Dôsledky parížskej tragédie

Pariz teror

Moslimskí útočníci v Paríži vraj vykrikovali o pomste za Sýriu. Ak je to tak, zdanlivo nemá tento čin priamu súvislosť s migračnou krízou, atentát by pripravovali útočníci aj bez státisícov valiacich sa do Európy. Treba však pripomenúť niektoré skutočnosti

1.) Ak má tajná služba sledovať podozrivé aktivity a preventívne zakročiť v prípade, že sa nejaká skupina chystá na teroristický  čin, jej úloha je oveľa komplikovanejšia, ak sa k sledovanej skupine pripoja desiatky tisíc potenciálnych teroristov. Prakticky došlo k úplnému kolapsu a rezignácii na úlohy, ktorými je tajná služba poverená

2.) Efekt migrácie v absolútnej väčšine z moslimských oblastí má synergický efekt. Absolútne aj relatívne zväčšovanie menšinovej populácie, ktorá sa uzatvára do geta,  vytvára homogénnu súdržnú mäsu, ktorá je podhubím pre prejavenie sa extrémizmu a uchopenie moci radikálnou časťou menšiny. Väčšinový názor moslimskej komunity je odmietanie svetských zákonov a autority štátnej moci, takže dochádza k vytvárania tzv. “mlčiacej súhlasnej väčšiny”. Verbálne všetci moslimovia terorizmus odsudzujú. Vždy však k tomu pridajú “ale”. V skutočnosti ospravedlňujú teror konaný v mene náboženských princípov, keďže takéto konanie má nielenže oporu v Koráne, podľa saláfistického výkladu islamu je to dokonca najvyšší a najposvätnejší princíp islamu.

3.) Samotní migranti pochádzali zo začiatku hlavne zo Sýrie kvôli útokom teroristov – presne takých istých, ktorí vraždili aj na uliciach Paríža. Čo je najhoršie, týchto teroristov francúzska vláda podporuje a namiesto boja s nimi hovorí, že musí odísť predstaviteľ jedinej sily, ktorá sa stavia na odpor voči nim. Hollande opakuje neustále dokola, že “Assad musí odísť“, je však na zamyslenie, či by vyhral stávku so sýrskym prezidentom, kto na svojom poste vydrží dlhšie. Iracionálne jednanie a postoj francúzskej vlády zneisťuje väčšinu francúzskej spoločnosti a vytvára pnutie vo verejnej mienke.

4.) Kritike bude musieť byť zákonite vystavená aj štátna moc, ktorá nedokáže vynútiť dodržiavanie zákonov a je neustále napádaná zo strany rôznych hnutí, mimovládok, lobistických skupín obhajujúcich a priživujúcich sa na stále intenzívnejšej migrácii. Ktorá by nevznikla, keby nebol uvedený nátlak…

5.) Dôsledky pre občiansku spoločnosť počas migračnej krízy budú zničujúce. Keďže po týchto udalostiach na povrch vyplávalo bezpečnostné riziko, bude musieť byť odteraz každý jeden migrant považovaný za potenciálne riziko, až kým sa nepreukáže opak. Pri počtoch, ktoré sa dnes nachádzajú v mnohých krajinách Európy však opatrenia na riešenie hrozby podobného typu budú viesť zákonite k všeobecnému obmedzeniu občianskych slobôd.

6.) Nakoniec treba pripomenúť vec, o ktorej začína rozmýšľať stále viac ľudí. Koľko je spontánnosti na štátnom terore Západu voči krajinám v okolí Európy, podpore neriadenej a neohraničenej migrácie, prideľovanie stále väčšej moci mimovládkam a verejným autoritám podporujúcimi tieto procesy, nevšímavosti tajnej služby voči rizikám a dokonca zväzovanie ruky policajtom a armáde vo vnútri krajín. Zdá sa, že všetko ide podľa dopredu napísaného scenára, kde na začiatku vytvorí “niekto” chaos, nepokoje, reakcia domáceho obyvateľstva, štátny teror vo vnútri európskych štátov, obmedzovanie osobných slobôd a na záver finále príchod spasiteľa, ktorý nás oslobodí.

