Hotel Refugium – Utopicky humánne riešenie krízy migrantov

Na stránkach portálu Dfens sme našli článok, ktorý v prípade realizácie za prijateľné náklady (cca do 10 mld eur) rieši krízu migrantov a ako koncept zároveň môže skutočne slúžiť aj pre ďalšie oblasti s podobným problémom. Aj keď ide o technicky plne zvládnuteľný projekt, je to samozrejme číra utópia z politického hľadiska, takže si myslím, že nič z toho sa nikdy nerealizuje. Uvádzam to len kvôli tomu, že po sérii článkov kritizujúcich snahu Únie prijať ešte viac utečencov, by sa žiadal článok, ktorý by navrhol aj základ pre konštruktívnu diskusiu.

Článok je veľmi dlhý, preto stručne vysvetlím o čo by išlo. Autor navrhuje postaviť v Líbyi mesto s jednoduchými stavbami so základným vybavením, vodou, elektrinou a kanalizáciou ohradené a strážené armádou pred útokmi zvonka. Ekonomickí utečenci  po živote v betónovom dome netúžia, preto sami z mesta odídu, keďže odchod je možný bez problémov. Utečenci z lokalít ohrozených genocídou a vojnou budú naopak za bezpečie, strechu nad hlavou a jedlo vďační. Aby nedochádzalo ku konfliktom v tábore, kriminálne agresívne správanie, islamizácia a presadzovanie islamského práva šaria budú trestané nenávratným vyhodením z mesta.

Mesto by okrem humanitárnej, ochrannej a filtračnej funkcie ponúkalo aj možnosť vzdelávania a talentovaní, resp. usilovní a hlavne bezproblémoví azylanti by dostávali právo premiestniť sa do Európy a tam sa zaradiť do pracovného procesu. Takže by išlo len o priestupnú stanicu pre každého, kto skutočne chce pracovať a byť užitočný. Pre ľudí túžiacich sa len prisať na sociálny systém Európy by tábor znamenal buď konečnú, alebo vyhadzov.

[sociallocker][/sociallocker]

Hotel Refugium – Utopicky humánne riešenie krízy migrantov

Cover72, Dfens, 3.7.2015 

Európa v skutočnosti nie je konfrontovaná s „islamskou inváziou“: čelia Afro-arabskej Migrantskej Kríze, čo je primárne záležitosť demograficko-ekonomická a sekundárne sociálna. Afrika a Arábia ale čoskoro vygenerujú milióny migrantov a je vylúčené, že by ich mohla Európa pojať bez sebazničujúcich následkov. Pritom ale cíti, že by sa rozhodne utečencom pred vojnou a snáď aj migrantom malo pomôcť. Snáď existuje riešenie…

Budem stručný. Explozívny rast populácie v subsaharskej Afrike a krajinách strednej Ázie, Afghanistan a Pakistan nevynímajúc, spôsobuje krvavé boje o pôdu, keďže žiadny kataster nehnuteľností neexistuje a pôda prakticky „patrí“ tomu, kto si ju dokáže ubrániť, takže muži sa bijú o prekolíkovanie polí.

Aj ubránené rodinné políčka sa ale v každej generácii delia na menšie a menšie kúsočky, medzi čoraz viac dedičov a synovec tak vraždí strýka, aby získal pôdu, na ktorej by mohol postaviť dom a oženiť sa. Majú tam totiž pomerne rozumný systém, že si chlap najprv musí postaviť dom a zabezpečiť živobytie. Až potom môže zháňať nevestu.

A mnohí z týchto migrantov nikdy úplne nedospeli – sú vyslovene detinskí v tom zmysle, že sa správajú ako deti v škôlke: mám právo mať tú hračku čo chcem a keď mi ju spolužiak nedá, tak ho udriem.

Dnes, na rozdiel od dôb minulých, sa v globalizovanom, „zmenšenom“ svete, kde už ani nefigurujú diktátori z pobrežia Stredozemného mora, ktorí by robili „špinavú prácu“ za Európu, títo vysídlenci neutekajú do odľahlých regiónov „svojho“ pôvodného štátu, alebo krajín susediacich, ako bolo zvykom predtým: každý kto môže, najmä teda mladí muži, ktorí sa bez políčka nemôžu oženiť, ale políčko nemajú šancu získať, sa vydávajú na pochod na sever. V megapoli našetriť peniaze a potom do mýtickej Európy, kde je o každého postarané. A s nimi sa prirodzene sťahujú aj islamskí vyznávači šarie.

Toto sú ekonomickí migranti. Nejde im o život, nežijú vo vojne, nesnažia sa zachrániť život svojej rodine: „len“ sa im život v rurálnej spoločnosti, kde došla pôda, stal neznesiteľným – a počuli o magickej krajine na severe, kde je nielenže dosť pôdy pre všetkých, ale dokonca tam ani nie je potrebné pracovať na poli a každý si žije v (z afrického pohľadu) luxuse aj bez práce!

