Eduard Chmelár: Tiene informačnej vojny

cropped-malypagetitle-01.png

Po Európe mátoží strašidlo. Strašidlo informačnej vojny? Slovami klasika ? a tak trochu ironicky ? som sa podujal otvoriť tému, o ktorej sa na Slovensku rozpráva až príliš, ale nič podstatné. V našich médiách sa k nej už vyjadroval naozaj kadekto: psychológ, sociológ, právnik, vojak, dokonca i patológ, občianski aktivisti i aktívni politici ? ale nikto, kto sa seriózne zaoberá médiami, propagandou, informačnou politikou a jej účinkami. A podľa toho to aj tak vyzerá. O informačnej vojne sa u nás porozprávalo a popísalo toľko nezmyslov, že sama sa stala súčasťou propagandistického diskurzu, v ktorom sa laik nemá šancu vyznať. Pokúsim sa vás preto týmto pralesom mýtov a dezinformácií previesť.

Hneď na úvod treba povedať, že hoci politici, diplomati i štátni úradníci sršia istotou, že vedia, čomu čelíme, v tejto oblasti existuje jediná istota: že isté nie je vôbec nič. OBSE i ARTICLE 19 (medzinárodná organizácia ochraňujúca slobodu prejavu) zhodne konštatujú, že nijaká všeobecne prijímaná definícia propagandy v medzinárodnom práve neexistuje. Práve tak nemôže existovať ani všeobecne prijímaná definícia informačnej vojny ? pretože tento termín sa zrodil z rýdzo propagandistických dôvodov. K tomuto pojmu pristupujú odborníci veľmi opatrne a niektorí autori ho vyslovene odmietajú práve pre neurčitosť jeho definície. Tento termín sa po prvýkrát objavil v roku 1976, kedy ho použil Thomas P. Rona (bezpečnostný poradca prezidentov Reagana a Busha, mimochodom rodák z Budapešti) vo svojej štúdii s názvom Zbraňové systémy a informačná vojna. Pod týmto pojmom mal však na mysli iba vojnu velenia, riadenia a spojov, teda malo to iný význam ako dnes.

Ak hovoríme o využívaní propagandy na vojenské účely, tieto metódy majú svoje korene už v staroveku a nie je potrebné vymýšľať im nové termíny. Ak však hovoríme o nových stratégiách propagandistického ovplyvňovania verejnosti, v tejto oblasti sú priekopníkmi práve Američania. V roku 1905 si Rockefeller najal prvých novinárov ? propagandistov, ktorí pre vylepšovanie jeho imidžu založili PR agentúru. Tí istí novinári neskôr pracovali ako PR poradcovia pre Hitlera a Goebbelsa. Iróniou osudu zostáva, že po páde hitlerovského Nemecka americká armáda rovnako využívala skúsenosti nacistických dôstojníkov a pracovníkov goebbelsovskej propagandy, ktorí v zachovanej dokumentácii presne opisovali, ktoré techniky ovládania más boli úspešné a ktoré nie.

Zlom nastal po druhej svetovej vojne. Spojené štáty presadzovali na pôde OSN koncepciu slobody informácií, ktorú koncipovali ako základný pilier svojej zahraničnej politiky. Na rozdiel od slobody prejavu ako základného ľudského práva chápali tento pojem ako právo na ovplyvňovanie svetovej verejnej mienky. Táto politika sa prejavovala v dvoch rovinách. Jednak to bolo zakladanie rozhlasových staníc vysielajúcich do nepriateľských krajín (Hlas Ameriky, Slobodná Európa atď., ktoré v rozpore s mienkou najmladšej generácie neboli len platformou slobodného slova, ale šírili aj cielené dezinformácie) a jednak mediálna kolonizácia rozvojových štátov, ktoré neboli vybavené potrebnou informačnou infraštruktúrou. Takéto poňatie sa nepáčilo nielen sovietskemu bloku, ale ani Kanade a niektorým západoeurópskym štátom na čele s Francúzskom a Švédskom. Fínsky prezident Urho Kekkonen otvorene nazval tento postup na medzinárodnej konferencii UNESCO v Tampere 19. mája 1973 ?informačným imperializmom?.