Amerika sa chopila moci po prvej svetovej vojne, keď financovala nákladné vojenské aktivity európskych štátov a svoju moc zvýraznila a upevnila po druhej svetovej vojne. Dnes sme na prahu ďalšej vojny, ktorú otvorene financuje a podporuje ktokoľvek z USA – či je to vláda, rôzne nadácie  a korporácie. Spoza oceána sú európski politici tlačení do neohraničenej migrácie a v úplne inom svetle sa javí napr. to, čo kritici označujú ako nesvojprávne a šialené konanie nemeckej kancelárky. Z pohľadu účelnosti dosiahnutia stavu chaosu má jej konanie prísnu logiku. Po rokoch odpočúvania jej telefónu tajnými službami USA, po biliónových aktívach Nemecka viazaných v Amerike a po možnej existencii tzv. Kancelárskeho aktu, možno nie sme ďaleko od pravdy, ak povieme, že ide o výborne zahranú časť scenára napísaného mimo Európy.

A aký bude koniec scenára? Môžeme len odhadovať. Po tom, čo sa v uliciach európskych miest stretnú milióny domácich obyvateľov, moslimov a migrantov, po státisícoch mŕtvych, rozbitej ekonomike a skolabovaných finančncých, zdravotných a sociálnych štruktúrach, ľudia budú plakať od šťastia, keď uvidia na uliciach Stars and stripes a keď nad ich hlavami zaveje Star Spangled Banner.

Možno to nebude až také dramatické, ale jedno nebude môcť chýbať v žiadnom prípade – podpis zmluvy, ktorým sa Európa zaviaže koloniálnou poslušnosťou voči Veľkému otcovi/matke 🙂 v Bielom dome. Zmluva TTIP bude len malým predjedlom.

Len kontrolná otázka, či ste dávali pozor

  • ktorá veľmoc organizovala a financovala chaos do ktorého upadli všetky krajiny v okolí Európy?
  • ktorá veľmoc sponzorovala a neustále sponzoruje financuje, cvičí a vyzbrojuje teroristov vrátane Al-Kajdy a ISIS?
  • z ktorej krajiny sa financujú mimovládky a organizácie, ktoré organizujú a podporujú neriadenú masovú migráciu z území rozvrátenom chaosom (ktorý vytvorila tá istá krajina) ?

Záver

Na záver jeden návrat do histórie. Trinásteho októbra v roku 2007 uplynulo 700 rokov od čias, keď v piatok trinásteho zaútočil francúzsky kráľ Filip IV. Pekný na rád templárov z “mimoriadne závažného” dôvodu: potreboval ich peniaze. Legenda o piatku trinásteho, ako o nešťastnom dni, má pôvod práve z čias francúzskej histórie, keď bola zlikvidovaná jedna z najbohatších organizácií všetkých čias. Je iróniou osudu, že parížsky teroristický útok sa odohral v piatok trinásteho.

Ako keby si osud vybral Francúzsko na pripomenutie ľudskej márnosti a chamtivosti. Tak ako v stredoveku umierali nevinní kvôli túžbe po peniazoch, rovnako umierajú aj dnes nevinní v krajinách Blízkeho východu kvôli bohatstvu plynúceho z ropy a plynu.

Ako keby chcel osud pripomenúť heslo “Karma je sviňa“. Rozvrat, ktorý francúzski predstavitelia začali v Líbyi, podporovali v Iraku a Sýrii sa oblúkom vracia do krajiny pôvodu. Dnes v Paríži, rovnako ako v Líbyi a ďalších krajinách, umierajú nič netušiaci ľudia, ktorí za nič nemôžu a pôvodcovia teroru na jednej aj druhej strane si užívajú svoju všemocnosť v luxuse svojich palácov. Kto si dnes spomenie, že francúzske rakety na Líbyu vyleteli po tom, čo Saif Kaddafi, syn Muamara Kaddafiho, oznámil, že zverejní dokumenty o zaplatení 50miliónov eur na prezidentskú kampaň Nicolasa Sarkozyho. Francúzska armáda spolu s anglickou a americkou poslali najbohatšiu krajinu Afriky do stredoveku.

Francúzsko sa aktívne spolu s globálnym hegemónom USA zúčastnilo začiatku procesu, ktorý viedol k dnešným udalostiam. A dnes možno začína nová éra, obdobie, keď sa Nový svetový poriadok oficiálne ujíma svojej moci.

