Bezohľadný systém využíva svoj “monopol na pravdu”.

Michalea

Bezmocnosť!

Michalea

Autorka článku Michaela Michelová.

Cítime sa ako mucha, ktorá si spálila krídla, keď drzo preletela nad horiacou, čajovou sviečkou.

Sledujeme najväčšie lúpeže sveta v priamom prenose, beztrestné zabíjanie státisícov ľudí na svete… opatrne, pomedzi prsty pozeráme na to ako vo svete vládnu najväčšie hyeny, ľudia s paprčami celými od krvi, mafiáni, sexuálny zvrhlíci, ľudia obchodujúci s ľudskými orgánmi, bielym mäsom… zlodeji detí.

Stali sme sa hračkou v rukách “mocných”.

Krásnym príkladom je prípad Češky Evky Michalákovej žijúcej v Nórsku, ktorej tamojšia sociálna služba Barnevernet v máji 2011 odobrala deti kvôli podozreniu zo zneužívania a zanedbávania.

Za celé roky sa tieto podozrenia nepotvrdili, nedokázali no napriek tomu nórske úrady minulý týždeň zbavili matku rodičovských práv ku svojim dvom synom – 10 ročnému Denisovi a 6 ročnému Davidovi. Bezohľadne sa zahrali s osudmi štyroch ľudí a obrátili ich hore nohami. Z práva, spravodlivosti, ľudskosti, či z tých najposvätnejších hodnôt rodiny urobili trhací kalendár.

Podľa akého kľúča sa rozhodovalo?

Víťazí mocnejší, ten kto operuje s množstvom peňazí, za ktoré sa dá v tomto hnilom svete kúpiť spravodlivosť, právo aj pravda.

Jej príbeh sa dotkol mojej duše…

Prečo?

Nielen preto, že som sama matkou a pred rokmi bola i dieťaťom, no hlavne opäť, zas a znova zvíťazila lož!

Ako to môžem vedieť?

Stačilo čítať, počúvať správy v médiách?

Odkazy pani Evky na sociálnej sieti?

Nie…

Bolo to skôr čítanie pomedzi riadky, intuícia, inštinkt, empatické vcítenie a potom stačí jeden jediný impulz k tomu, aby ste pochopili kto je tu klamárom.

O bezohľadnosti ľudí, ktorí rozhodovali o osude detí svedčí fakt, že im nestačilo deťom vziať rodičov, oni ich ešte odtrhli navzájom.

Umiestnili do dvoch pestúnskych rodín. Dieťa nie je rybička v akváriu, že ju môžete presunúť kam sa vám zachce.

Ono má srdce, dušu, má aj sny, priania… no často sa ich bojí vysloviť, lebo dospelí sú hluchí, nepočujú ich volania. Nevidia slzy ukryté hlboko v duši. Slzy, ktoré sa neprederú na povrch, lebo dospelí sú aj tak slepí.

Oni nevidia!

Stratili sme samých seba v klamstvách, v konzumnej mamonárskej spoločnosti, ktorá nám vytvorila falošných bohov, ktorým veríme… a prestávame veriť sebe.

V médiách, či školách nám ukazujú čo je dobré a čo zlé, určujú ktorou cestou máme ísť, no tá cesta nie je naša.

Toto nie sú hodnoty, ktoré si nosíme hlboko vo svojich srdciach, toto je organizovaná kriminalita a debilizácia národov.

Stali sme sa otrokmi tohto zvráteného systému prevzatého od západnej spoločnosti, v ktorej sa homosexualita, pedofília, či krádeže detí stávajú niečím normálnym, prirodzeným.

Neklamme sa!

Najväčším pokrytectvom na svete je moment, keď klameme samých seba.

Svoju vzácnu, čistú tvár prekrývame maskami úsmevu, zatiaľ čo duša plače.

Podviedol nás tento západný svet, ktorý je naruby… pod falošnou vlajkou prinášal zdanie blahobytu, ktorý sa nakoniec aj tak k väčšine občanov nedostavil, je len pre vyvolených.

Buďme radšej chudobnejší a svojprávni ako bohatí s nožom na krku… Ako bábky vyhovujúce hnilým normám EÚ, ktorým nie je dovolené premýšľať mimo ich zákonov.

Toto nie sme MY!

Našou cestou by mal byť návrat k správnym hodnotám, priplávanie do prístavu, v ktorom cítime teplo domova…

Návrat k sebe samému.

Prebúdzajúci sa národ, je národom, ktorý si strháva reťaze, odhadzuje ťaživú guľu z nohy.

Vezmime si späť svoje krídla, svoju slobodu!… a potom možno, až sa zmeníme my, zmení sa aj svet okolo nás.