Zásadnú zmenu stratégie vyvolala vojna vo Vietname. Keďže odvážne reportáže novinárov, ktorí neraz nasadzovali vlastné životy, aby priniesli autentické informácie, fotografie a zábery priamo z bojísk, prispeli k fiasku americkej invázie a jej celkovej porážke, USA v nasledujúcich desaťročiach totálne zmenili pravidlá informovania. Novinári mohli byť len súčasťou vojenského kontingentu a ich prístup na bojisko bol buď úplne znemožnený alebo značne obmedzený. Médiá sa stali priamo nástrojom americkej vojnovej propagandy a len málo žurnalistov odmietlo tejto mašinérii slúžiť. To však neskôr viedlo k zosmiešneniu ich úlohy. Napríklad počas vojny v Iraku roku 2003 sa dostal do centra diania aj jeden slovenský novinár. Redakcia ho označovala za ?vojnového reportéra?, po návrate s ním organizovali besedy na školách, napísal knihu, bol pomerne populárny? až do momentu, kým Francúzi nenakrútili dokument, v ktorom odhalili metódy americkej propagandy v Iraku: novinári sa nikam nedostali, všetkých ich nahnali na štadión, zorganizovali pre nich prelety vrtuľníkov a exhibičnú streľbu, ktorú potom prenášali domov ako ?správy z bojiska?. Dôležitejším medzníkom z hľadiska vývoja propagandy bol však rok 1991 a prvá vojna v Perzskom zálive. Kým na Slovensku sme v tom čase ešte euforicky hovorili o ?prvej vojne v priamom prenose? a prelome v dejinách žurnalistiky, v najvýznamnejších centrách mediálneho výskumu v Paríži, Cardiffe a na Columbijskej univerzite už dávno tušili, že to bude skôr prelom v dejinách mediálnej manipulácie. Zinscenovaný srbský koncentračný tábor ako zámienka na zásah v Bosne, nazvážané mŕtvoly v Račaku ako zámienka na zásah v Kosove či jasajúci Palestínčania na záberoch CNN počas teroristického útoku na New York a Washington (nakrútené dva týždne predtým a nesúvisiace s udalosťou) sú len niektoré príklady mediálnych lží v službách americkej vojnovej propagandy. Metódy informačnej vojny na úrovni velenia boli koncepčne rozpracované v tzv. Spoločnej doktríne psychologických operácií (JDPO) z 10. júla 1996, ktorá je pre armádu USA záväzná.

Tento historický prehľad by nám mal dostatočne jasne ukázať, že ?informačná vojna? nie je výmyslom Putina, naopak, je to vo svojej podstate koncepcia Spojených štátov. Americkí politici používali tento pojem a nástroj dávno pred ukrajinskou krízou ? napríklad v roku 2011 vtedajšia ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clinton žiadal od Kongresu viac peňazí na informačnú vojnu, lebo v porovnaní s ruskými a čínskymi médiami tie americké strácali svoje pozície. V januári 2014 NATO zriadilo v lotyšskom hlavnom meste Rige multimediálny úrad pre informačnú vojnu s orwellovským názvom Centrum dokonalosti strategických komunikácií. Jeho prvý riaditeľ Janis Karklins vyhlásil, že úrad nevyrába iba propagandu, za jednu z jeho hlavných úloh označil ?militarizáciu sociálnych médií? zameranú na boj proti proruskému cíteniu. Toto všetko sa udialo nie v reakcii na ruskú anexiu Krymu ? toto všetko sa udialo niekoľko mesiacov pred týmito udalosťami.

