Estetika morálneho gýča a trolling ideologickej jednoty (havária Aeromobilu)

2268441_tasr-1

2268441_tasr-1

Asi nič nedokumentuje estetiku morálneho gýča viac ako mobilizácia podporných verejných proklamácii projektu Aeromobil. 

O estetike morálneho gýča by sa dalo popísať mnoho a stálo by za to dôkladne analyzovať aké “prázdno”, ktoré vo verejnom priestore evidentne nastalo ma táto estetika nahradiť. S tým súvisí trolling ideologickej jednoty. Neustále sa voči niečomu vyhraňovať, deklarovať svoj postoj a následne si pýtať verejný súhlas. 

Slovenský Aeromobil mal včera nehodu. A? Stáva sa aj iným. 

Nebojte, na tej medziľudskej úrovni každý príčetný človek želá pilotovi skoré uzdravenie, je rád, že sa mu nič vážne nestalo a ľuďom okolo projektu zo sympatie k nim, ktorú svojim snom prirodzene vzbudzujú, drží palce. Neviem si predstaviť že by dobrý človek, premýšľal inak. 
Avšak, tu by patrila bodka.

Prečo teda vznikla stránka podporujem slovenský Areomobil? Prečo sa Aeromobil ako “téma” stal vo verejnom priestore objektom estetiky morálneho gýča? 
Prečo je potrebné mobilizovať ľudí, aby vyjadrili podporu verejným spôsobom? 
Myslím, že to ďaleko viac vypovedá o spoločnosti, než o samotnom projekte a jeho autoroch, či Aeromobile ako technickej “veci medzi vecami”. 

Je dôležité mať sny, je dôležité niekedy vytrvať za svojim snom aj v nepriazni osudu, no je to dôležité pre “snivajúcich” ľudí samotných. 

Tak ako sa vo verejnom priestore ocitá komunikačná schéma – stratégia morálneho gýča o Aeromobile, má rovnaké právo vo verejnom priestore existovať aj schéma skeptického kritického diskurzu o samotnom projekte, o zmysle technického pokroku a zmyslupnosti takýchto projektov všeobecne. 

Slovenský Aeromobil patrí do trojky rovnakých projektov ktoré dnes vo svete existujú. Okrem sna, je to komerčný projekt. Komerčný projekt je o úžitkovej hodnote, technických parametroch, komparáciách s podobnými projektami a nakoniec o dopyte a ponuke, ktorá mu umožní prežiť. Nič viac, nič menej. Jeden z týchto projektov bol dotiahnutý už dokonca volá sa Pal – V One a jeho cena pre koncoveho zákazníka je 300tis. dolárov. 
Je mimo môjho záujmu, či vedomostí posúdiť životaschopnosť, či technický rozmer týchto projektov. Nemám problém to priznať a ani o tom teraz netočím. 

Estetika morálneho gýča a následne trolling ideologickej jednoty je o vytváraní ceremoniálnych obradov vo verejnom priestore. 

Lajkli sme facebook stránku “podporujem slovenský Aeromobil” a sme lepší ľudia ako iní? Lajkli sme a pomohli sme? To sotva…. 

Tento spôsob uplatňovania komunikačnej schémy estetiky morálneho gýča ma takmer náboženskú podstatu. 

V post-postmoderne si vytvárame nove pseudoetické estetické kulty nebožského pôvodu. Zvýrazňujeme tým všeobecné prázdno do ktorého nás doviedla postmoderna bez “ideológie”. 

Chceme rozprávať veľký epický príbeh, no pakaždé nám to vydá len na skeč morálneho gýču a trollingu “ideologickej” jednoty… 

Ak niekto chcel, nejak pomôcť po včerajšku slovenskému Aeromobilu, tak mal urobiť verejnú zbierku, osloviť priamo majiteľov projektu, vstúpiť doň ako finančný partner – investor, alebo len ak sa jedná o ľudí z projektu, ktorých osobne pozná, zavolať a povedať : “nevadí chalani som s Vami”. Také veci sa robia bez ceremoniálneho obradu vo verejnom priestore, robia sa na medziľudskej osobnej úrovni, bez žiare facebooku… 

Totiž ono to tak funguje, že dobré príbehy sa píšu samé a nepotrebujú žiadny marketing, svoju cestu do verejného priestoru si prederú svojou autenticitou – smysluplnosťou…. 

PS: Nesnívam o slovenskom nebi kde krúžia Aeromobily, nemám ambície niekomu projektovať akékoľvek nebo a prikladať k tomu nejaký estetický význam, snáď niesom tým horší človek.

2 komentáre

Pridaj komentár