Michaela Michelová

9 komentárov

  • Písala som už aj k inému článku na tejto stránke.
    Mne práve uniesla dieťa sociálka v Bratislave. Omnoho horším spôsobom. Pripravený “únos”. Bez dokladov. Bez ničoho.Pani zo sociálky, z Ligy otcov zorganizovala “návštevu”. Vraj musím dať dieťa bez akéhokoľvek dôvodu a bez akéhokoľvek dokladu!!! na prešetrenie. Vraj povinné! “že oni môžu, oni sú sociálka”. Len toto!!! Žiadne šetrenie. NIČ! Inak to urobia násilím políciou. Vyhrážali sa nám hrubou brutalitou! Dookola sa mi vyhrážali, ak dieťa nepôjde s nimi, že im ho musím vydať, že je to ich “povinnosť”!!! Že “oni sú sociálka, oni môžu”. Všetko mali dopredu pripravené. Potrebovali len dostať fyzicky dieťa do rúk. Moje malé dieťa mi odviedli na neznáme miesto. Vraj mi to nemôžu povedať, lebo “je piatok, oni sú úrad a už presčasujú” cit. Že o pár dní sa môj malý syn vráti domov, aby som bola “v kľude”. Na bratislavskej sociálke už čakal otec. Následne oklamali na druhý deň sudcu, že som vraj “vyhodila dieťa z domu”, aby ho zveril otcovi, s ktorým niekoľko rokov nebol. Sudca im to bez akéhokoľvek dokladovania, skúmania, dôkazov podpísal. Pritom otec syna ani nechcel, opakovane žiadal, mali sme súd o dieťa, aby ho súd zveril mne. Vzápätí mi zakázal sa k dieťaťu približovať, ku škole, k jeho domu a dokonca táto pani z Ligy otcov dala otcovi pokyn, napriek tomu, že súd mi kontakt nijako neobmedzil ani môjmu synovi so mnou, že nemám mať absolútne žiadny kontakt so synom a teda ani on so svojou mamou, kým “si na situáciu “nezvyknem””. Syn otca z prvého manželstva mi povedal, že jeho otec ma chce zabiť. Polícia, keď som bola kedysi ohlásiť to, že ma napadol, mi povedala, nech to radšej neoznamujem, lebo bude ešte zúrivejší. Zrušil mu všetky mimoškolské krúžky, zavrel ho doma, môj malý syn nesmie chodiť ani na prechádzky, stretávať sa s kamarátmi, s rodinou. Keď mal zle úlohu – práve začal chodiť do školy, tak naňho reval, a keď mu môj syn povedal, aby naňho nekričal, tak ho hodil o gauč. Odvolací súd len doslova citoval sociálku, odvolaním, ktoré išlo viac ako mesiac (malo ísť “bezodkladne”) vybavil cca za jednu hodinu. Zavolal na sociálku, a ako mu to nadiktovali, tak mi to napísal. A odvolanie jednoducho zamietol. Inicioval to spolu so sociálkou UNICEF, na ktorý som sa obrátila ohľadom asistovaného kontaktu! Že “pre dieťa je dobré, keď bude vystavené zlu, aspoň sa naučí brániť” (cit.). Keď som opakovane žiadala UNICEF, aby sa dištancoval od tohto totálneho odlučovania dieťaťa od jeho mamy, čo je v rozpore s dohovorom o právach detí, ktorý práve by mal deti chrániť a nie spôsobovať im traumy, a ktoré je navyše v rozpore so súdnym rozhodnutím, nikdy to neurobili a ďalej nabádali otca, aby mi nedovolil žiadny kontakt so synom. Bez akéhokoľvek dôvodu. Len tak. A všetko im tu na Slovensku prešlo. Nemám si už ako pomôcť. Po ťažkom boji sa podarilo, aby ma môj syn mohol aspoň vídať. Bojujem ďalej. Za syna. Za mňa. Za ľudskosť. Môj syn stále plače. Plače, kedy sa vráti domov. Môj syn sa domov nevrátil.

