Brutálna stratégia Kyjeva na východnej Ukrajine

wolfsangel-ukraine

Už na to prichádza aj západ. Kyjevská vláda a jej “dobrovoľníci” sa na východe Ukrajiny správajú, ako sa kedysi k Ukrajincom správal Stalin.” – poznamenáva prekladateľ Tomáš Haas a pokračuje:

A hoci sa autor domnieva, že vrátiť Ukrajinu tam, kde bola ešte pred rokom a začať znovu v jednotnom štáte je možné, v tomto ohľade sa veľmi mýli.
Získať si späť obyvateľov východnej Ukrajiny, rusky hovoriacich Ukrajincov, za ktorých sa v tej dobe ešte považovali, mohol Porošenko ešte po svojom zvolení. Dnes, po takmer 5000 mŕtvych, takmer dvoch miliónoch bombardovaním vyhnaných civilných obyvateľov a teroru neonacistických Národných gárd, ktoré bránia distribúcii potravín, liekov, palív a ostatných životných potrieb, to bude po tom, čo s nimi Ukrajinská vláda odmietla rokovať a stavila na svojich “gardistov “a zverila im vedenie “protiteroristickej operácie”, nie ťažké, ale nemožné.

Autor sa tiež, ako sa zdá domnieva, že Porošenko môže a chce rokovať o mierovom usporiadaní. Nechce a aj keby chcel nemôže. Porošenko je pod silným tlakom svojho premiéra Jaceňuk, ktorý mu neodpustí to, že na seba pretiahol časť priazne Západu a tým ho dostal do čiastočnej izolácie. A hlavne je pod silným tlakom strán Sloboda a Pravý sektor, ktoré síce príliš neuspeli vo voľbách, ale prevzali takmer úplne, prostredníctvom svojich ozbrojených “Národných gárd” a “útvarov DUK” vedenie “protiteroristickej operácie”, občianskej vojny, ktorú svojou rolou na Majdan, v ústavnom puči a silovým presadzovaním nacionalistickej legislatívy vyvolali. Boli to títo neonacisti, ktorí prinútili Porošenka miesto rokovania s ukrajinskou ruskou komunitou zahájiť “protiteroristickú operáciu”, ktorá sa rozrástla do vojny, krviprelievania a humanitárnej katastrofy. Vláda im musí ustupovať.

Porošenko je aj pod tlakom Západu, ktorého verejná mienka začína mať dosť režimu, ktorý zatiaľ spackal čo mohol, premrhal miliardovú pomoc Západu na vedenie vojny proti vlastným občanom a zostáva nažive len vďaka neonacistom, ktorí cez neho fakticky vládnu Ukrajine, vďaka finančným injekciám, ktoré ako je viac a viac isté, nikdy nebudú nezaplatené a ironicky vďaka Rusom, ktorí pokračujú bez ohľadu na západné sankcie a hysterické útoky médií v dodávkach plynu, uhlia a životne dôležitej humanitárnej pomoci. Pripomínam, že práve v týchto dňoch dorazil v poradí už 12. konvoj so 172 kamiónmi s humanitárnou pomocou z Ruska.

Vážnosť situácie donútila OBSE po prvýkrát od začiatku ruskej humanitárnej pomoci s ruskou vládou spolupracovať a jej inšpektori konvoj sprevádzali a budú snáď dohliadať aj na jej distribúciu. Bolo to aj preto, ako hovorí úvodník Los Angeles Times, že “Národné gardy” distribúcii humanitárnej pomoci pre ukrajinských civilistov svojimi útokmi bránili.

Porošenko na jednej strane, tam kde hovorí so západnými partnermi, hovorí o rokovaní, o nevyhnutnosti mierového riešenia a o mierových plánoch či konferenciách, ale doma, pod tlakom neonacistov, hovorí o “nadchádzajúcej veľkej ofenzíve”, o “konečnom víťazstve v roku 2015” a o pláne obyvateľov Ukrajiny hladom prinútiť ku kapitulácii. Zatiaľ nikdy nezrušil plán notifikovaný jeho ministrom obrany Kovalom na stavbu “filtračných” táborov pre rusky hovoriacich Ukrajincov a o ich nútenom presídlení.

Hlad, nútené presídlenie národnostných menšín, lágre a silové riešenie problémov.
Akoby sa vracali tridsiate roky a duch Jozefa Stalina.
————————————————–
Brutálna stratégia Kyjeva na východnej Ukrajine
Lev Golinkin, Los Angeles Times, 2.ledna 2015, preklad Tomáš Haas

V polovici decembra podpísal prezident Obama “Zákon o podpore Ukrajinskej slobody”, ktorý, okrem toho že mu dáva možnosť vyhlásiť ďalšie protiruské sankcie, ukladá asistovať Kyjevu v pomoci pre vojnou, zo svojich domovov vyhnaných občanov a spolupracovať s medzinárodnými organizáciami v distribúcii humanitárnej pomoci na Ukrajine.

Kde vidí OSN rysujúcu sa humanitárnu katastrofu, tam vidí Kyjev šancu.

Takáto pomoc je na východnej Ukrajine veľmi potrebná. Väčšina infraštruktúry Donecka a Luhanska, hlavných miest Donbasu je zničená, dodávky uhlia a potravín do regiónu sú zastavené a v novembri Kyjev v celom regióne zastavil výplaty dôchodkov a ostatných platieb. S príchodom tvrdej zimy sa riziká vyhladovania a zmrznutia stávajú reálnymi. Ako hovoria OSN a Amnesty International, humanitárna kríza je na spadnutie.

