Globálna vojna Izraela proti Rusku

Harop

Židovský štát je známy svojou nekompromisnosťou a schopnosťou zasiahnuť kohokoľvek na citlivom mieste nevynímajúc ani veľmoci. Známe sú aktivity izraelskej špionáže v Spojených štátoch, či podpora krajín, ktoré sú nepriateľské voči krajinám konajúcimi v neprospech Izraela.

Nepriateľom Izraela je každý, kto ohrozuje jeho prežitie. V minulosti to boli hlavne okolité arabské krajiny, dnes je to hlavne Iránska islamská republika. V roku 2008 zaútočilo Gruzínsko na Južné Osetsko. Okrem zbraní dodanými z USA, Českej republiky, ďalším významným dodávateľom sofistikovaných zbraní bol práve Izrael, ktorý poskytol aj pomoc pri tréningu armády.

V tom čase sa medzi analytikmi spomínalo, že dôvodom bola snaha “potrestať” Rusko za podporu Iránu a uzatvorenie dohody o dodávke rakiet PVO S-300. V období tesne po konflikte časopis Time písal o nespokojnosti predstaviteľov ruskej armády s vyzbrojovaním Gruzínska. Dokumenty Wikileaks však ukazujú trocha iný príbeh.

Podľa tohto mailu Stratfor (síce s dôveryhodnosťou 1, ale z druhej ruky) nakoniec dali Izraelci ruky preč od Gruzínska a vymenili si s Rusmi strategické údaje. Izraelci vraj poskytli kódy k dátovým linkám dronov dodaných do Gruzínska a Rusi zas poskytli šifry k raketám TOR-M1S dodaných Rusmi do Iránu.

Osobne o dôveryhodnosti tohto príbehu pochybujem, pretože vo vzdušnom priestore Abcházska bol v tom čase zostrelený dron stíhačkou (buď Mig-29 podľa Gruzínska, alebo Delfín L-39 podľa abcházskej strany). Ak by mali Rusi, ktorí sa v danom priestore vyskytovali, kódy, nemuseli by na dron posielať stíhačku.

Naviac sa v maili spomína hacknutie údajov dátovej komunikácie rakiet S-300 Tureckom a zdieľanie týchto výsledkov špionáže s Izraelom. Toto už zmysel vôbec nedáva. Neviem o tom, že by systémy, na ktorých stojí bezpečnosť Ruska, boli niekedy nabúrané – aj keď išlo o exportný variant dodaný do Grécka na ostrov Kréta. Rovnako sa nezdá, že by Rusi zničili svoju dôveryhodnosť dodávateľa sofistikovaných zbraní tak lacnou výmenou.

Výsledok poznáme. Spustila sa obrovská mediálna kampaň zameraná proti Rusku, avšak nakoniec sa vzťahy medzi Ruskom a Západom ukľudnili. Diplomati vedeli svoje. Rusko, ktoré v Južnom Osetsku plnilo mandát modrých prilieb OBSE bolo obrancom. Útočníkom bola vláda “šialeného požierača kravát” Saakašviliho, ktorá nakoniec padla a k moci sa dostali predsa len chladnejšie hlavy, ktoré nasmerovali krajinu k normalizácii vzťahov s Ruskom

Minulý rok sa začalo napriek enormnému lobingu Izraela chýliť ku koncu embargo uvalené na Irán  kvôli jeho jadrovému programu. Zároveň v tom čase portál o zbraniach a obchode s nimi IHS Jane oznámil, že izraelský podnik Israel Aerospace Industries (IAI) uskutočnil skúšky diaľkovo riadeného samovražedného drona Harop/Harpy-2, ktorý do vzdialenosti niekoľko až 500 kilometrov dopraví 15kg výbušnín. Riadený let je však len do vzdialenosti 150 kilometrov, pričom dron je schopný aj automatického navedenia na zdroj rádiového signálu. Tento konkrétny model bol určený pre neznámeho zákazníka.

Odbočíme. Aj keď sú izraelské zbrojárske firmy súkromnými spoločnosťami, pri predaji zbraní potrebujú povolenie Ministerstva obrany. Takže každá zákazka týchto firiem musí byť v súlade resp. nesmie ísť proti záujmom Izraela.

2.apríla vypukol konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom o kontrolu Náhorného Karabachu. V tomto konflikte bolo dokumentované použitie izraelského samovražedného dronu novinárkou z rádia Slobodná Európa

Na ktorého zo susedov Azerbajdžanu a na aké účely mohol byť tento dron použitý?

Azerbajdžan voči Iránu nemá žiadne nároky ani výrazné nezhody. Voči Rusku s jeho brutálnou prevahou, ktorá by malú krajinu prevalcovala za pár hodín už vôbec nie. S Gruzínskom Azerbajdžan má veľmi dobré vzťahy. Ostáva len Arménsko.

Zo strany Izraela, ktorého prežitie závisí od politiky suchého pragmatizmu pri hodnotení okolitého sveta je vylúčené aby tieto vzťahy neovládal. Hoci ešte v roku 2012 podpísal Izrael zmluvu o dodávke zbraní za 1,6miliardy dolárov, kde bol hlavný účel ukázať svaly Iránu, dnes je situácia iná. Od roku 2014 došlo k postupnému otepľovaniu vzťahov Azerbajdžanu s Iránom a dnes sa linka Baku-Teherán žeraví hlavne kvôli obchodným kontraktom a nie na riešenie geopolitických problémov.

Pri použití takto deštruktívneho prostriedku koncom roka 2015 Izrael musel predpokladať, že bude použitý v Náhornom Karabachu pod kontrolou Arménska, ktoré je však pod ochranným dáždnikom Ruska. Nie je teda vylúčené, že účelom nebolo dodať “obranné” prostriedky Azerbajdžanu, ale prostriedky na proxy úder voči Rusku.

Tak ako sa v médiách často špekuluje o roli Izraela pri vypuknutí rusko-gruzínskeho konfliktu v roku 2008, je na čase sa pýtať na rolu Jeruzalema aj pri súčasnom konflikte

Zdroj:

10 komentárov

  • Zaujimava analyza, ma ale jednu dost zasadnu medzeru – autor zabudol spomenut, ze hlavnym vyzbrojovatelom Azerbajdzanu je samotne Rusko. Ma to znamenat, ze Rusko dodava Azerbajdzanu zbrane preto, aby ten nasledne podnikal “proxy udery proti Rusku” ? Ci dodavky zbrani Azerbajdzanu od Ruska nevadia a ked ich tam doda Izrael, tam uz je to zrazu “globalna vojna proti Rusku?”

  • Hája záujmy na úkor celého sveta, kdeže defacto i dejure ovládajú Americký.

  • Možno by to chcelo článok o rusko-izraelských vzťahoch od ZSSR po súčasnosť. A pokiaľ viem, aj medzi Moskvou a Tel Avivom existuje horúca linka, ak sú informácie na wikipédii pravdivé.

  • Ta konspiracia ma len malu chybicku. Oficialne sa ku podpore Azerbajdžanu hlasi Turecko, rovnako ako Turecko oficialne podporuje Krymskych Tatarov a ich poziadavky na Krym, Turecko ziadalo samostatne Kosovo a je to prave Turecko, ktore ma zle vztahy s Izraelom a este horsie s Ruskom a je to Rusko a Izrael, ktori maju nadstandardne vztahy, co povedal sam Putin. Nuz, ale ak niekomu fakty nestacia a ma potrebu konspirovat napriek realite, ok.

  • ja to tvrdím už dávno -najväčšie zlo na svete sú ,,nosatí”

Pridaj komentár