    Na Slovensku sa dejú rovnaké veci! Stačilo, že si 130 kilová pani zo sociálky zmyslí, že keďže má moc, môže čokoľvek a zorganizovala únos dieťaťa. Tu! Na Slovensku! Teraz! 30.10.2015! Šesťročného chlapčeka uniesli jeho mame, mne. Sociálka a slovenský UNICEF! UNICEF, ktorý vyberá od sponzorov peniaze na detskú linku “istoty”. Na ktorý som prispievala aj ja, moja rodina, moji priatelia, lebo sme boli presvedčení, že to nie sú účelové vyjadrenia na “ťahanie” peňazí od prispievateľov a sponzorov, ale že je to organizácia, ktorá naoza´j pomáha deťom. Ako sme sa mýlili! Dieťa môže zavolať a už nikdy nemusí svojich rodičov ani uvidieť !!! Môj malý syn síce nevolal, bola som to ja, ktorá som sa na nich obrátila o pomoc a spoluprácu, lebo sú akreditovaným strediskom pre asistovaný kontakt. Mali sme súdny spor o dieťa, a keďže otec sa mal postupne opäť začať stretávať s malým synom, chcela som, aby to bolo pred nejakou “treťou stranou”, lebo v súkromí bol zúrivý a agresívny, ale pred druhými si dával pozor a nemusela by som sa báť, že malému alebo mne ublíži a postupne sa to nejako “nastaví”. Otec nás dlhodobo týral, už počas tehotenstva som o dieťa skoro prišla, museli ma hospitalizovať a neprestal ani po pôrode. Opakovane hovoril, že vôbec nechcel, aby dieťa prišlo na svet, odmietal ho, ale potreboval a potrebuje ma “dostať do rúk”. Nikdy sa nezmieril s tým, že s ním nie som a mám s ním z mojej strany “vysporiadaný vzťah”. Napriek tomu, čím som si s ním musela prejsť, chcela som, aby môj malý syn mal oboch rodičov. Veď on za to nemôže. Keď mal drobček ešte len dva roky, nahovoril mu, že nie je u nás doma, že má mať inú mamu, malý sa mi sypal pred očami, vyzlečeného mi ho dával do zimy, aby ochorel a z “objektívnych dôvodov” nemusel preňho chodiť, ale mohol druhým rozprávať, ako veľmi s ním chce byť, ale keď mal preňho prísť, tak to bol “len návrh”, keď som ho s maličkým čakala a zas neprišiel. Keď preňho prišiel, sedel v aute, nás nechal stáť vonku na zime a nahrával si, že “prišiel” a matka mu “nedáva”! dieťa. Mojej opatrovateľke zakázal mi pomáhať. Dieťa opakovane nebral. Mala som ťažko chorého otca, tak ma chcel “zlomiť”. Keď som potrebovala ísť za otcom do nemocnice, a malého som vybrala z jaslí, tak sa mi vysmial a nechal nás s malým stáť na ulici. A toto robil opakovane. A drobček plakal a plakal a do toho mi písal mejly, ako chce byť s malým, ako tomu prispôsobil celý svoj život… O tom, ako mi stále nadával, vyhrážal sa mi… ani nehovorím. A keď som konečne povedala “dosť”. Môžeš ho mať kedykoľvek, ale dáš mi vedieť, a to aj dodržíš. Neozval sa a pred súdom tvrdil, aký bol ukrivďovaný otec. A pani z UNICEf-u mu pomohla zorganizovať únos a potom to, aby malý chlapček vôbec nemal prístup k svojej mame, aby dieťatko úplne izolovali, a doslova mu vymazávali maminu z hlavy. Rovnako ho ďalej nabáda, aby malý nechodil na krúžky, syn predtým hrával futbal za športový klub, otec mu to zakázal. Malý nechodí ani na prechádzky, je zavretý hneď po škole len v dome ( v ktorom o.i. v zúrivosti otec rozbil dvere), nikam nesmie. Vonku bol na chvíľu za dva a pol mesiaca jeden jediný raz!, vrátane prázdnin a víkendov. Nesmie sa stretávať s kamarátmi. Nič. Len do školy, kde mu pani učiteľka povedala, že ona je jeho mama teraz a mne má môj vlastný syn odkázať, aby som nechala otca na pokoji, a povedala mi, že načo za ním chodím, že ona je teraz jeho mama a stará sa rovnako dobre ako ja! A keď som mu chcela v škole dať aspoň malé kinderko, tak že “na mňa zavolajú políciu, lebo otec si nepraje, aby som sa k dieťaťu približovala a čokoľvek mu dávala” a naozaj ju išli volať!. Nikoho nezaujímalo, akú strašnú traumu spôsobujú tomu malému drobčekovi. Bol a je na mňa veľmi naviazaný. Z minúty na minútu vytrhli šesťročné dieťatko zo svojho domova, od kamarátov, od rodiny, z bezpečia a dokonca mu zakazovali, aby sa svojej mamy vôbec dotýkal, nemohol sa na mňa ani pozrieť, hystericky na mňa revali pred mojím synom, aby som sa k nemu nepribližovala. Bez akéhokoľvek oprávnenia. Nikoho nezaujímal ten malý chlapček, len to, dať dieťa za každú cenu otcovi. Tu predsa ide o dieťa, o živého malého človiečika, ktorému idu nasilu meniť celý jeho svet, a ktorému zobrali jedinú istotu – jeho mamu. Zorganizovala si to tá istá pani zo sociálky, a kryjú sa navzájom, ktorá chcela len cca mesačné bábo dať do “striedavky”! s tým, že keď bude bábätko u otca, matka si má mlieko odstriekavať a nosiť mu ho!! Takéto veci sa dejú na Slovensku. Sú si istí súdmi, ktoré sa zbytočne “neobťažujú”, políciou, ktorá nič nerieši (trestné oznámenie jednoducho odmietlia nypísali mi do zdôvodnenia len citáty sociálky, ako výsledok “vyšetrovania” – výsmech!), prokuratúrou, ktorá tu tiež nič nerieši. Sú si tak istí, že môžu čokoľvek. Stačí, že sú krytí štátnou mocou. A môžu čokoľvek. Myslíme si, že žijeme “v bezpečí”. Dokiaľ si nás systém nevyberie. Potom si už nepomôžeme. Dokonca zobrali zo súdu aj to rozhodnutie, čo si zariadili. Súd mi ho nikdy! ani len nedoručil. A keď som bola na tejto našej bratislavskej sociálke, ktorá to s otcom organizuje, pýtať aspoň nejaké informácie o svojom synovi a toto rozhodnutie, tak mi odmietli čokoľvek povedať, nič mi nedali, že sa mám obrátiť na súd, štyria na mňa revali a vyhrážali sa mi (pred svedkom!), že ma vyvedú ochrankou. Vydržala som to “v kľude”, ale potom ma musela odviezť záchranka.
    Čakali, že sa pod týmto ich terorom zosypem, aby mohli povedať tak, ako v tom Nórsku tým rodičom, že to “nezvládam” a preto sa musia “postarať” o to dieťatko. Čo urobili tomu malému, bezbrannému chlapčekovi, ako ho poznačili na celý život, ich nielen že nezaujíma, oni to všetko robia ešte s “chuťou”. Ale ja sa držím, nech je akokoľvek. Musím. Bojujem za svojho syna. A on za mňa. Viem, ako ma potrebuje. Ale bojí sa. A bojí sa, že ho opustím. Bol vystavený krutej skúsenosti, že mama nemôže! byť pri ňom a nedokáže s tým (mama) nič urobiť. Nemá ako vidieť, že robím všetko pre to, aby sme sa z toho “dostali”. Svojvôľa štátnej moci. A toto tu kryjeme! Výsmech zákonom, “právnemu štátu”. Ak môžu toto, tak môžu čokoľvek. Komukoľvek. Čo, ako a kedykoľvek si zmyslia. Poznajú systém, bezmocnosť občana a beztrestnosť štátnej moci.
    Žiadne dieťa na Slovensku nie je v bezpečí. Žiaden rodič. Žiaden starý rodič. Aj keď si zatiaľ bezstarostne idú po ulici a majú pocit, že okolo nich je všetko “v poriadku”. Až do momentu, keď sa to stane im.
    Môj malý syn mi povedal: “Mama, poviem Ti tajomstvo: vieš, že veľkú lásku nemožno rozpútať?”. VIEM.