Nanešťastie slová plk. Oleksiy Nozdrachova, šéfa vojenskej a civilnej správy východnej Ukrajiny, ukazujú znepokojujúce známky toho, ako sa Ukrajina ku kríze stavia. To, čo OSN vidí ako akútne nebezpečenstvo katastrofy, vníma Kyjev ako svoju príležitosť.
Kyjevská stratégia, načrtnutá plukovníkom Nozdrachovom, je pokračovať blokáciu výplat penzie a dávok občanom žijúcim v rebelmi kontrolovaných oblastiach v nádeji, že zvýšené utrpenie pomôže obrátiť ich hnev proti separatistom.

“Ukazuje to populácii v okupovaných územiach, že pod ukrajinskou vládou by ich situácia bola oveľa, oveľa lepšia.” povedal Nozdrachov. Navyše správa Amnesty International zverejnená 24. decembra oznamuje, že kyjevské “dobrovoľnícke batalióny” Národných gárd vo zvýšenej miere blokujú distribúciu humanitárnej pomoci na východnej Ukrajine, čo humanitárnu krízu ešte priblíži a zhorší jej priebeh.

Toto konanie je hanebné. Kyjev (a väčšia časť sveta) považuje vojenské vlády, ktoré kontrolujú Donbas za nelegitímne subjekty. Ale aj v situácii, keď povedzme nejaký ozbrojený zločinec obsadí budovu a drží rukojemníkov, by sa žiadny policajný department v Spojených štátoch neuchýlil k taktike zastavenie prísunu základných životných potrieb rukojemníkom v nádeji, že povstanú a porazia svojich väzniteľov. Dodávať pomoc civilistom chytených v situácii obkľúčenia, nie je ústupkom teroristom, je to základný princíp zabránenie zbytočných strát na životoch.

Akékoľvek rozhodnutie využívať tragickú situáciu civilistov na východnej Ukrajine ako zbraň, je nielen morálne hnusné a odporné, ale je isté, že bude mať pre Kyjev presne opačný, negatívny účinok. Stratégia možno povedie ku kapitulácii rebelov, ktorá dovolí prezidentovi Porošenkovi získať nominálnu kontrolu nad oblasťou. Ale Ukrajina je krajina, kde averzia a zášť zapúšťa hlboké korene. Západná Ukrajina nikdy nezabudla genocidálnu politiku Jozefa Stalina, ktorý tiež používal hlad ako zbraň. Od rusky hovoriacich obyvateľov Donbasu sa nedá očakávať, že Kyjevu zabudnú pokus o ich vyhladovanie. Hnev sa obráti proti Kyjevu a Západu a bude mať dlhé trvanie. A to je problém, ktorý si Ukrajina nemôže dovoliť, nemôže premeniť Doneck a Luhansk na trvalú zónu konfliktu, akú máme v Tranistrii v Moldavsku či Abcházsku a Južnom Osetsku v Gruzínsku, regiónoch, kde stáročia staráé nepriateľstvo tlejú a nedovoľujú týmto krajinám nájsť cestu k naozajstnej národnej jednote. Ukrajina sa už dlho pohybuje na hrane ekonomického kolapsu. Jeho odvrátenie bude obrovským problémom bez priemyselných centier a prírodných zdrojov Doneckého a Luhanského regiónu a môže byť úplne nemožné. Najlepšie šance pre odvrátenie ekonomickej katastrofy má Ukrajina v jednotnom štáte a aby sa to mohlo stať, musí si získať východných, rusky hovoriacich Ukrajincov.

To je ale niečo, čoho sa nedá docieliť jednoduchým prevalcovaním Východnej Ukrajiny a vztýčením ukrajinskej vlajky. Východná Ukrajina je územie oddelené od zvyšku krajiny hlbokým kultúrnym, jazykovým a dokonca aj náboženským predelom, kedy jedna veľká pravoslávna cirkev je orientovaná na Kyjevského a druhá na Moskovského Patriarchu. Je to veľmi neostrá hranica, vedúca naprieč mestami, niekedy naprieč mestskými susedstvami. Až do minulého roka nebola tá hranica problémom ohrozujúcim národnú jednotu, keby tomu bolo tak, Ukrajina by sa hneď na začiatku deväťdesiatych rokov rozdelila ako Československo, alebo Juhoslávia. Ale po 4700 mŕtvych a viac ako milióna zo svojich domovov vyhnaných osôb a pokračujúcim boji, priepasť sa prehĺbila.

V pondelok Porošenko oznámil, že sa 15. januára stretne so zástupcami Francúzska, Nemecka a Ruska k diskusii o mierovej dohode o Ukrajine. Ukrajina, povedal, nemôže vyhrať Donbas späť vojensky. V Moskve Rusko oznámilo, že bude pokračovať v dodávkach ropy na Ukrajinu a počas víkendu prebehla výmena zajatcov medzi Kyjevom a rebelmi na základe iných mierových rokovaní v Minsku. Iste sú to vítané kroky, ale príde výsledok, ktorý očakávajú a ktorý bol doteraz tak prchavý včas pre milióny penzistov a ostatných civilistov v Donbasu?

Zdroj:

http://www.latimes.com/opinion/op-ed/la-oe-golinkin-ukraine-humanitarian-crisis-20150102-story.html 

Pridaj komentár