To, čo by sme mali všetci mierumilovní a slobodomyseľní ľudia dnes spraviť nie je vôbec komplikované. Vyjsť do ulíc, zbaviť sa nátlaku USA, skončiť s členstvom vo vražedných organizáciách typu NATO a Európska Únia, ukončiť zahraničné intervencie, akýmkoľvek, aj násilným spôsobom zastaviť migráciu, ukončiť činnosť mimovládok a v prvom rade trvať na prísnom dodržiavaní zákonov pre všetkých, vrátane minorít. A hlavne nedopustiť, aby nám teror zahmlil zrak a aby sme v mene “bezpečnosti” odovzdali slobodu. So stratou slobody aj tak vyššia bezpečnosť nebude.

Odpočívajte v pokoji nevinní Parížania, len dúfam, že sviečka, ktorá za vás horí na mojom stole, nebude horieť nadarmo.

19 komentárov

  • Aj ja si myslím, že náboženstvo (v tomto prípade Islam) s tým nemá nič spoločné. Je to dôsledok zasahovania do ich vnútorných záležitostí. Francúzko, Amerika, Rusko chcú veľa zarábať a čo je najlepší biznis? No predsa vojna…. A toto je ODVETA za toto zasahovanie. Je to blbé povedať, pretože je to veľká tragédia – či už Ruské lietadlo alebo Francúzky masaker – ale môžu sa za to sami. Keby neboli “pchali nos” medzi nich, mohli sa sami medzi sebou vraždiť a i nič hore spomínané sa v Európe neudeje…

  • Pingback: Eva Horáková: O Magna Charte a 800 ročnom boji za slobodu | MEDZIČAS

  • Nabozenstvo je z historie najvacsim podnecovatelom nenavysti a zabijania medzi ludmi a narodmi. Preto musi prist k jeho celosvetovemu zniceniu!!!
    A to ,ze si to niekto nedokaze ani len predstavit neznena ,ze sa to neda uskutocnit.

    • Ja si nemyslím že je to celkom o náboženstve, skôr je to o odvete za francúzske strkanie papŕč do vnútorných záležitostí iných krajín, rozvrat tamojšieho usporiadania a nastoľovanie bábkových režimov v súlade s ich záujmami… Francúzsko bolo prvé, ktoré podporilo “umiernenú opozíciu” voči Kaddáfimu i Asadovi… Francúzsko dnes žne úrodu, ktorú roky pestovalo…

    • Eva Horáková

      Eva Horáková
      Ak ide o mnou uvádzané ” nedokážem si predstaviť” – mala som na mysli, že si nedokážem predstaviť, ako sa postaráme o ĽUDÍ, ktorých sme na naše územia tak ľahkovážne pustili. Viem, čo je to o niekoho sa postarať a pritom mu rozumiem, a nie je chorý ani inak poznačený.
      Náboženstvo sa zničiť nedá. Zmeniť vie každý len sám seba. Agresia vyvoláva agresiu.
      Viac reagovať nebudem.

  • Jana Ludvigova

    Dnes som rozmyslala presne nad tým, co ste tu napísali. Niet nevinných obetí, sú len obete lahostajne, vlastnou lenivostou neinformované, zhýckané konzumom, starujúce sa len o seba a svoju rodinu! Niet etiky ani morálky, lebo ak by v národoch bola, tak by hnali vidlami a kosami vlády Sarkózyho, Obamu, ci Blaira pred Háagský súd, aj ked tomu tiez nemozno verit, po tom, co sa stalo Milosevicovi, ktorému nedali za 11 rokov sancu na riadny proces, az kým neumrel otrávený vo vazení. Skazená spolocnost si zaslúzi trest az kým sa morálne neobrodí…a my sme skazení uz dávno. Cudzie vojny v nás nikdy neprebudia ludskost, empatiu, súdrznost, len takú falosnú charitatívnu – tu dat na choré deticky, tu kúpit pohladnicu UNESCa, alebo lajknut na facebooku nejaký smutný obrázok, s vojnou znicených krajín, ale to je vsetko. Co viac mozem ako jednotlivec urobit? Nuz vzdelat sa, byt cestný, morálny, odmietat konzum a aktívne sa zúcastñovat verejneho a politického zivota, volit len známe osoby s vysokým morálnym kreditom. Zacnime od seba!