  • Knieza Myskin

    http://jordankajiraskova.blog.idnes.cz/c/485240/aktualni-pripad-z-norska-pet-nasilne-odebranych-deti-vcetne-trimesicniho-miminka.html

    Minulé pondělí si norský Barnevernet přijel pro pět dětí do rumunsko – norské rodiny Ruth a Mariuse Bodnariových. Sled uálostí byl neuvěřitelně rychlý. Rodiče jsou zděšeni a v těchto dnech, ještě stále bez dětí.
    Rumunskému občanovi jménem Bodnariu Marian Constantin (Marius) a jeho norské manželce Ruth Johanne Bodnariu, norský sociální úřad Barnevernet minulý týden násilně odebral pět dětí.

    Nejprve pracovníci sociálky bez vědomí rodičů odvezli dvě nejstarší děti ze školky a následně v doprovodu policie, přijeli i pro dva starší chlapce do jejich domu. Šokovaná Ruth zůstala pouze se svým tříměsíčním synem a okamžitě zavolala manžela, aby přišel domu. Oba se pak spolu vydali na policii, nahlásit únos.
    Místo pomoci se ale dočkali pouze dalšího příjezdu sociálky. V úterý 17.listopadu Růth z náruče vytrhli i tříměsíčního syna Ezekiela, za to, že večer na policii plakala a hroutila se. Barnevernet usoudil, že matka je pro miminko hrozbou a tak ho také odvezl do pěstounské péče.
    Ve středu 18. listopadu už Barnevernet oznámil rodičům, Ruth a Mariusovi, že děti byly rozděleny do dvou různých rodin a začínají se integrovat do nového životního stylu.

