Chaos ako cieľ politiky vlády USA.

Koncentračný tábor na Ukrajine. Pôvodne sa tieto tábory začali stavať ešte za vlády Janukovyča s určením pre ilegálnych imigrantov za peniaze Európskej Únie. Dnes sa predpokladá ich využitie na iné účely.

Český poslanec Európskeho parlamentu Miloslav Ransdorf opisuje svoje skúsenosti z diskusie EP týkajúce sa federalizácie Ukrajiny.

Z jeho príspevku, ktorý inak doporučujem prečítať celý, vyberám pár myšlienok, na základe ktorých sa pýtam:

Nie je skutočným cieľom politiky USA antipolitika? T.j. vyvolanie stavu a situácie, keď v regiónoch amerického záujmu je akákoľvek stabilita neželateľná a neprijateľná? Zamyslenie sa nad výsledkami americkej politiky posledných dvadsiatich rokov moc iných možností na výber nedáva…

[sociallocker][/sociallocker]

1. Často spomínam, že útok na Srbsko bol zo strany Ameriky začiatkom šialenej politiky USA vedúcej k roztriešteniu Európy a jej kolonizácii. Ransdorf pridáva ďalšiu muníciu na podporu tohto názoru

Rovnako ako ja, pripomenul výrok Jennifer Psaki, ktorá v mene americkej vlády vyhlásila, že za neplnenie minských dohôd nebude Ukrajina trestaná. Ponúka sa porovnanie s rokom 1992, keď sa európskej diplomacii podarilo v Bosne prinútiť Srbov, Chorvátov a moslimov na podpis dohody, ktorá by zabránila vojne. Američania donútili Alija Izetbegovič, aby svoj podpis odvolal.

Vo svojom prejave som uviedol podobný prípad: Slobodan Miloševič a albánsky prezident Fatos Nano v novembri 1997 došli počas rokovaní na Kréte k dohode o mierovom riešení kosovského problému na báze širokej autonómie. Američania plnenie dohody znemožnili. Robert Holbrook začal cestovať po severnom Albánsku, navštevoval tábory UČK a bol vo svojej misii úspešný – vo februári 1998 prepukli násilnosti, dohoda bola stratená a všetko vyvrcholilo v marci 1999 bombardovaním Srbska a Čiernej Hory. Možno sa čudovať vlne nesúhlasu a nepokojov po tom, čo Američania poslali do Belehradu ako veľvyslanca práve Holbrooka?

2. Druhá myšlienka stojaca za povšimnutie je reálna fašizácia dnešnej Ukrajiny, ktorá okrem Ransdorfa evidentne nikomu nevadí.

Ľudia, obvinení zo zločinov proti štátnej bezpečnosti, majú odsúdenie isté. Žiadny súd sa nepýta na fakty, nepreverí obžalobu, pretože sa neodváži dostať do konfliktu s tajnou políciou SBU (Služba bezopeki Ukrajiny).

Aj ďalší účastníci potvrdili, že prípady bitia a mučenia sú bežné a že neexistuje ochrana práv obvinených. Fyzickým aj morálnym nátlakom sú nútení k podpisu priznania.

Ransdorfov popis správania sa ukrajinských poslancov je dôkazom úplného rozpadu demokracie…

Ukrajinský veľvyslanec Konstantin Jelisejev na rokovanie prizval troch koaličných poslancov ukrajinského parlamentu a tí názorne predviedli, ako to chodí vo Verchovnej rade. Fakt, že Jelisejev k nim stále chodil a programoval ich, ako majú vystupovať, nestojí za komentár.

Úplne neakceptovateľné boli ale maniere poslanca zo strany Sloboda Olega Ťagnyboka. Aj keď bol hosťom Európskeho parlamentu, opakovane skákal účastníkom do reči, napadol ma, že organizujem protiukrajinské provokácie a vyhrážal sa mi, že sa postará, aby som bol vyhlásený za nežiadúcu osobu a dostal zákaz vstupu na ukrajinské územie. Vyhrážal sa aj pánovi Perlynovi z organizácie Monitoring, ktorá sa zaoberá občianskymi a ľudskými právami na Ukrajine.

Pozadu nezostala poslankyňa zo strany blok Petra Porošenko. Pretože Perlyna pochádza z Makejevky, obvinila ho, že je separatista a terorista, a vyjadrila sa, že Perlyna nemá o ľudských a občianskych právach vôbec hovoriť. Pustila sa aj do poslanca Vilkula z opozičného bloku, ktorý si dovolil spomenúť, že je potrebné využiť niektoré nové zákony na obnovu ekonomiky. Túto myšlienku podporil aj Evhen Udod, predseda oblastnej rady Dnepropetrovskej oblasti.

Ako Vilkul, tak aj Udod schytali nevyberanú kritiku od poslanca strany Julie Tymošenkovej Baťkivščina, ktorý na nich dokonca robil vulgárne posunky. Vrcholom nekultúrnosti bolo fyzické napadnutie Perlyna poslancom strany Sloboda (Sloboda je regulárna fašistická strana). Pripadal som si ako na trhovisku a hlboko sa hanbil. Opakovane som musel zjednávať poriadok.

Bulharský europoslanec Pirinski ukrajinského poslanca poučil, že v Európskom parlamente panuje iná atmosféra a iné zvyklosti, než vo Verchovnej rade. V civilizovanej spoločnosti je totiž normálne, že politici vypočujú názory druhého a ak nesúhlasia, vedú s ním polemiku. Ak teda chcú Ukrajinci niekedy v budúcnosti byť členmi EÚ, musia túto politickú kultúru rešpektovať. To isté som im niekoľkokrát oznámil aj ja.

Všetci koaliční poslanci svorne tvrdili, že na Ukrajine je všetko v poriadku a s demokraciou nie je problém. No, svoje predstavy o demokracii predviedli plnou mierou. Po vyhrážkach a mojom opakovanom napomínaní z rokovaní za okrúhlym stolom odišli.

Bol som rád, že sa tentoraz ukrajinským demokratickým poslancom nepodarilo akciu rozbiť a predčasne ukončiť (vlani boli bohužiaľ Ukrajinci úspešní, pozri správu o incidente ).

Následnej tlačovej konferencie a vernisáže výstavy fotografií z Ukrajiny, ktoré vydal český fotograf Roman Blaško počas volieb, sa nezúčastnili ani ukrajinskí hostia, ani veľvyslanec. Obe akcie prebehli bez ich prítomnosti úspešne a dôstojne.

Mimochodom, starosti dnešnej ukrajinskej “elity” na našu hlavu. Jedna dáma z Bratstva (pozri “Střípky ze zahraničí”) navrhuje zákon, ktorý by na Ukrajine zakázal používať názov Rossija. Jej manžel zase navrhol koncentračné a prevýchovné tábory pre separatistov (návrh sa objavil v poradnom materiáli amerického think tanku Rand Corporation).

Zdroj:

3 komentáre

Pridaj komentár