  • Eva Horáková

    Moc sa v politike nevyznám, ale Váš komentár ma oslovil. Prv, než som ho čítala, ma informácie v správach doviedli k tomu, aby som sa trochu aj viac zamyslela. Je to na dlhšie čítanie, a možno aj celkom vedľa, mne to ale hovorí veľa. Chcem sa pokúsiť porozumieť bez zbytočných špekulácií. Takže:
    14.11.2015 – správy – včera v Paríži zabil pravdepodobne Islamský štát asi 120 nevinných ľudí, ďalších cca 300 je vo vážnom zdravotnom ohrození…Politici najmä Európy sú v pohotovosti, zrazu vravia, že pustili sme medzi seba ľudí, o ktorých nič nevieme, v domnení, že potrebujú našu pomoc…v domnení humanity , slobody a úcty k životu iných…si myslíme, my obyčajní ľudia.Osobne nechápem, ako sa to všetko vlastne zabezpečiť pre nich ľudsky ,teda z pohľadu nášho kúsku sveta, vôbec dá a ako to vôbec môže niekto sľúbiť, niečo, čo vie, že nedokáže splniť…a tak musí vedieť, že im spôsobí iné utrpenie,snáď si nemyslí, že mu poďakujú? alebo sa chce hrať na ich spasiteľa? A darí sa mu to, aj napriek tomu, že všetci vieme, že je to nemožné a bude to kruté. Lebo naozaj všetko sa nedá…

