Do akej miery je štátna moc na Slovensku infiltrovaná mimovládkami ?

Obrázok: Februárová relácia Slobodného vysielača sa venovala téme mimovládky.

Túto otázku si na Slovensku kladie čoraz viac občanov. Mnohé verejnosti poodkrývanú spory vo vláde a parlamente.

Aj vytrvalá snaha na rozpustenie strany Mariana Kotlebu má, ako sa zdá, viac mimovládkarske pozadie, než by v tom bol záujem Róberta Fica.

Róberta Fico týmto ťahom nemôže získať nič, voliči rozpustenej strany voliť Smer iste nebudú. Nikdy. To skôr Smer (aj ostatné štandardné strany) môžu zase nejaké to % popularity stratiť u svojich súčasných voličov.

Občania sa právom pýtajú, prečo sa venuje toľko energie na rozpustenie práve tejto strany. Už priam komicky pôsobí fakt, že za týmto účelom má byť dokonca vypracovaný znalecký posudok, ktorý by mal byť hlavným podkladom pre rozhodnutie súdu.

Prečo sa ale ani len neuvažuje nad prípadným rozpustením strany SMER – sociálna demokracia?

Veď je tu podozrenie, že jej čelný predstavitelia lietajú vo vážnych ekonomických trestných činoch.

Veď o tom sú predsa demonštrácie pred Bonaparte, alebo sa mýlim, a celá kauza je iba propaganda opozície bez kúska reality?

Alebo ekonomická trestná činnosť čelných členov politickej strany je v demokracii politickým stranám ako subjektom tolerovaná, tu už neexistuje zodpovednosť strany za konanie jej členov a dokonca čelných predstaviteľov?

Ale nedajbože zavesiť „neeurohodnotový“ status na Facebook, či vetu „na hrane zákona“ predvolebný bilboard? Vtedy už vznikne dôvod na rozpustenie strany?

Keď píšem o vyjadreniach na hrane zákona, naozaj myslím na hrane, inak by nebol predsa k rozpusteniu strany potrebný znalecký posudok.

A na druhej strane,  čo so stranou, ak zistíme, že je infiltrovaná mimovládnymi subjektami napojenými na zahraničie? Uvažovať tiež nad jej rozpustením, alebo nie ?

To, že cez Ministerstvo zahraničia, ako aj Ministerstvo kultúry získavajú mimovládky celkom zaujímavé sumy, tuším už dávno.

Iste aj samotný Róbert Fico vie, že tie peniaze by boli užitočnejšie využité napríklad na opravu výtlkov na cestách či na pomoc tým najchudobnejším.

Otázka však je, do akej miery je Smer „prelezený mimovládkarmi“. Do akej miery má ešte Róbert Fico vôbec kontrolu  nad svojím parlamentným klubom a exekutívou a do akej miery sa rozhodnutia rodia v centrálach „mimovládnych“ organizácií ? A to platí aj pre  rezorty, ktoré vedú nominanti Smeru.

Únik dokumentov z mailovej pošty ambasád USA, ako aj z centrály mimovládiek riadených George Sorosom, je pre mnohých politikov nepríjemným. Iste aj pre ministra za stranu  SMER – Sociálna demokracia, Miroslava Lajčáka.

Toho si najnovšie zobral na „mušku“ bloger Radoslav píšuci na webe Pravdy. V jeho najnovšom článku nájde čitateľ niekoľko zaujímavých informácií (doložených linkami na iné zdroje) o ministrovi, ako aj ohľadom „dofinancovania“ tzv. neziskového sektoru cez granty z Ministerstva zahraničných vecí.

 

 

 

12 komentárov

  • rozpustiť LS NS chcú preto aby im nemuseli vyplácať peniaze zo štátneho rozpočtu a oni nemali peniaze na svoju propagáciu lebo neexistujúcej strane netreba vyplácať €

  • Na to je odpoveď vcelku ľahká. Stačí si urobiť rešerš na sociálnych sieťach a pozrieť sa na priateľov politikov a vysokopostavených predstaviteľov štátu, súdnictva, atď. Previazanosť sorošom plateného politicky aktívneho tretieho sektora na štandardné strany a výkonnú moc je obrovská. Počnúc prezidentom až po poslancov miestnych zastupiteľstiev a úradníkov.

    • Spomedzi parlamentných politických strán sú tretím sektorom najviac nasiaknuté OĽaNO a SAS. A potom si stačí pripomenúť vyjadrenie Sulíka, že „preverenie činnosti mimovládiek by znamenalo potláčanie slobody prejavu“ a je vymaľované. Nebude predsa preverovať činnosť svojich priateľov a priateľov svojich spolustranníkov. Napríklad taká Natália Blahová z SaS dostala od Sorosa novinársku cenu. Aké „hodnoty“ musí uznávať človek ocenený Sorosom by vystačilo na ďalší článok.