Je veľmi dôležité pochopiť stav, v ktorom sa nachádzame. Naši politici účelovo a zámerne zužujú problém informačnej vojny na ruskú propagandu. Tá je však len jednou stranou mince. Tou druhou je rovnako masívna a rovnako lživá propaganda zo strany NATO. V marci minulého roka denník N zverejnil anonymný text, ktorý podľa autora článku vznikol ako výsledok spolupráce NATO s think-tankom CEPI sídliacom v Bratislave a ktorý vraj reaguje na mýty, ktoré sa o Severoatlantickej aliancii šíria. Musím povedať, že sa nepamätám, kedy som čítal v našej tlači taký manipulatívny dokument plný drzých lží, poloprávd a úmyselného zavádzania. Každému, ktorá sa čo i len zbežne vyzná v medzinárodných vzťahoch, muselo byť na prvý pohľad jasné, že ide o veľmi nešikovný propagandistický text, ktorý je súčasťou informačnej vojny. Veľmi nešikovný preto, lebo v dnešnej dobe môže len úplný ignorant alebo platený podvodník tvrdiť, že vojna o Kosovo či Líbyu sa uskutočnila v súlade s medzinárodným právom a že invázia NATO do Afganistanu bola úspešná. Práve tak si treba všimnúť, že v posledných rokoch sa na Slovensku objavilo niekoľko think-tankov platených cez rôzne nadácie, ktoré sú napojené či už priamo alebo nepriamo na štátny rozpočet USA.

Čo to teda znamená? Určite nie to, že ruská propaganda neexistuje. Existuje a je veľmi účinná. To, čo jej najviac uľahčuje činnosť, však nie sú všadeprítomní agenti a platení trollovia, ale vnútorné rozpory západnej spoločnosti, ktoré vedia Rusi dokonale využívať. Inak povedané ? sú to naše vlastné klamstvá, ktoré sme šírili a šírime o vojne v Juhoslávii, Afganistane, Iraku, Líbyi i Sýrii, sú to naše klamstvá o protiraketovom štíte, o Iráne, o živote v samotnom Rusku. To, čo nám predkladajú niektorí politici, experti ministerstva vnútra a hlupáci z proamerických think-tankov ako ?nespochybniteľné dôkazy o náraste cielenej ruskej propagandy? je len znôška dohadov a subjektívnych názorov, ktoré by neobstáli v žiadnom serióznom výskume. Títo ľudia ani len nepripúšťajú, že nárast sympatií k Rusku je živelný, že bežní ľudia môžu porovnať povedzme trápny prejav francúzskeho prezidenta s otvorenosťou Vladimíra Putina, že dokážu rozoznať babráctvo Johna Kerryho od vysokej profesionality Sergeja Lavrova, že vedia oceniť, keď im ruskí publicisti povedia o blízkovýchodnej politike USA to, čo si sami myslia, no naše médiá to zametajú pod koberec.

Musíme byť dôslední, žiadať konkrétne dôkazy o činnosti poškodzujúcej záujmy štátu a nedopustiť, aby boli paranoidné dohady v zajatí ideologických predsudkov a zahraničných záujmov zneužívané na posilňovanie kontroly myslenia občanov. Toto je veľmi nebezpečný trend, ktorý môže viesť v konečnom dôsledku k potlačeniu ľudských práv a slobody prejavu ? nie zo strany Ruska, ale zo strany našich vlastných spojencov a ich prisluhovačov. Noam Chomsky pred takýmito praktikami varoval už pred tridsiatimi rokmi, keď upozornil na to, že cieľom súčasného mocenského systému na Západe je striktne limitovať spektrum akceptovaných názorov a povoliť živú diskusiu len vnútri tohto spektra. Už dnes sme svedkami snáh niektorých politikov, novinárov a politrukov z proamerických think-tankov označovať za ruskú propagandu akúkoľvek legitímnu kritiku americkej zahraničnej politiky. Preto trvám na tom, že nijaký prokremeľský server nepomáha Moskve viac ako redaktori spravodajstva RTVS či denník N. Minuloročná výzva na vyhľadávanie vnútorných nepriateľov (denník N) či odhaľovanie ruských špiónov v každom kriticky mysliacom človeku je nielen čistá švejkovina, ale nebezpečná činnosť, ktorá môže v konečnom dôsledku vrátiť atmosféru teroru päťdesiatych rokov.