    A tak ma to vedie k tomu, napísať, čo ma v súvislosti s tým napadá…
    Magna charta libertatum – poučenie z dejín, názov článku v Lidových novinách z 13. júna 2015. Autor článku: Jiří Přibáň. Náhodne som ho pred pár dňami čítala. Zaujal ma a nachádzam v ňom mnohé, čo so súčasným dianím v Európe súvisí. V článku som sa dozvedela , že (voľne z neho vyberám):
    Magna charta libertatum = Veľká listina práv a slobôd, anglický právny dokument, od jeho podpísania uplynulo 15.júna 2015 800 rokov! Aký význam môže mať dnes stredoveký akt panovníka – kráľ Ján I., Bezzemok, bol donútený Magnu chartu zapečatiť- donútili ho vtedajší šľachtici v spojení s londýnskymi mešťanmi . A tak ju krátko na to – asi keď už mohol- odvolal . No dodnes je Magna charta vysoko váženým dokumentom, a od nej sa odvíjajú aj dejiny novodobých snáh po poriadku v ľudskom spoločenstve.
    Ak som správne pochopila, kráľ Ján I., Bezzemok, ju samozrejme odmietal, pretože:
    Súčasťou Magny charty bolo mnoho ustanovení z Listiny slobôd, ktorú už v r. 1100 vydal kráľ Henrich I., aby potvrdil záväzok podriadiť kráľovskú vládu zákonom. Nová a kritická bola tá časť Magny charty, podľa ktorej výbor zložený z 25 barónov mohol kedykoľvek zrušiť kráľove zákony a to prípadne aj za použitia sily a zajatia kráľovských hradov. Práve kvôli tejto klauzule Jan Bezzemok okamžite Magnu chartu odvolal. Každý ďalší následník anglického trónu potvrdil záväzok vydaním vlastnej verzie charty.
    Mimoriadne silný symbolický význam získala Magna charta v novoveku – v 17. storočí, v Slávnej revolúcii roku 1688 keď obmedzila vládnu moc panovníka pri súčasnom posilnení parlamentu a vlády práva.
    Podľa filozofky Hannah Arendtovej americkí revolucionári na rozdiel od revolucionárov francúzskych nikdy nepodľahli ilúzii o demokratickej vláde ako mysterióznej jednote ľudu s obecnou vôľou, ktorá má silu liečiť všetky politické neduhy ľudstva, a preto musí predkladať a ustanovovať aj každú ústavu. Naproti tomu americkí revolucionári nechápali ľud ako jednotné politické teleso, ale ako mnohosť a iný názov na pluralitu záujmov v spoločnosti, ktorá sa ovšem na základe princípu rovnosti musí podriadiť ústavnej vláde zaručujúcej práva a slobody občanov. Americkí revolucionári odmietli myšlienku, že by ľud mohol byť zdrojom celej politickej moci a jeho vôľa by mohla kedykoľvek diktovať čo má byť obsahom práv a slobôd. Podľa filozofky Hannah Arendtovej spočíval základný omyl francúzskych revolucionárov v tom, že politické otázky definovali ako otázky ľudskej prirodzenosti a z Deklarácie práv človeka a občana urobili nástroj revolučného teroru sľubujúceho odstrániť zo sveta ľudskú biedu a utrpenie.
    Na rozdiel od nich americkí revolucionári , inšpirovaní Magnou chartou, prijali Deklaráciu nezávislosti a krátko na to aj ústavu a listinu práv, aby prostredníctvom občianskych práv a slobôd každú moc kontrolovali a obmedzovali.
    K tomuto modernému poňatiu vlády sa viaže ešte ďalšia filozofická myšlienka, podľa ktorej slobodu a rovnosť nemožno získať a naplniť bezprostredne v nejakom autentickom spoločenstve, v ktorom vôľa jedinca splýva so všeobecnou politickou vôľou a jeho subjektívne zážitky získavajú objektívnu platnosť. Sloboda a rovnosť sú naopak zaručené až právnou subjektivitou, ktorá človeku umožňuje dovolávať sa svojich práv v riadnom a politicky zaručenom súdnom procese.
    Prastará Magna charta tak predznamenáva dôležité a dodnes platné filozofické poznanie, že totiž politika nie je spôsob, ako priviesť človeka k jeho ľudstvu a autentickému životu, ale naopak, vytváranie podmienok pre to, aby sa žiadna politická vôľa nikdy nemohla prehlásiť za prirodzenú vôľu ľudstva. Preto aj každá demokracia môže byť len reprezentatívnou vládou, a nie autentickým prejavom humanity. V opačnom prípade sa z nej totiž okamžite stáva despotická vláda považujúca a vyraďujúca všetky odlišné alebo nesúhlasné prejavy ako neľudské. Moderné dejiny sú plné dôkazov, aká tenká môže byť hranica medzi demokraciou a totalitou.
    Britský marxistický historik E.P. Thompson spôsobil v 70.rokoch 20. storočia rozruch v radikálnej lavici vyjadrením, v ktorom namiesto triedneho boja a delenia sveta na tábor mieru a vojnových imperialistov rozdelil štáty podľa toho, či v nich vládne právo alebo ľubovôľa mocných. Thompson, Hayek, Arendtová a mnohí ďalší myslitelia ukazujú, že zásadný filozofický a politický spor sa v modernej dobe nevedie medzi pravicou a lavicou alebo socialistami , liberálmi a konzervatívcami. Magna charta symbolizuje totiž oveľa všeobecnejší boj o vládu práva, ktorý sa v modernej dobe stal sporom o to, či demokracia so svojimi ideálmi slobody a rovnosti môže prehlásiť samu seba za bezprostredný a konečný účel ľudských dejín, alebo či aj ona nie je len jednou z mnohých reprezentácií sveta, ktorá práve preto potrebuje aj pre zvrchovanú moc ľudu nejaký reprezentatívny dokument – ústavu.
    Historický i súčasný význam Magny charty je treba chápať ako dedičstvo obmedzenej a reprezentatívnej vlády, ktorá nepatrí jednej zemi, či národu, ale ktorého platnosť je všeobecná a prekonáva ideologické rozdiely, politické programy i filozofické temperamenty. Je dôkazom toho, že existuje ešte iná história ako tá, ktorá je hegelovsky posadnutá absolútnym poznaním alebo konkrétnymi prejavmi svetového ducha v dejinách, či už sú nimi konkrétne činy politických vodcov, alebo všeobecná vôľa ľudu. Je to história omnoho skromnejšia , ale o to dôležitejšia, pretože ukazuje silu kritickej diskusie, úcty k druhému človeku a jeho názorom a aj striedmosti v myslení.
    Základný problém politickej obce a jej ústavy nespočíva natoľko v otázke „ Kto má vládnuť?“ ale oveľa viac v otázke „Koľko moci máme vláde zveriť?“ . Je teda na čase opraviť základný klasifikačný omyl antických filozofov, ktorí delili formy vlády podľa toho, či vládne jeden, viac alebo mnoho ľudí. Namiesto toho je potrebné pýtať sa, či naše politické a právne inštitúcie zabraňujú zlým a nekompetentným ľuďom v páchaní obecných škôd a či môžeme namiesto nich zvoliť iných.