  • Marcus Aurelius

    Chcem upozornit na jeden maly detail. Lajčak nieje clen strany SmerSD. Lajcak je nestrannik.

  • Mimovládky sú priemysel nenávisti samé vytvárajú a generujú nenávist aby s ňou mohli „bojovať“ a potvrdzovať tak svoju existenciu v klimatizovaných officcoch v centre BA s päťtisícovými platmi.

    • Tak s tymto sa da len suhlasit.
      Podobne to funguje aj v pripade migracie. Najprv si ich tu ziadaju a potom budu roky dostavat granty na projekty pre integraciu a inkluziu.

      • Na Slovensku nam stale chyba zakon FARA, hoci mame vyse 50 000 mimovladok, politike sa z nich venuje len zopar ale su to ti isti ludia ktore cez rozne mimovladky pretlacaju svoju agendu (rozumej agendu chlebodarcov). Ten okruh ludi je taky uzky ze uz to zacalo bit do oci aj tym najnevsimavejsim
        Co brani aby kazda z tychto politickych mimovladok mala na svojich akciach napis „ZAHRANICNY AGENT“ ? Kludne by mohla fungovat dalej len by ludia vedeli ze sa tu tocia zahranicne peniaze a ze ti ludia to (vacsinou) nerobia z nezistnej lasky. Vzorom by nam mohol byt Izrael, ktory podobny zakon nedavno zaviedol tiez.
        ________________________________________________________
        http://nazory.pravda.sk/osa/clanok/404125-kto-sa-boji-mimovladok/

        Hana Fabry pise

        Mimovládne organizácie sú – formálne povedané – organizácie s právnou subjektivitou vytvorené súkromnými osobami alebo organizáciami, ktoré sa nezúčastňujú na vláde a ani vo vláde nemajú svojich zástupcov. Ak sa aj štát podieľa na ich založení, ich mimovládny rozmer je daný tým, že štát vrátane samospráv nemá vplyv na ich chod. (Alebo by nemal mať, ale to je už iná kapitola.)

        Mimovládky, ktoré označujeme aj súhrnným pojmom tretí sektor, majú rozličnú formu i obsah činnosti. Najčastejšie ide o občianske združenia, nadácie, náboženské spoločnosti a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. Ich typickými prostrediami sú sociálne služby a charita, zdravotníctvo, šport, kultúra a osveta, voľnočasové a vzdelávacie aktivity (nielen) pre deti a mládež, ochrana životného prostredia, kvalita života a spotrebiteľský dohľad, hobby, a samozrejme, toľko diskutovaná ochrana ľudských práv, či toľko obávaný watchdoging, teda monitorovanie zneužívania moci.

        Mimovládky získavajú prostriedky na svoje aktivity zo súkromných zdrojov od členských príspevkov a darov súkromných donorov až po granty od domácich či zahraničných štátnych subjektov. A práve z tých posledne vymenovaných majú politici diktátorského razenia najväčší strach. Oprávnene. Snahu mimovládok zachovať ducha liberálnej demokracie v prostredí, ktoré sa začína v istých témach meniť v neslobodu a diskrimináciu, podporujú zahraničné subjekty veľmi často. Nebolo to iné v časoch bývalého režimu, nie je to iné ani dnes, a netýka sa to iba Slovenska.

        Na Slovensku je evidovaných okolo 50-tisíc združení, ktoré spadajú pod pojem mimovládna organizácia. Nie všetky sú aktívne a iba zlomok z nich sú tie, z ktorých padá na politikov hrôza. Tie, pre ktoré poslanec Boris Kollár z hnutia Sme rodina vyhlásil, že verejná kontrola mimovládnych organizácií by mala byť prioritou vlády, pretože sa „za posledné mesiace stále zreteľnejšie ukazuje, že ďalším hráčom v politike sú mimovládne organizácie, najmä tie platené zo zahraničia“.

        Nuž, čo k tomu dodať okrem toho, že mimovládky už štátom kontrolované sú. Stačí si len naštudovať zákon o združovaní občanov, zákon o nadáciách, o petičnom práve, o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby a ďalšie. Iste nielen Borisa Kollára hnevá, že „neustále naráža na vyjadrenia rôznych nadácií, think tankov a neziskových organizácií“. Taký je už osud politika. To on musí byť kontrolovaný. Pracuje za štátny peniaz, musí sa kontrole podrobiť.

        Volať po účelovej kontrole mimovládnych organizácií znamená nielen obmedziť tak prepotrebnú prácu každej z nich, ale predovšetkým znamená volať po nekontrolovanom a neobmedzenom poli pôsobenia pre seba. Keď ide o smerovanie a charakter štátu, treba obzvlášť pozorne sledovať, kto chce koho kontrolovať.

Pridaj komentár