Tento scenár vôbec nie je prehnaný. Stačí, ak iniciátorom takýchto protiruských kampaní položíme otázku, ako konkrétne si predstavujú ochranu bezpečnostných záujmov štátu na poli informácií. Pretože už dnes zneužívajú informačnú vojnu na zbabelé zastieranie vlastnej viny pri cielenej dezinformácii občanov počas vojny v Kosove či Iraku, za ktorú sa doteraz neospravedlnili. Už dnes vyhlasujú legitímne názory, ktoré vo verejnom diskurze zdieľali rešpektovaní západní politici a diplomati ako Henry Kissinger, Helmut Schmidt či Hans-Dietrich Genscher, za ruskú propagandu, stigmatizujú kriticky mysliacich intelektuálov ako agentov Moskvy a odporcov militarizmu obviňujú z nedostatku vlastenectva ? čo sú metódy, ktoré používal v Spojených štátoch Joseph McCarthy a v Európe Adolf Hitler. Začne sa to ?monitorovacou skupinou? na ministerstve vnútra s postupne zvyšovanými právomocami a skončí sa to inkvizíciou. Naozaj sa chceme vydať týmto smerom?

Je dôležité pochopiť, že žijeme uprostred informačnej vojny, v ktorej klame nielen Rusko, ale aj Západ a že slobodný občan má právo túto špinavú hru odmietnuť bez toho, aby sa musel pridať na jednu alebo druhú stranu. Rovnako je dôležité pochopiť, že to, čo sa javí ako úspech ruskej propagandy, je v mnohých prípadoch iba výsledkom chybnej politiky Západu a zatajovania informácií. Myslieť si, že Rusku na nás špeciálne záleží a vydáva obrovské peniaze na špecializovanú propagandu proti Bratislave, by bolo komické, keby takéto uvažovanie nemalo tragické následky. Nemôžeme hľadať za každou neschopnosťou západných politikov presvedčiť vlastné obyvateľstvo cielenú ruskú propagandu. A ak sa aj taká vyskytuje, je proti nej jediný účinný nástroj: NEKLAMAŤ.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Eduard Chmelár.

20 komentárov

  • Pingback: Alternatívne médiá ako červené súkno | neznaboh

  • Ono zas ani proruská propaganda nie je až tak nevinná, viď toto: Vojna v Ukrajine: alternatívne média cenzúrujú pravdu a šíria klamstvá Ruskej propagandy. Alternatívne média ignorujú a cenzúrujú názory Ruských obyvateľov na východe Ukrajiny. Čo si vlastne myslia domáci obyvatelia o svojich Ruských vojenských okupantov, ktorí im tam vyvolali vojnu? https://www.youtube.com/watch?v=5nRP5oXB_PE

  • V clanku chybaju odkazy na zdroje, napr. na clanok v denniku N, na think-tanky, atd. Clanok by znel jednak dvoryhodnejsie a jednak by umoznil citatelovi vytvorit si vlastny nazor na to, ci uvedena vec je lziva propaganda alebo nie,

    • V článku chýbajú informácie o práci boľševických politrukov a ich propagandy, ktorá bola uplatňovaná už za Masarykovského Československa na podnecovanie vzbúr a štrajkov robotníkov.
      Nenašiel som tam ani zmienku o tom, ako KGB počas studenej vojny infiltrovala západ, ovplyvňovala napr. Beatles, všetky tie hnutia za odzbrojenie, proti jadrovým zbraniam, dokonca Obamov guru počas jeho štúdia na VŠ bol komunistický aktivista napojený na KGB. Väčšina eurokomisárov ktorých mala EÚ boli zamlada komunistickí aktivisti priamo napojení na KGB. Ashtonová

      Chmelár je boľševik. Starého typu. Preňho je stále neprieteľom USA, komunisticko-socialistické USA a priateľom Rusko, kresťansko-moslimské Rusko.

