Hnutie Sme Rodina vyhlásilo vojnu mimovládnym organizáciám

Na stránke Borisa Kollára sa bez akejkoľvek publicity objavil text, ktorý považujem za absolútnu bombu a naplnením ktorého by sa mohol začať jeden z najdramatickejších príbehov v slovenskej politike.

Boris Kollár sa stal „enfant terrible“ či „postrach rodiny“ v slovenskej politike. Dovolil si to, čo nikto predtým. Naplno a bez servítkov hovorí nepríjemné pravdy. O ktorých síce každý vie, diskutuje a rozmýšľa, ale necháva si ich mimo verejných prejavov kvôli autocenzúre politickej korektnosti. Vzťah k minoritám, resp. migrantom nie je také nóvum, nakoniec v podobnom duchu sa už vyjadruje aj množstvo politikov u nás aj v zahraničí. Doteraz som však nezachytil v našom regióne snahu o legislatívnu kontrolu mimovládnych organizácií ovplyvňujúcich verejnú mienku a platených zo zahraničia. Boris Kollár toto tabu prelomil a na svojom Facebooku zverejnil text, ktorý nemám problém podporiť. Nakoniec v podobnom duchu na Medzičase píšeme už dlhú dobu. Ak s ním súhlasíte, zdieľajte ho a podporte. Je to dôležité. Nie je totiž možné, aby Slovensku bez volieb nepriamo cez neziskové organizácie vládli ľudia, o ktorých nikto nič nevie

Boris Kollár

Verejná kontrola mimovládnych organizácií by mala byť prioritou vlády

Za posledné mesiace sa stále zreteľnejšie ukazuje, že ďalším hráčom v politike sú mimovládne organizácie, hlavne tie platené zo zahraničia. Odvtedy ako naše hnutie Sme rodina vstúpilo do politického života neustále narážame na vyjadrenia rôznych nadácií think-tankov a „neziskových organizácií“. Tie majú zo zákona zakázané pôsobiť v politike, napriek tomu ju ovplyvňujú a skoro vždy rovnakým spôsobom.

Prakticky vždy ide o presadzovanie aktivít a záujmov, s ktorými nesúhlasí väčšina slovenských občanov ale zato vždy je to podľa línie, ktorú presadzujú zahraniční sponzori. Napríklad je známy postoj Georga Sorosa, že Európa je povinná prijímať migrantov a preto všetky mimovládne organizácie, ktoré su cez jeho Nadáciu otvorenej spoločnosti prepojené, organizujú aktivity, ktoré tomuto cieľu napomáhajú, hoci minimálne 80% slovenských voličov je zásadne proti. Pritom sa tvária ako keby išlo o vyjadrovanie postoja slovenskej verejnosti, čo nie je ani náhodou pravda. Druhým častým príkladom je euroatlantická propaganda, ktorá ospevuje prínosy NATO, Európskej Únie a naopak démonizuje Rusko. Tu nejde o to, či sme proti alebo za NATO, Sme rodina sa programovo vyjadruje jednoznačne, že sa cítime súčasťou západnej civilizácie aj s jeho štruktúrami ako je NATO a Únia. To však neznamená, že všetko na našej strane je dobré či nebodaj nekritizovateľné. Potom propaganda, ktorú šíria spomenuté organizácie pôsobí presne naopak. Ak napríklad do dnešných dní o Turecku hovorili ako o „ostrove stability“, potom posledné udalosti, keď sa Turecko otočilo k Rusku, zaviedlo islamskú diktatúru vyzerajú ako smiešni pajáci a z presadzovania euroatlantických hodnôt je dnes skôr kabaret.

Heslá mimovládnych organizácií pôsobiacich pri ovplyvňovaní verejnej mienky sú čistou propagandou. Slovenská verejnosť nevie, že organizácie, ktorých podstatná časť je tvorená grantami a sponzorskými príspevkami zahraničných sponzorov vykonávajú činnosť za účelom ovplyvňovania verejnej mienky v prospech týchto sponzorov. Toto sa musí zmeniť.

Príkladom nech nám je americký zákon FARA, ktorý platí od roku 1938, aby zabránil skrytej manipulácii americkej verejnosti. Zákon FARA nebráni sponzorovať organizácie, ale svojimi ustanoveniami umožňuje voličom vidieť, „kto za koho kope“. Každý reprezentant takejto organizácie sa musí na verejnosti prezentovať ako niekto, kto vyjadruje cudzí názor a presadzuje ho v slovenskom verejnom a politickom priestore. Zároveň takíto ľudia nesmú sedieť vo verejných funkciách a z tohto titulu priamo presadzovať tieto cudzie záujmy. Aj toto je na Slovensku častý zjav, keď dokonca zástupcovia voličov sediaci v parlamente sú zároveň členmi rôznych dozorných rád mimovládnych organizácií platených zo zahraničia. Potom sa nedivme, keď sa organizujú politické akcie a mítingy za sponzoringu mimovládnych organizácií v prospech politických strán, ktoré s nimi konajú v súlade. To, čo sme napríklad videli pri organizácii učiteľských štrajkov pred voľbami, bolo očividné ovplyvňovanie politiky zahraničnými subjektami. Do celej kampane boli zapletené aj mimovládne organizácie o cieľoch ktorých sa dnes už neobťažujú ich reprezentanti zakrývať. Pred voľbami bolo ich cieľom „zmeniť verejný diskurz preč od imigrantov“ a „znížiť preferencie strany Smer-SD“

Zákon typu FARA schválili naposledy aj v Izraeli minulý týždeň. Opäť presne z toho dôvodu, pre ktorý by sme ho mali schváliť aj my. Americká vláda platila mimovládne organizácie vystupujúce ako nezávislé občianske združenia aby zabránila víťazstvu strany LIKUD, čo bolo exemplárne narušenie suverenity krajiny. Opäť, ako v zákone FARA, ani v Izraeli nie je činnosť takýchto organizícií zakázaná, len budú musiť verejne prezentovať, v koho prospech vlastne konajú.

Slovenský politický život si po rokoch predávania a kupovania hlasov, preferencií, či priamo poslancov, zaslúži očistu. Slovenský zákon FARA by mal byť časťou tohto očistného procesu. Sme Rodina je v politike pre ľudí a slovenský volič si zaslúži vedieť, kto v jeho prospech hovorí. A kto nie. Preto budeme prioritne presadzovať zavedenie zákona na kontrolu subjektov pôsobiacich vo verejnom sektore a platených zo zahraničia.

Pridaj komentár