Artur Bekmatov napísal otvorený list Alojzovi Hlinovi, obsah pobavil

Artur Bekmatov (foto: YouTube)

Úvodom treba povedať, že zábava je na vrub kresťanských demokratov – KDH.

Tí sa dnes skúšajú akýmikoľvek prostriedkami pozviechať zo stavu, ktorom sa nachádzajú, keď sa táto strana s veľkými ambíciami a neprerušenou parlamentnou históriou ocitla v pozícii mimoparlamentnej strany.

Predseda KDH vyhlásil, že strana nebude do svojich radov prijímať do svojich radov fašistov ani komunistov. A za týmto účelom bude meniť stanovy.

Táto informácia zaujala člena Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Artura Bekmatova. A tak napísal otvorený list.

Z jeho obsahu vyplýva, že Artur Bekmatov naozaj netúži po tom, aby komunisti rozširovali členskú základňu KDH.

Skôr má obavy s toho, ako členská základňa  KDH skončí, hlavne jej poniektorí známi členovia.

„Napríklad Váš predchodca Ján Figeľ bol svojho času členom Socialistického zväzu mládeže – kádrovej rezervy KSČ. Samozrejme, do SZM vstupoval kde-kto (týmto pozdravujem prezidenta Kisku – vodcu zväzáckej mládeže v Naftoprojekte).

Ale predsedom fakultného výboru SZM na STU sa nestal len tak hocikto. Režim musel mať v tohto človeka obrovskú dôveru. A tú pán (resp. exsúdruh) Figeľ očividne mal. Podľa neoverených informácií mal byť dokonca pred nástupom do funkcie fakultného predsedu, aj podpredsedom fakultného výboru SZM pre ideológiu.“

 

Predchodcom Figeľa bol Pavol Hrušovský. Áno, Hrušovský viackrát odmietol, že bol členom KSČ. Odhliadnime od toho, že (exsúdruh) Hrušovský bol kandidátom tajnej spolupráce s Štb (boli prípady, kedy kandidát ani nevedel o tom, že si ho ŠTb vytipovala).

Ak si však tajná služba vytipovala niekoho na spoluprácu musel byť v prípade tejto osoby predpoklad lojality k režimu. A ten Hrušovský rozhodne mal – spolu s otcom ešte pred novembrom 1989 vstúpili do Strany slobody, ktorá bola súčasťou Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky. Strana slobody bola jednou z mála oficiálne povolených a naoko nekomunistických strán, ktoré mali vytvoriť dojem politickej plurality.

Poznámka na záver. Komunistická strana Slovenska dosiahla vo voľbách v roku 2016 najhorší výsledok od roku 1989. Skončila tesne pred SDKU s volebným výsledkom  pod 1%.

Rýpať do nej sa však stále nevypláca, jej členovia si pamätajú dobre na časy minulé, kto bol kto a kde papalášil…