdu, že stavať na cudzom je OK, lebo veď to nie je trestné. Podľa § 218 sa človek do basy môže dostať len ak protiprávne obsadí alebo užíva cudzí dom, byt alebo nebytový priestor. Že by sa ktokoľvek mohol zmocniť pozemku a tam si čokoľvek postaviť, natvrdo so základmi a zavedenou elektrinou, to si (na Slovensku v roku 2004 !!!) autori trestného zákona zjavne nedokázali ani len predstaviť, takže to tam ani nenapísali. (Možno autorom krivdím a naopak, dokázali si to predstaviť až príliš plasticky, vrátane počtu takýchto stavieb a kapacity našich väzení – a práve preto to do trestného zákona nenapísali).

Aj keď mnohí tvrdia opak, kauza “Kotleba obnovuje trávnik” nie je o rasovej nenávisti. Je to o následkoch nepochopenia základných pravidiel fungovania sveta, na ktorých osvojení sa rozoznáva rozdiel medzi civilizovanou spoločnosťou a, jemne povedané, spoločnosťou s menej civilizovanými vzorcami správania. Iste, Kotleba vo feši rovnošate, s outfitom “Posledný Spravodlivý S Ktorým Prichádza Zákon“, plus všetko čo sa môže teraz pod Krásnou Hôrkou udiať, to je dosť desivá predstava. Ale táto hrôza stojí na žulových základoch faktu, že NIKTO iný (prioritne štát lebo nato si platíme tie dane) proti bande squatterov na cudzom pozemku CELÉ ROKY neurobil nič.

Nie je to ani o neochote svoje pozemky predať (alebo ešte lepšie darovať, veď prečo by som nerozdával vlastný majetok) občanovi Gunárovi & his melody fellows, ale o z chorej hlavy vzišlej myšlienke, že za istých okolností môžem zobrať komukoľvek čokoľvek. Nie je v zásade žiaden rozdiel medzi Ficom trasujúcim diaľnicu na cudzích pozemkoch a p. Gunárom, stavajúcom si na cudzom pozemku dom. Akurát že Fico prehral na ústavnom súde a musel stiahnuť chvost, zatiaľ čo p. Gunár má dosť dôvodov veriť, že v prípade problémov stačí zakričať “rasííííízmus!” tak nahlas, až sa zobudia aj mimovládky a vládny splnomocnenec hin až v samotnej Blave. Lebo následne sa už nebude nikto zaoberať brutálnym záborom cudzej pôdy ale tým, či je okradnutý majiteľ pôdy veľký rasista alebo len taký stredný a či by svoj majetok mal nelegálnym usadlíkom predať za pár šupov alebo či by im ho mal rovno darovať, pretože tak by to bolo omnoho sociálne inkluzívnejšie.

Či veci došli do dnešného stavu (nelegálna osada na cudzích pozemkoch sa vníma ako nezmeniteľný fakt na ktorý by sme si už konečne mohli zvyknúť a stavia sa k nej asfaltka za 600 tisíc verejných peňazí) pretože nikto nechcel konať a riskovať nálepku svine rasistickej, alebo preto, že ono zrušiť nelegálnu osadu nie je zasa až také jednoduché v tomto prípade tiež nehrá úlohu. Podstata príbehu je totiž o niečom úplne inom.

Tento štát jednoducho zlyhal v jednej zo svojich základných funkcií. Službu (ochrana) ktorú by mal poskytovať nie schopný dodávať v požadovanej kvalite, prípadne ju neposkytuje vôbec. Preto sa zákazníci od neho odvracajú a signalizujú ochotu zmeniť dodávateľa služby za iného, od ktorého si sľubujú vyššiu efektivitu a kvalitu.

Lenže v tej sekunde, keď sa ľudia prestávajú kriminálnikom vyhrážať políciou (hoci si na ňu platia dane) a začínajú sa vyhrážať Kotlebom, prestáva byť náš developer avantgardnou postavičkou na okraji scény a záujmu. Mení sa na zrkadlo, ktoré naozaj nie je zodpovedné za NAŠE krivé huby. Pretože ten nefungujúci štát – to sme my všetci.

ivan novoroľník, sobota 5. mája 2012 17:45

[sociallocker][/sociallocker]

Zdroj: