Horúce miesta studenej vojny.

Flag_of_Greece

Dnes to nebude o Donbasse. Studená vojna medzi tým čo označujeme ako západ a Ruskom je realitou. Každú zo strán poteší situácia, v ktorej môže urobiť krok, ktorým tej druhej privodí nejaký druh straty, hoc by to mal byť len posmech pre protivníka.

Pri troche nadhľadu to občas pripomína Hlt za tri krejcary (diel so seriálu Slovácko sa nesúdi), kde si dvaja rozhádaní susedia navzájom ničili latríny. Nechýba naparovanie sa  pred médiami  poniektorých politikov a aktivistov mimovládneho sektoru, vo výsledku hodné záujmu pera Jaroslava Haška. Bolo by to, ako seriál Slovácko sa nesúdi, celé úsmevné, keby tieto politické ťahanice neničili existenciu celých rodín a nehrozili prejsť od vojny studenej k vojne jadrovej.

Postupne sa zdá, ako keby aktivita v studenej vojne postupne prechádzala do ruských rúk a EU hrozí neúspech. Hlavné problémy EU v tomto smere sú : stav ukrajinského tylu (front je katastrofa sama o sebe) a stav Grécka.

Brusel sa snaží poslať miliardy tam či onam. S najvyšším nasadením zapláta miliardami  jednu dieru, aby mu inde vznikla nová, väčšia.

Aktuálna návšteva gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa v Moskve vyvolala u politikov EU isté znepokojenie. Médiá pozorne sledovali na čom sa grécky premiér a ruský prezident dohodnú. Dá sa však logicky predpokladať, že to čo naozaj by trápilo EU dohodnuté je, ale zverejnené nebude, kým nenastane (ak vôbec nastane) vhodný čas.

Pre Rusko by  bol bankrot Grécka jedným z taktických víťazstiev v súčasnej studenej vojne. Uvedomuje si to aj prezident Putin a iste správne predpokladá, že ak príde na rozhodujúci moment  urobí Únia a NATO všetko, čo bude môcť, aby udržali Grécko vo svojej sfére vplyvu.

Preto je postoj Ruska k vývoju v Grécku mimoriadne opatrný,  žiadne veľkohubé vyhlásenia tak typické pre politikov z EU.  Tiež je z ruského postoja cítiť, že ruský “macko” má v gréckom prípade  času dosť.

Čo bolo, bolo, terazky…hovoril major Haluška. Presne to platí na Grécko. Iste boli časy, keď si jeho obyvatelia užívali blahobytu postavenom na úveroch. Niekto viac iný menej, ale život v Grécku bol určite jednoduchší ako na Slovensku. Potom prišlo vytriezvenie – kríza. EU zmiernila problém svojou “solidaritou”, teda aj z peňazí podstatne chudobnejších Slovákov, a tým rozložila dopad krízy na dlhší čas.

Čo bolo, bolo, kríza v Grécku trvá už roky a mnohým ľuďom rezervy proste došli. Miera nezamestnanosti v Grécku je 25,7%, teda tá oficiálne udávaná.  U mladých ľudí je aktuálna miera nezamestanosti 50,1 %.  Zdroj]

Dôsledkom toho je 2,5 milióna Grékov žijúcich pod oficiálnou hranicou chudoby, ďalších 3,8 milióna je ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. [Zdroj]

Politický dopad tohto stavu je vláda radikálne ľavicovej strany Syriza. Otázka však je, či naozaj je problémom vláda Syrizy, alebo proste Syriza iba zakričala svetu to povestné – kráľ je nahý.

Netreba ekonomického  vzdelania nato, aby bolo človeku jasné, že akékoľvek reformy v prvej fáze presunú tých 3,8 milióna ohrozených k tým 2,5 milióna pod oficiálnou hranicou chudoby.

Čo sa týka bežných ľudí, tam už niet už moc aké peniaze z nich vytriasť. To čo sa z nich ešte vytrasie, zúfalo chýba na vnútornom dopyte (poznáme dobre zo Slovenska). Rátať s tým, že v čase sankčnej vojny z Ruskom sa v nejakom krátkodobom horizonte podarí rapídne zvýšiť výkonnosť gréckeho hospodárstva  je  nezmysel. Úspech prístavu Pireus, ktorému sa začalo dariť pod čínskym kapitálom je vec, ktorá sa podarí len výnimočne.

Medzi Syrizou a pre EU prijateľnejšími vládami by bol len jeden rozdiel, dokedy by   sa dokázali tváriť, že dlhy sú splatiteľné. Nie sú a raz to praskne. 2,5 + 3,8 milióna z krajiny s počtom obyvateľov 10,79 milióna, to číslo proste nepustí.

Prípadný bankrot Grécka bude v mnohom špecifický. Pretože Grécko je v Eurozóne. Nebankrotuje krajina so svojou menou, de facto bankrotuje región Eurozóny – Grécko. Niečo podobné si možno časom vyskúšajú naši západní susedia, mraky sa sťahujú nad spolkovou krajinou Korutánsko.

Tlak na grécku vládu prostredníctvom rôznych opatrení môže byť kontraproduktívny. Grécke banky sú v súčasnosti financované od ECB cez pôžičky ELA (Emergency Liquidity Assistence). To, že za ne musia platiť viac úrokov ako keby Grécko “poslúchalo” a jeho banky mali štandardný prístup k financiám je zaujímavé len do chvíle, kým sa o nejakom splatení požičaného uvažuje.

Grécke banky čelia masívnemu výberu vkladov. Tie idú klasicky “do vankúša”, alebo do bánk v zahraničí ale každopádne bohatší grécky občania by mali v čase znovuzavedenia drachmy svoje devízové účty.

Hovorí sa, že v prípade bankrotu krajiny nebude politická vôľa ponechať Grécku v EU zóne a Grécko bude musieť zaviesť vlastnú menu. Nevidím to celkom tak, pretože do hry vstúpi iný faktor, úspory bohatších Grékov uložené v eurách. Dnešné meny sú kryté dôverou v ekonomiku jednotlivých krajín či skupín krajín, ktoré menu používajú. Pokiaľ predajca od vás konkrétny peniaz nevezme, je vám v tej chvíli na nič, je to len kus pekne potlačeného papiera.

Grécke hospodárstvo je aké je, ale vždy nejaký ten pohyb v ňom bude, niekto vyrobí, niekto kúpi hoc aj ten hot-dog. Dlhy fuč (bankrot), časť zostávajúcej kúpnej sily obyvateľstva (čím väčšia tým lepšie) uložená v eurách mimo gréckeho bankového systému a hurá na drachmu.

A smutné chvíle nastanú potom napríklad Slovákom. Euroval je niečo podobné banke, na myseľ mi hneď prišlo meno banky Hypo Alpe Adria, s ktorou má problémy Korutánsko. Euroval poskytol grécku pôžičku a zdroje na pôžičku získal cez eurovalové dlhopisy, ktoré ponúkol investorom. Ak nepodarený klient Grécko krachne aj vtedy záväzky voči investorom zostávajú a Slovensko bude musieť zo svojho vyplatiť svoj podiel.

Problémom Grécka po bankrote by bol (ne)dostatok prostriedkov na preklenutie prvých dní, kým sa nevytvoria vlastné peniaze a nový systém postavený na drachme. Nejaký čas by Grécko mohlo fungovať aj duálne, v krajine by sa dalo platiť aj eurom, aj novou drachmou. Duálny systém platí napríklad v Doneckej republike kde funguje vedľa seba rubeľ aj hrivna (DNR nemá svoju emisnú banku) .

Ide o to, či by v prípade bankrotu Gréci dostali nejaké prekleňovacie prostriedky na fungovanie štátu a ak áno, tak od koho.

Ak by ich dal ruský “macko”, dá sa predpokladať, že by to bolo podmienené politickými požiadavkami ako je vystúpenie Grécka z EU a NATO. Pre macka by to nebola lacná záležitosť a iste by hľadal všetky spôsoby ako si  poistiť návratnosť (a to nielen ekonomickú) výdajov v čase, keď sám nemá zdrojov nazvyš.

Pred Vladimírom Putinom sú v otázke Grécka 2 varianty, dobrý a ešte lepší. Dobrý, ak dostane Grécko do sféry svojho vplyvu, lepší ak Grécko zostane tam kde je, ale EU v ňom nechá aj gate a tak jej začnú chýbať zdroje pre iné horúce miesto studenej vojny, pre Ukrajinu.

Vstup macka na Peloponéz je menej pravdepodobný variant. Pravdepodobnejšie je, že EU naleje do Grécka ďalšie zdroje a príde k opätovnému “strihnutiu” gréckych dlhov. Tentokrát aj na slovenskú škodu.

Čo sa týka znovuzavedenia drachmy, ak EU naleje do Grécka ďalšie miliardy, zrejme nebude prístupná nechať sa oholiť ešte aj cez vznik národnej meny.

Macko obšmietajúci sa okolo Peloponézu nedáva EU moc na výber. Predstavitelia EU sa síce tradične búšia do pŕs, dávajú Grécku ultimáta, ale kto ich postoje dnes ešte berie vážne.

 

Pridaj komentár