Okrem toho tu sú a vždy prichádzali vysídlenci a utečenci pred konfliktami. Vysídlenci sú neboráci, ktorí boli zo svojich domovov niečím vyslovene vyhnaní – typicky inváziou susedného štátu, genocídou či, v prípade Islamského Štátu, oboma príčinami a s batôžkom toho, čo stihli pozbierať pri úteku blúdia svetom a hľadajú, kde by sa zložili.

Utečenci pred konfliktami sú potom ľudia, ktorých nikto vyslovene nevyháňa s kalašnikovom v ruke, ale život v zóne konfliktu sa pre nich stal tak neznesiteľným, že sa rozhodli so všetkým tresnúť a emigrovať. Príkladom môže byť sýrsky elektrikár spovedaný českými novinármi v Calais, ktorý im vysvetľoval, že keď mu bombardovanie postupne zabilo celú rodinu, povedal si, že v Európe bude lepšie a bude pracovať v Británii ako elektrikár. Keď sa sem dostal, pochopil, že si Európu maľoval moc ružovo a reportérom hovoril, že by mu bolo v Sýrii bývalo lepšie, ale už je neskoro sa vracať, tak žije v plechovej búde.

Je jasné, že Európa nedokáže zvládnuť príliv vysídlencov, utečencov pred konfliktami a migrantov za lepším, ktorých Afrika a Ázia v nasledujúcich rokoch vygenerujú. Naša ekonomika, spoločnosť ani systém nie je schopný také masy absorbovať, oblasti sa prepadajú do anarchie a násilia a vzrastá dopyt po extrémnych riešeniach. Zároveň by som ale rád pripomenul, ako začína Orwellov opis totality, román „1984“: v zjednotenej, zadrôtovanej a totálne sledovanej Európe na každom mieste, sú ľudia nahnaní do projekčnej miestnosti, kde sa bavia zábermi na … utečenecké lode bombardované totalitnou mocou, ktorá utečencov vraždí (ako navrhujú niektorí českí sociológovia). Ani u nás v 50. rokoch nevznikali oficiálne „zadrôtované hranice“ aby udržali Čechoslovákov vo vnútri, ale ostentatívne aby udržali ČSR v bezpečí proti „zahraničným škodcom“. Len „dočasne“, až kým na nich „nebudeme pripravení“…

Je teda dôležité sa pri riešení krízy s utečencami a migrantami držať troch kritérií:

• nedať voľný priechod ohavným, nespravodlivým riešeniam (ktoré sa obrátia proti nám) ani tichej inštalácii totality.
• vždy vychádzať z ekonomicko-sociálnej kalkulácie, čo je udržateľné
• vytvoriť alternatívu migrácie do Európy a tým odfiltrovať väčšinu migrantov

A ja verím, že až by nastala ozajstná kríza, takéto riešenie by sa mohlo nájsť. Bolo by humánne, anti-pokrytecké, spravodlivé a pritom slobodné a ekonomicky priechodné. Má len jediný háčik: znamená tak trošku návrat do koloniálnych rokov.

Hotel Refugium v Afrike

Riešením krízy migrantov by bolo, ak by európske štáty získali územie na pobreží Afriky, kde by boli postavené rozsiahle, trvalé utečenecké „tábory“, respektíve skôr mestá, s radmi „nezničiteľných“ budov z pevného betónu (ideálne metódou dómov), s architektonickým riešením imanentne odolným voči nepokojom, permanentnou (rotovanou) európskou poriadkovou a údržbárskou posádkou a technologickým zázemím destilujúcim pitnú vodu, riešiacim odpad a energiu.

Pozor ale: nešlo by v žiadnom prípade o koncentračné, ani pracovné tábory a ani žiadne iné podobné totalitné svinstvo. Výhoda lokalizácie tábora na africkom území spočíva v tom, že ktokoľvek by chcel, z tábora by kedykoľvek mohol odísť – ale nie sa znova vrátiť.

Utečenci, ktorí by sa dostali do Európy, by potom boli automaticky premiestňovaní naspäť do Afriky do tohto tábora.

Za násilnú kriminalitu či hlásanie šarie a ďalšie pokusy o radikalizáciu osadenstva, by nasledovalo okamžité vyhostenie a choď si kam chceš, do Európy ani tábora sa však znova nedostaneš a ak áno, ocitneš sa okamžite znova pred bránou tábora. Ten by bol od zvyšku Afriky oddelený „demilitarizovanou zónou“ s nesmierne masívnymi stenami/plotmi z betónu, skôr po vzore priehrad než napríklad izraelsko-palestínskeho múru, a s jediným priechodom, vedúcim iba von: tú by nebolo možné prestreliť mínometmi, preraziť ani najmasívnejším samovražedným útokom ani preliezť metódou ľudského rebríka, čím by utečenci vnútri tábora boli dokonale chránení pred útokmi ohrdnutých islamistov z vonka.

