Grécke NIE v súvislostiach.

Alexis Tsipras

Výsledok hlasovania neprekvapil. Bolo jasné, že k táboru voličov, ktorí nesúhlasia so záchranným plánom veriteľov sa pridajú aj klasickí miestni euroskeptici a miska váh sa preváži k odpovedi “nie”.

Prieskumy do poslednej chvíle naznačovali vyrovnaný súboj. Zlyhanie prieskumov odôvodňuje “konšpiráciu”, že ako to už v našich končinách býva, neslúžili na informovanie o skutočnom stave, ale na to aby stav ovplyvnili. “Kúpené” prieskumy poznáme aj zo slovenského politického života.

Flag_of_Greece

Uskutočnené referendum je spoľahlivým prieskumom verejnej mienky v Grécku. Za povšimnutie stojí fakt, že na strane EU stoja prevažne dôchodcovia, stredná veková kategória je rozdelená pol na pol, a mládež svoju budúcnosť v EU nevidí.

Po referende budú musieť prebiehať jednania medzi Gréckom a EÚ. Rovnako by museli prebiehať, ak by sa aj referendum neuskutočnilo.

Primárnu otázku či Grécko ostane v eurozóne a následne v EU si môžeme postaviť oveľa priamočiarejšie.

Je EU ochotná platiť za zotrvanie Grécka v eurozóne? Ak áno, musí neustále dodávať likviditu gréckym bankám cez program ELA. A to likviditu vo vreciach s bankovkami, pretože radoví Gréci budú ešte po nejaký čas úspory z bánk vyberať. A v prípade, ak by Grécko opustilo Euro a drachma by devalvovala, grécke banky zbankrotovali, vtedy sa ELA program  stane čistým darom Grécku od EÚ.

Iste je šanca, že po ukľudnení situácie sa eurá  do bánk vrátia, to ale nejaký čas potrvá. Ten čas naozaj predstavuje čisté nalievanie hotovosti do Grécka. Pretože miestne banky sú ako všetky v Európe proste “prepákované. To znamená, že nie sú schopné vyplatiť žiadne významnejšie % z vkladov, ak by nastal na banku run. A ten v Grécku nastal.

Inak povedané, do gréckych bánk sa leje množstvo hotovosti, bez ohľadu na to, aké množstvo eur tieto banky predtým rozflákli do nedobytných pohľadávok.

Cena za nezmenšenie eurozóny je vysoká. Ekonomicky i politicky. Po vystúpení Grécka z eurozóny nastanú v spoločnosti procesy, ktoré budú Grécko posúvať z EU do BRICS a smerom von z NATO.

Tragédiou tohto procesu (z pohľadu EU) by bolo, že Grécko do ktorého sa naliali stovky miliárd by Rusko a spol. nakoniec získali do svojho vplyvu za sumu rádovo menšiu, vloženú do procesov v pravý čas.

Dá sa teda predpokladať, že EU bude do Grécka vrážať a vrážať zdroje naďalej.

Stále je šanca, že sa podarí v Grécku dostať k moci “reformné”  strany v štýle tandemu Mikloš – Dzurinda. Veľké korporácie a fondy by v tom prípade prišli viac než výhodne k podnikom, pôde a k celým odvetviam hospodárstva.

Ale ani pod touto správou sa iste nevygeneruje dostatok zdrojov na splácanie dlhov. Dokonca možno ešte menej ako v súčasnosti, len daňové raje zažijú ďalší boom.

Po čase EU daňový poplatník bude stáť pred rovnakou otázkou ako dnes, len pred väčšou sumou.

Dnes už neexistuje nejaká EU politika, ľavica či pravica. Nie je “hore” záujem reálne budovať EU. V princípe ide len o to, ktorá koalícia korporácií, fondov či oligarchov si presadí cez svojich politikov svoje, na úkor inej koalície a najčastejšie na úkor daňového poplatníka. Ten v súčasnom svete ťahá za najkratší koniec.

Napožičiavať 11 miliónovej spoločnosti 330 mld. dolárov, to nik súdny neurobí. Jedine, že by vopred vedel, že nepožičiava 11 miliónom, ale 500 miliónom obyvateľov EU.  Vedel ešte pred poskytnutím pôžičky, že má na to “páky”.

V tejto súvislosti nemali snahy politikov typu Richarda Sulíka zastaviť euroval žiadnu šancu. Teda mali rovnakú  akú by mal Emil Hácha a Emanuel Moravec, ak by chceli pre protektorát Čechy a Morava  vyjednať separátny mier s víťaziacimi  spojencami.

Ak Róbert Fico tvrdí, že dnešná situácia nebude stáť občanov Slovenska nič, tak proste klame a naivne klame. Sme ručiteľmi bankrotujúceho Grécka a to v nie malej sume.

Vývoz “nadhodnoty” od pracujúceho Slováka smerom k rôznym tým EU hodnotám naberá také obrátky, že gniavi nielen jednotlivých Slovákov, ale už cez pokles vnútorného dopytu celú slovenskú ekonomiku.

Tu má Slovák platiť istinu a úroky za grécke pôžičky, tu all inclusive zabezpečiť migranta, tu platiť “diskriminovanému”…a popri tom, či v dôsledku toho neustále “reformovať”.

[sociallocker][/sociallocker]