    A důvod odebrání?

    Jedna ze starších holčiček vyprávěla ve škole o bohu, rodina je totiž věřící. Sociální úřad to nazývá doslova “křesťanským radikalismem”.

    https://www.facebook.com/Norway-Return-the-children-to-Bodnariu-Family-744234959015965/?fref=ts

  • Radoslav Becko

    Zapad nebol az tak skazeny vzdy. Obrat nastal jeho sionizaciou. Dokonca aj Izrael trpi tak isto chorobami zapadu a sionizacia ho tiez pohltila, hoci svoji by ho mohli usetrit skazy zapadu aspon ciastocne. 3 svetova mozno v tomto pomoze a bude uplny reset.

    • TY SI FAKT RASISTICKÝ IDIOT NA POHĽADANIE!
      “Radoslav Becko
      “Zapad nebol az tak skazeny vzdy. Obrat nastal jeho sionizaciou.”

      TY SI TOTÁLNE OSPROSTEL KOTLEBIZÁCIOU!

  • Ach jaj, vy moji rasisti uplakani, preratali ste sa. Mysleli ste si ze ked si adoptujete kapitalizmus tak vam automaticky naskacu dolare do vrecka a preberali ste vsetko zo zapadu ako zmyslov zbaveni. Lenze sa tak automaticky nestalo a zistili ste bez namahy nic nedostanete a teraz je zrazu zapad ten zly :)))) Akosi ste zabudli ze bez jeho penazi by ste nemali z coho zivit svoje rodiny kedze ste si vdaka vlastnej neschopnosti zruinovali vlastny stat. Ak by bol zapad taky hrozny netlacili by sa do neho tisice slovakov kazdy rok. Jedinym vinnikom ze to tak je ste vy sami lebo radsej pojdete na hotove ako by ste mali nieco doma s namahou budovat. A potom este budete na hostovske krajiny nadavat. Pani mala pekne vychovavat decka doma a nie v Norsku kam nepatria a nic by sa nebolo stalo. Lenze ona sa radsej ulakomila na peniaze, nevedela sa prisposobt systemu ktory od nej pozaduje nasledovanie tamojsich pravidiel vychovy deti a teraz place nad rozliatym mliekom.

    • Justme…..co tu je, nam bolo importovane. My nezijeme za peniaze kapitalizmu, kapitalizmus zije z nas. My sme stat nezruinovali, zrunoval ho zapad a jeho poskoci ktorych tu bohuzial vzdy najde dost. A samozrejme hlupi ludia co tu volili gaunerov ako dzurinda, miklos a spol. Ano pani chcela lepsie zit a ist do Norska, nevidim na tom nic zle….asi by nikoho nenapadlo ze europska krajina sa sprava horsie ako v stredoveku, nemozeme ju vinit za to ze tam vladne mafia. Takze places na nespravnom hrobe, to nie ona je ta zla lebo nepredvidala, zly je sucasny system zapadu ktory kompletne ovlada mafia.

  • Svatuskari veria ze to pan Boh napravi a spocita kazdej svini. Slusni ludia chcu jednat slusne a drbnuti demokrati tvrdia ze sa vsetko da demokratickym sposobom napravit.
    Pravda je celkom inde.
    Zamyslite sa kto ma vsetko v rukach, aky ludsky odpad bez charakteru a moralky – vystupujuci raz ako narod inokedy ako vierovyznanie – za vsetkym tymto stoji !!! Ak sa tento zhubny nador na ludskom rode fyzicky neodstrani na 100% nebude ziadna naprava.
    Politici su dosledok tohoto svinstva a pokial sa nezacnu za svoje chrapunstva strielat ako zajace aj s celymi rodinami (aby sa amoralnost neprenasala genmi), tak sa do politiky bude pchat (alebo bude obrezanymi dosadzovat) len ludsky a moralny odpad.

    Ak sa chysta ozvat nejaky svatuskar, nech si spomenie ako katolicizmus fyzicky zlikvidoval stovky milionov svojich odporcov kym sa odstal k moci…a dobrotivy pan Boh na to z vysoka serie a je mu to na haku.

  • Pingback: Anonymous Slovensko UK &raquo Bezohľadný systém využíva svoj “monopol na pravdu”.

Pridaj komentár