Gazprom skrachoval, tvrdí Turkménsko

One comment

Agentúra Reuters zverejnila, že v správe turkménskeho Ministerstva ropy a zemného plynu sa objavilo obvinenie, že ruský monopolný vývozca plynu Gazprom sa stal v dôsledku globálnej krízy a sankcií uložených Západom na Rusko insolventným, keďže podľa Turkménov nezaplatil od začiatku roka za plyn a radikálne znížil bežne objednávané a prekupované množstvá plynu.

Správa Reuters poznamenáva, že Turkménsko neuviedlo za aké množstvá plynu Gazprom nezaplatil a ani celkovú výšku dlhu. Pripomína, že v tomto prípade ide zrejme o eskaláciu dlhodobého sporu krajiny so štvrtým najväčším množstvom plynu na svete s ruským Gazpromom, ktorý ovláda transportné trasy do Európy. Gazprom totiž koncom minulého roka oznámil zámer, ďalej znížiť o 4 miliardy kubických metrov objednávané množstvá plynu z Turkménska, čím by sa podstatne znížil objem obchodovaného množstva plynu z rokov 2008-2014, ktorý osciloval okolo 10-11 miliárd kubíkov ročne. Dôvodom podľa Gazpromu bola nerentabilnosť nákupu plynu v Turkménsku pre reexport, pokrok v prieskume zemného plynu inde a dostatočné množstvo vlastných rezerv. Zároveň je to dramatický pokles z rokov 2005-2008, keď Gazprom v Turkménsku ročne objednával pre dodávku na európske trhy 40 miliárd kubíkov.

Turkménsko sa tým stáva prakticky závislé od exportu do Číny, ktorá súčasné množstvo 30 miliárd kubíkov ročne plánuje do roku 2020 zdvojnásobiť.

Gazprom správu nekomentoval

[sociallocker][/sociallocker]

Komentár :

Správa je hlúposť. Ide skutočne len o zúfalý pokus Turkménska prinútiť Gazprom, aby začal kupovať turkménsky plyn. Ešte v roku 2004 uzatvoril Gazprom s Turkménskom 25 ročnú zmluvu o nákupe 80 miliárd kubíkov ročne s fixnou cenou 50 dolárov za tisíc kubíkov. S rastom cien plynu sa stala táto zmluva pre Turkménsko nevýhodná a preto ju prehlásilo len za nezáväzné memorandum a prestalo akceptovať podmienky zmluvy. Od roku 2009, keď Turkménsko zmluvu zrušilo, Gazprom zmenil svoju strategickú orientáciu na reexport dostatočného množstva lacného turkménskeho plynu a orientoval sa na rozvoj vlastných nálezísk. Bolo otvorené nálezisko Bovanenkovskoje a Gazprom má dnes dostatok vlastného plynu na export do Európy, takže turkménsky plyn nepotrebuje. Naviac cena, za ktorú nakupoval v Turkménsku ledva pokrývala transportné náklady, takže pri marži 10-15 dolárov za 1000 kubíkov svojim spôsobom to bola pre firmu charita pre Turkménsko.

Turkménsko ďalej koketuje s inými odberateľmi, skúša dostať plyn do Európy, hoci je to prakticky nemožné kvôli dohodám krajín okolo Kaspického mora. Z politického hľadiska sa dokonca  pokúša dostať do krajiny armádu USA, aby vyvážili ruský a čínsky vplyv, čo pre krajinu s 5,5 miliónmi obyvateľov nevidím ako práve najšťastnejšiu medzinárodnú politiku, ležiacu vo sfére vplyvu oboch veľmocí. Čína je pritom vo svojich obchodných prístupoch ďaleko agresívnejšia ako Gazprom. Získala podiel na náleziskách, buduje vlastné potrubia a celkove krajina stráca kontrolu nad svojim nerastným bohatstvom.

Takže Gazprom určite nebankrotuje. Správa skôr naznačuje turkménske volanie o pomoc. Bohužiaľ Turkméni si za svoju situáciu môžu sami. S obrovským množstvom plynu im stúplo sebavedomie až príliš.

Dnešná situácia je potom len dôsledkom nepremyslených a nerozvážnych krokov, ktoré začali už dávno v minulosti pred desiatimi rokmi.

 

Zdroj:

tagged with , ,

One comment

Pridaj komentár