      Catherine Margaret Ashtonová, barónka Ashton of Upholland (* 20. marec 1956; Upholland, Lancashire) je britská a európska politička, od októbra 2008 do decembra 2009 európska komisárka pre obchod, od decembra 2009 do novembra 2014 komisárka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
      V roku 1999 bola povýšená na barónku a stala sa doživotnou členkou Snemovne lordov, hornej snemovne britského parlamentu, za Labouristickou stranu.

      V 80. letech 20. století byla pokladnicí levicové nátlakové organizace Campaign for Nuclear Disarmament, která byla napojená na komunistickou stranu. Podle fotografie 1982 z Daily Mail byla součástí skupiny aktivistů, která požadovala po tehdejší premiérce Margaret Thatcherové odvolání lodí mířících na Falklandské ostrovy, které měly na palubě jaderné zbraně.

      Barroso to isté, maoista, komunista. Komunisti celosvetovo boli financovaní a podporovaní Sovietským Zväzom.
      Spomína niečo také Chmelár, účinkovanie komunistov a KGB na západe?
      Asi mi niečo uniklo, ale dozvedel som sa, že propagandu malo len USA, ale nie Sovietsky zväz. Že Američania prehrali vo Vietname kvôli novinárom, ale nedozvedel som sa, ako o tom informovali pravdomluvné a objektívne boľševické médiá. Napríklad aj o Černobyle, keď v USA bola len propaganda a zlé rádiá narúšajúce slobodu, lásku, pokrok a svetový mier.

      Nedokážem pochopiť, prečo Poláček má potrebu robiť tomuto komunistickému demagógovi reklamu.

  • V pripade klasickej vojny je mozne rozlisovat medzi agresorom a napadnutym/braniacim sa. (Nie vzdy …) A clovek si vyberie toho dobreho a toho zleho. (Aj ked skutocnost nie je stale “ciernobiela”.)
    V pripade informacnej vojny je mozne rozlisovat medzi pouzivanim pravdy a pouzivam lzi. A clovek si vyberie toho pravdiveho a toho zleho. (Aj ked skutocnost nie je stale “ciernobiela”.)
    Kto rozputal informacnu vojnu (ktora este stale bezi) – to autor napisal (mozno nie priamo). Kto pouziva v tejto informacnej vojne “spinave zbrane” (lzi) – to tiez napisal. To ze druhu stranu (z kontextu vyplyva, ze tuto informacnu vojnu vedu dve stany (s cim nesuhlasim) – americka a ruska) tejto informacnej vojny (rusku) automaticky moralne zhodil na uroven tej prvej (americkej) – bez akychkolvek argumentov – ? Na druhej strane priznava, ze pravda (“NEKLAMAT”) je velmi silna zbran ruskej strany. Ak by bol autor v tomto korektny, mozno by dosiel k dovodu, preco je “ruska propaganda” pre cloveka-dobraka prijatelnejsia ako pre cloveka-manipulatora.

  • Očakávam komentáre aj od Blahu a Horského, keď už dávate priestor boľševikom. Beňová by bola osviežením tiež. Aspoň že ignorujete vyjadrenie SaS, že sa máme naučiť žiť s Islamským terorizmom.

    • Chmelár, Blaha boli často propagovaný na hlavnespravy.sk. Teraz hs.sk miesto Slovenských boľševikov šíria “pravdu” tých sovietských, od konsomolskaja pravda, podľa ktorej Stalin bol ten najväčší dobráčisko na svete, ktorý by ani muche neublížil. http://www.hlavnespravy.sk/franklin-roosevelt-19-augusta-1944-nemcov-treba-bud-vykastrovat-alebo/809106

      A Chmelár je tu. Teraz ešte Blahu, lebo cítim akútny nedostatok ich múdrostí, zapnem TV, Chmelár či Blaha, alebo obaja (napr. TA3), nečítam boľševické weby, tak aby som nebol o to ukrátený, propagujú ich “konzervatívne” weby…

      No nič no, antifa aktivisti (antifa je komunistický vynález) ovládli internet.

      • Stalin bol zmrd o tom sa nemusíme baviť, ale minimálne ma jedno plus nebyť jeho Rusko je dnes rozporcované americkými židobankstermi pomocov Trockeho a jeho verných….

        • Moje komentáre pod tým článkom kde zo Stalina urobilo dobrého uja a ochráncu nacistov, zmizli. Napr. aj zmizol príspevok, že odkazovaný zdroj v titulke ako kp-ru je konsomolskaja pravda.
          Sami na ten web odkazujú a ten sa píši tým, že vznikol ako boľševický konzervatívny pokrokový denník za Lenina a Stalina aby šíril myšlienky marxizmu-leninizmu a stalinizmu do celého sveta.

          Konsomolskaja pravda, kp-ru
          Sovietske Rudé právo KSČ, je zdrojom pre hlavnespravy sk

          Vymazali aj príspevky o tom, kto založil červenú armádu (Trockij), o tom koho vraždili, koho dal povraždiť Stalin. Toto je na Slovensku, tvári sa to ako konzervatívny denník, ktorý inak verejne obhajuje a velebí masového vraha Stalina a z protinacistických krajín robia zločincov.

          Ale sú proti Banderovcom, pretože tí bojovali proti boľševikom. No nacisti im nevadia, ale vadí im USA, od založenia až do dnes.

          Na tom webe HS dávajú tiež Chmelára a Blahu. Chmelárovej strane tam robili takmer dennú reklamu. Dúfal som, že títo obhájci marxizmu-komunizmu nebudú aspoň tu.
          Ako fajn, občas povie s čím sa dá súhlasiť, ale stále je to marxista-komunista, aktívny účastník antifa a refugees welcome, svet bez hraníc, za gender, LGBTI, feminizmus, proti národnému v mene pokroku. Len je zo starej školy, nezaregistroval, že komunisti vládnu v USA a EÚ, že v Rusku sú minorita a Rusko sa hlási ku kresťanstvu a islamu.

          Chmelára a Blahu stačí vidieť mimo monológ, v diskusií. Po pár minútach majú rozbité všetky vlastné “argumenty”. Začnú si sami protirečiť, dostávajú sa do vlastnej spleti bludov.

          Chmelár je komunistický manipulátor, demagóg.

        • Mne osobne najviac vadia idioti – napr. tu prítomný “bolsevici”, ktorý je navyše aj žid ako repa. Sklapni debile, toto nie je “tvoja” stránka…

          • Dobra rada, ked Vam niekto na nasej stranke vadi, necitajte to. Necenzurujeme nazory, ani tie, s ktorymi nesuhlasime. Vynimkou je trolling, spam a urazky. nazor prispievatela bolsevici je legitimny, nemam pravo ho odkazovat niekam ci nebodaj zakazovat. Ale mam pravo (ktore vyuzivam) ho ignorovat. Podla mna je on sam, ala aj dalsi podobni nekriticky, ba az fanaticky mysliaci clovek. Z takymi je vacsinou debata zbytocna a pokusat sa o zmyslupnu komunikaciu je zaciatok uplne zbytocnej flamewar…

          • Poláček, ste smiešny.
            Najprv si ujasnite kam chcete patriť a potom sa skúste toho držať.
            Ten váš Chmelár, ktorého s radosťou propagujete “Slovo je slovenský ľavicovo orientovaný politicko-spoločenský týždenník. Je ideovým nástupcom Nového Slova, ktorý vznikol v čase SNP. Týždenník Slovo začal vychádzať 24. februára 1999, a to v novej grafickej podobe v časopisovom formáte. Posledné číslo v printovej verzii vyšlo v júli 2010. V súčasnosti Slovo vychádza ako internetový magazín. Šéfredaktormi Slova boli: Eduard Chmelár, Martin Krno, Michal Polák, Martin Muránsky, Ivan Štefunko, Peter Nedoroščík, Gabriela Rothmayerová a Emil Polák.”

            sa aktívne zúčastňuje antifa pochodov (zakladané komunistami) a welcome refugees (marxistická organizácia), má jednostranné komentáre, kde USA je vždy to zlé až na výnimky, kedy tam vládli ľavičiari ale aj to má problém, kedže Obama je ľavičiar, zavádza socialistické výdobytky, tak zostal pri imperializme.

            Myslel som si Poláček, že ste pravičiar. Zdá sa, že som sa mýlil, identifikujete sa s marxistami, idete bojovať proti imperialistom, neoliberálom, neokapitalistom a neviem komu ešte a už čoskoro očakávam niekde na vašom webe fotky, ako sa objímate s Palestínskym aktivistom v družnej skupine Blahu a Chmelára na antifa pochode pod heslom “Cudzinec je našinec”, svet bez hraníc a strihnete si to plynule i na gay pride v ešte družnejšom objatí Chmelára, Blahu, Vtáčnika, Poliačika, Drobu, ktorí sa radi týchto podujatí zúčastňujú.

            Všetko schizofrenici. Rusko je dobré, ale obmedzilo homoloby, presadzuje obnovu kresťanstva (opak snahy marxistov), je konzervatívne. USA je zlé, ale chodíme na pochody, ktoré financujú, vrátane práva na potraty, zavádza socializmus, je liaheň novodobých marxistických myšlienok.

            Ako komentátor na aktuality.sk, Zolo Mikeš. Keď bol v USA, písal na svoj blog o úžasnej krajine, všetko tam bolo krásne, bol nadšený. Vrátil sa na Slovensko, a ako správny ľavičiar, okamžite nenašiel na USA nič dobré, USA symbol zla.

            Poláček, dali ste si vôbec námahu pozrieť si čo sú zač tie http://europskenoviny.sk/ ? Pravý stĺpec, partneri?
            Európsky parlament, Európska komisia, Európsky dialóg perspektívneho postoja ?

            Európsky dialóg perspektívneho postoja (EDPA) je občianske združenie, založené za účelom podpory a rozvoja európskej identity na Slovensku. Považuje sa za spravodajské médium európskych záležitosti pre mládež na Slovensku. http://www.europskydialog.eu

            Asi je vám blízky postoj Chmelára, ktorý presadzuje viac Európy, menej Slovenska, bol proti Brexitu, hlása svet bez hraníc, povinnosť pomáhať imigrantom.

            Je pochopiteľné, že sa ľudia boja, že keď sem prídu moslimovia, budú z toho len problémy, nie?

            Prečo by mali byť? Na Slovensku žije 5-tisíc moslimov. Ani jeden z nich nerobí problém, drvivá väčšina z nich pracuje a platí dane, viacerí sú špičkoví odborníci… Nezabúdajme, že študenta Daniela Tupého nezavraždili utečenci, ale domáci pravicoví extrémisti, že bitku pred nitrianskym barom majú na svedomí neonacisti, nie moslimovia, že chlapca v bratislavskej električke nezmlátili prisťahovalci, ale holé lebky. Toto je hrozba pre Slovensko, a nie moslimovia. Voči moslimom prechovávame nemiestne predsudky.

            Čiže mali by sme utečencov prijímať s otvorenou náručou?

            Osobne by som si to želal, ale žiaľ, nie je to také jednoduché. V situácii, keď je 70 % obyvateľstva proti utečencom, použiť voči nim liberálnu politiku by znamenalo vyvolať otvorený konflikt v spoločnosti. Slovensko skrátka nie je mentálne pripravené na väčší počet utečencov. Žijeme však vo svete, kde sa všetko hýbe. Toto sa nedá zastaviť, iba riadiť, regulovať a využiť vo svoj prospech. A napokon, pozrite sa – Česko, ktoré podobne ako my odmieta kvóty, už ponúk­lo, že dobrovoľne prijme na svojom území stovky utečencov. Slovensko by ho mohlo nasledovať. Na čo bol potom celý ten cirkus dobrý? Iba na vyvolanie vášní, stupňovanie strachu a vytĺkanie politického kapitálu.

            Sobotňajšiu akciu s názvom „Spoločne za slušný a bezpečný život“ zorganizoval Oskar Dobrovodský z Družstevnej ulice v Malackách. Ten má dlhodobé problémy so svojimi viac ako štyridsiatimi rómskymi susedmi, ktorí žijú na 45 metroch štvorcových. Jeho prípad sa začal medializovať hlavne potom, ako ho navštívil a pomoc mu prisľúbil bývalý minister vnútra Daniel Lipšic.

            Dobrovodský už štyri roky žiada orgány samosprávy a štátnej správy o pomoc. Pred niekoľkými týždňami dokonca požiadal Malacky o sociálny byt. V sobotu pred pochodom informoval, že mesto mu jeden ponúklo. Podľa neho však ide o výsmech zo strany mesta, keďže štvrť, v ktorej sa byt nachádza, je miestnym Luníkom IX.

            Dobrovodský tiež odmietol, že v dave protestujúcich boli aj extrémisti. „Kto sú extrémisti?“ opýtal sa. „Títo ľudia platia poctivo dane a dodržiavajú zákony, extrémisti čakajú na Zámockej ulici,“ poukázal na ľudí v živej reťazi.

            Usporiadateľom pochodu bol aj Marián Mišún, ktorý kandidoval v marcových parlamentných voľbách za Ľudovú stranu Naše Slovensko.

            Celá akcia mala pokojný priebeh až na stret so skupinou na Zámockej ulici, kde asi 20 aktivistov na čele s europoslankyňou Monikou Flašíkovou Beňovou chcelo pochod zastaviť. Polícia následne skupinu, kde okrem Beňovej boli napríklad aj Eduard Chmelár, či Michal Havran, vyzvala, aby sa rozišla.

            CHMELÁR je váš človek? Ok Poláček, mýlil som sa vo vás.

  • Ked som cital tento text, mal som pocit, ze bol vyskladany z mojich diskusnych prispevkov za posledny rok.
    Palec hore pan chmelar.

  • “Ruská propaganda” nie je nič iné ako dalšia metóda eliminácie racionálnej diskusie a popieranie pohľadu faktickej reality tak ako homofóbia a xenofóbia a iné
    viď.
    http://sk.metapedia.org/wiki/Auschwitz_komplex

    • Aká koľvek namietka voči negatívnym tendenciám západnej politiky či dekadencii našich zakladných hodnôt
      je potom označená za podľahnutie Ruskej Propagandy (to podľa kaviarne platí aj o tomto portáli). Je otázne či si to že rôzni Smatanovci a Benčikovci uvedomujú

      • Knieza Myskin

        Smatana oficialne vyhlasil ze Medzicas nepatri do jeho zoznamu a na stranke konspiratori sa nenachadza. Napriek tomu su linky na medzicas na SMEcku hviezdickovane, cize je zjavne ze Medzicas asi niekomu vadi … asi nema ten spravny nazor ktory ma mat …. Koho hlasnou trubou je SMEcko? (ktorej ambasady ?)

        • Medzičas evidentne vadí aj slobodný Slobodný vysielač, len ma to jeden háčik nikto sa totižto len tak neodvaži pustiť sa do vierhodnosti obsahu s autormi člankov pretože by mohol rýchlo vyhorieť a tak sa tvaria, že o čom mlčia to nejstvuje o tom je celé SME

  • Miro Martinovič

    Dobre formulované Juraj.

    • Eduard, nie Juraj

      • Chmelár by mal namiesto poukazovania Vietnamu a zlých USA, ktoré obmedzili novinárov, ukázať ako fungovali zlí imperialistickí novinári v USA a ako dobrí, boľševickí v ZSSR napr. počas výbuchu Černobylu, keď už sme sa od neho dozvedeli, ako svetový mier a pokrok ničila imperialistická Slobodná Európa.

Pridaj komentár