    Toľko som voľne vybrala z článku o základnej listine, ktorá sa už pred 800 rokmi usilovala zaviesť zákony, platné pre všetkých ľudí – ľudí žijúcich v západnej kultúre. Aj keď sa vyjadruje k právam všetkých ľudí.
    A tak ma napadá, že by som mala vlastne poznať dokonale ústavu, aby som prípadne mohla žiadať zákonodarcov o vysvetlenie, prečo dopustili aby sa z Európy, ktorá sa len pokúsila zjednocovať – nemajúc navonok nepriateľa, v deklarovanej túžbe byť dokonalejším spoločenstvom,- teda nemajúc navonok nepriateľa a aj preto zjednocovať s mnohými ťažkosťami- prečo dopustili, aby sa s tou krásnou Európou v tak zraniteľnom čase stalo niečo podobné ako s Babylonom…A dočítala som sa, že Bagdad, o ktorý sa pokúšajú teroristi z IŠ bol čiastočne budovaný z trosiek Babylonu…a ďalej čítať idem niečo pozitívnejšie. Lebo veď áno, história nám pripomína naše morálne zlyhania a ako sa píše vo vyššie spomínanom článku, je preto opakovane prepisovaná namiesto toho, aby nám bola učiteľkou…chýbalo nám možno dosť pokory a zabudli sme , že “kde sa dvaja bijú, tam tretí …ale zvíťazí? nie to sa mi tam vôbec nehodí…tam tretí… prehrá tiež. ˇAno prehrajú vlastne všetci. Lebo ide o veľmi veľa. Že by sme si to neuvedomovali? Toľko múdrych a vzdelaných je na svete, ako nikdy doposiaľ, takže tomu neverím. Ale konšpirácie nemám rada.
    A dovolávať sa dnes zákona? Kto bude mať na to čas? Keď sme, ako sa ukazuje, už jeden zo základných zákonov tak fatálne obišli. Nerob iným to, čo nechceš aby robili tebe. Neviem o tom, že by Nás boli krajiny, v ktorých sa vedú vojny, žiadali o “pomoc”. Aj v tom prípade by sme mali zvážiť, či ju vieme poskytnúť bez toho, aby sme nespôsobili viac problémov, než majú. Vieme predsa predvídať následky svojich činov, ak sa pre ne zodpovedne rozhodujeme. Zachovali sme sa zdá sa nielen nerozumne ale aj nečestne. A tak možno musíme splatiť ten dlh.

    Ďakujem, že som mala možnosť prečítať Vaše komentáre a napísať ten svoj. Všeličo si ujasniť.

  • Ohlupovanie národov vedie ktomu, aby ten posledný odstavec v článku nemohol byť zrealizovaný.

    • Francúzi ochutnali vlastnú medicínu, ktorú sami ordinovali v Sýrii, Líbyi a počas rôznych intervencií NATO. Tu pomôže iba obnova hraníc tak, ako ich poznáme z čias spred roku 89. Kto chce, môže slobodne cestovať ale iba legálnym spôsobom.

  • Troska ucelovo prehnane, Medzicas.
    Nic o islame, tejto diabolskej viere, vsetko len chyba zamoria?!! Aby raz “Stars & Stripes” prisli “zachranovat”?

    Keby len svet tak jednoducho fungoval… :/

    • Islam sam osebe nie je prilis velka hrozba. hrozba je jeho radikalizacia pod vplyvom salafistickehoa a wahhabi islamu. Najvacsim sponzorom tychto aktivit su monarchie z Perzskeho zalivu, ktore davaju na tieto ucely miliard ydolarov rocne – vratane podpory terorizmu. Ani to by vsak nestacilo, ak by bola spolocne vnutorne jednotne a moralne pevna. Na zapade je vsak bohuzial rozlozena multikulti ideologiou, takze radikalne islamske skupiny si robia co chcu

      • Islam sám o sebe je problém. O dôvodoch zbytočne písať, ale ako chcete zabezpečiť dlhodobú mierovú koexistenciu tzv. západnej spoločnosti (založenej na slobode jednotlivca) s totalitnou ideológiou islamu? Tou ideológiou (náboženstvom, vierou jedno ako sa to nezve), ktorá je založená na princípe absolútnej podriadenosti?
        Teda, áno, máte pravdu vo svojom článku, ale zároveň bez tejto chorej ideológie, snaha o ovládnutie všetkého, by musela spolupracovať s inou totalitou.
        Ak si pozriete práva človeka, osobné slobody etc. nacizmu, komunizmu a islamu, práve v ich potieraní majú veľa spoločného.

