Československé légie v Novorusku ?

Pribúdajú informácie o občanoch Českej a Slovenskej republiky, ktorí vstúpili do vojenských síl Novorossije.

Mediálne známi sú padlí Vojta Hlinka, Ivo Stejskal, či osobne Igorom Strelkovom vyznamenaný Oldřich Grund.

Zo Slovenska rezonovalo meno zajatého a neskôr povstalcom výmenou vráteného Miroslava Roháča.  Iní sa stali verejnosti známymi tým, že si ich “podali” slovenské médiá s tým, že dôvodom ich odchodu na Donbass nebol antinacizmus ani panslavizmus, ale problémy so zákonom na Slovensku.

Takto si Topky podali Richarda Branického, Mária Reitmana zase portál tvnoviny. Ale nielen ony, podali si ich aj iné slovenské médiá, aby som niekomu nekrivdil. Pravdivosť či nepravdivosť týchto obvinení som neskúmal. Nakoniec rozhodnutie ísť dobrovoľne do vojny asi je zložitejšie, budúci legionár  sa rozhoduje nielen na základe jedného aspektu svojho života.

Svoje dôvody “legionárčiť” mali tí, čo zradili pred desaťročiami císaře pána Franc Josefa rovnako ako ich majú dnes tí čo zradili “císaře pána Barrosa a jeho EU rodinu”.

S súčasnosti pribúdajú náznaky, že počet bojovníkov z bývaleho Československa je o niečo vyšší, než je medializované. Navyše je snaha počet legionárov navýšiť, čo otvorene priznáva práve Richard Branický na svojej FB stránke Donskí kozáci: “Veliteľ mi dal zelenú, aby som pozháňal dobrovoľníkov”.

Otázka je, do akej miery sa mu to podarí, či počet legionárov dnes bude aspoň významnejším zlomkom toho počtu, ktorý čs. légie mali takmer pred 100 rokmi.

Veľkú šancu tomu ale nedávam, pretože prezident Kiska síce považoval za potrebné hovoriť o intervencii na Ukrajine, avšak nič konkrétne pre vyslanie slovenských jednotiek do Donbassu neurobil. A tak Richardovi neostáva nič iné, len mobilizovať cez FB a prípadní záujemcovia o “legionárčenie” pôjdu ku kozákom nie za štátne trovy v štýle “Švejku, vy jste zradil císaře pána”, ale na svoje náklady.

Pridaj komentár