        • Náboženstvo je problém

        • V principe mozete verit comukoľvek. Do hlavy cloveku nevidite. Dolezite je dodrziavat zakony a nedopustit aby sa v mene islamu cokolvek menilo. Porusenie zakonov nedopustit a moslimske “robenie bordelu” odmenit deportaciou.

          • Ako deportovať naturalizovaných, kam deportovať takých, čo sami nevedia odkiaľ prišli (vraj)? Ako sa zžiť s predstavou, že kde čo je pre istú skupinu tak urážlivé,až je to lepšie zakázať. Takže máme kúsok po kúsku raz to potom ono. Alebo nenoste viditeľne krížik, lebo to ICH uráža vo viere, neslávte Vianoce, lebo to ICH uráža vo viere, nekreslíte lebo to zas ICH uráža…etc. A zatiaľ som nepočul nič, čo nebudú robiť oni v mene ICH viery, lebo to uráža iných.
            Ak je v našich končinách raz zakázaná propagácia všetkého, čo vedie k útoku na slobodu jedinca, ak je zakázaná propagácia a šírenie myšlienok vedúcich k totalite, potom, podľa môjho názoru, tam spadá aj moslimská ideológia (a početnosť stúpencov nikdy neurobí z totalitnej príšery, demokratického človekoľuba).
            A ako už sa stalo, “výsledok” bude asi tento.
            Poukázať, že to nie islam, ale pár jednotlivcov, takže v mene podchytenia týchto jednotlivcov, zas raz kúsok osobných slobôd občana sa škrtne.

            Je riešením zakázať šírenie moslimskej ideológie? Neviem, možno, ale určite prispeje aspoň k jej vytesneniu z verejného priestoru, na okraj, cca tam kde sa nachádzajú myšlienky nacistické, či komunisticko totalitné.
            Ak akceptujeme, legitímnosť ideológie v spoločnosti, chtiac či nechtiac, musíme akceptovať aj jej (vraj) okrajové prejavy.

          • Takým, čo nevedia odkiaľ prišli treba dať na výber buď basu za nedovolené prekročenie štátnej hranice, alebo okamžité vyhostenie ak si “spomenú” na krajinu svojho pôvodu…
            Naturalizovaných treba asimilovať dôsledným vyžadovaním dodržiavania zákonov, najmä priestupkového, trestného a predtým treba zákonom zakázať náboženstvá, ktoré podnecujú k segregácii, rasizmu, netolerancii a iným, s ľudskými právami nezlučiteľným teóriám. Nemožno dopustiť, aby vznikali no-go zóny a rôzne getá.

        • Jana Ludvigova

          Islám nebude ziadným problémom, ak sa svet odstrihne od salafistickej ropy a plynu a zacneme kupovat len od krajín, kde sa dodrzujú ludské práva. Také jednoduché riesenie to má – niet peñazí, niet islámskych teroristov. Utecencov posleme do ich domovov, pomozeme im s infrastruktúrou, ak sa krajiny zaviazu dodrziavat ludské práva, vsetko by sa dalo, keby sme boli morálnou spolocnostou. Problémom bude donútit k podobnému jednaniu aj USA, ale ked nepodpíseme dohodu TTIP, ich ekonomika pojde lahko ku dnu a v chudobe sa naucia správat sa úctivo k ostatným.
          Austrália má pre nechcených migrantov náhradný domov v Kambodzi a na Papui Novej Guiney. My by sme takto mohli pouzit nejaký neobývaný stredozemný ostrov, alebo dohodnút sa s nejakou severoafrickou krajinou, ze jej tam postavime záchytný tábor a budeme si ho sami financovat a platit prenájom.

  • vyborny komentar… a posledny odstavec 100% suhlas

Pridaj komentár