Tí utečenci, ktorí sa skutočne snažili len utiecť z vojnovej zóny; či tí, ktorí skutočne migrovali, aby si zachránili holý život z hladomorom postihnutých krajín; by v tábore žili v úplne humánnych podmienkach, o aké im podľa ich vlastných vyhlásení išlo, nie však v luxuse, ktorý by lákal k migrácii bezdôvodnej či ekonomickej: mali by k dispozícii „európske“ množstvo pitnej vody, základné jedlo (nie nutne teplé – základné), lekársku starostlivosť primeranú africkému štandardu atď. (ak by to niekomu prekážalo, autority by samozrejme nerobili problémy s poskytnutím lepšej úrovne zdravotnej starostlivosti, naopak by ju privítali – ak by ju zaplatili z vlastných vreciek „znepokojení“ Európania.)

Jedinou povinnosťou obyvateľov by bolo udržiavať pridelené ubytovacie jednotky v poriadku (na de facto bunkríkoch zo železobetónu ale nie je čo zničiť a dajú sa vymyť po vzore Augiášova chlieva) a jediným trestom by bolo vyhostenie, príp. krátka samotka ako alternatíva. To znamená, a to je hlavné, že by vôbec nešlo o koncentrák, pracovný tábor ani iné škaredosti evokujúce národný socializmus, stalinizmus či iné temné stránky európskej histórie: naopak o niečo ako pobyt vo veľmi lacnom hoteli. Ale k tomu sa ešte dostanem neskôr.

Navyše by utečenci mali k dispozícii vzdelávanie zadarmo – klasické, ako z 50. rokov, nie postmoderné „nebifľovacie“ so samými technologickými nezmyslami, ale praktické, zamerané na potreby rozvojového sveta: úvod do techniky, staviteľstvo, poľnohospodárstvo, biológia a zoológia atď a možnosť, že keď budú aktívne pracovať ako námezdná sila na stavbe a zveľaďovaní afrického tábora, alebo mať dobré študijné výsledky, budú dostávať podstatne chutnejšie jedlo.

A nielen to: tí, ktorí by sa skutočne dobre vyučili a pritom boli vzorným obyvateľmi, ktorí nevyznávajú šaríu ani iné extrémizmy, by sa mohli vo férovej súťaži uchádzať o voľné pracovné miesta v Európe, čo zároveň rieši argumenty rôznych Stredomorských Partnerstiev a pod., že rozmaznaná Európa potrebuje prílev utečencov ako pracovnú silu na práce, do ktorých sa euro-pánkom nechce.

Európu by pritom tento systém vyšiel úžasne lacno oproti tomu, čo sa deje dnes: v tábore by sa spotrebovalo prebytočné jedlo, ktoré teraz dotované aj tak európski poľnohospodári vyhadzujú na diaľniciach. Imigranti by nepáchali organizovanú zločinnosť ani nepokoje v Európe a Európa by nemusela riešiť obavy s ich zamorením islamskými extrémistami a šariátnikmi, pretože tí by sa nedostali do Európy a z tábora boli buď deportovaní, alebo sami odišli v pochopení, že pokúsiť sa radikalizovať tábor „na svojich“, z ktorého budú vzápätí vyhostení a Európy sa to nijako nedotkne, je k ničomu.

Tábor z mohutných, úhľadných betónových stavieb by pritom neumožňoval využívať časti budov a ulíc ako zbraní v nepokojoch, nehral do kariet lupičom ani gangom a oproti tradičným dedinám poskytoval vynikajúce hygienické podmienky.

Dovoz potravín a výroba energie by stáli zlomok toho, čo pokusy o integráciu migrantov v Európe, výplaty ich sociálnych dávok a staranie sa o nich v Európe s európskymi cenami všetkého.

Utečenci by mohli získať vzdelanie, s ktorým by potom mohli odísť z táborov a uplatniť sa vo svojich komunitách. A Európa by mohla podporiť aj ambicióznych vzdelancov, ktorí v súťaži o miesta v Európe neuspeli, aby zakladali podobne koncipované tábory ako „opevnené mestá“ v častiach Afriky, odkiaľ prišli: mestá sú spásou pre takéto regióny a ich vodcovské osobnosti by mali osobnú skúsenosť z prvej ruky, že môžu buď žiť so šariou a extrémizmom v biede, alebo v lepších podmienkach bez nej: možno by sa podarilo naštartovať pozitívny trend naprieč štvrtým kontinentom.

A všetko by pritom bolo dokonale humánne, pretože utečenci by dostali presne to, o čo im malo ísť, tzn. bezpečie a pokrytie základných životných potrieb, pritom by neboli v Európe, všetko by bolo úplne slobodné a dobrovoľné, na princípe „ber alebo nechaj byť, nikto ťa nenúti tu zostať“… A pritom mali skutočnú motiváciu sa vzdelávať a správať sa vzorne, pretože len tak by viedla cesta za luxusom do Európy.

Ale na koľko by to vyšlo? Veď by nás to zruinovalo!

Prekvapivo nie. Takmer celý tábor by bol totiž finančne pokrytý tým, čo EÚ dáva na utečencov a migrantov už dnes.

Cenová kalkulácia „Hotelu Refugium“: ide to!

Ako ubytovanie by slúžili tzv. monolitické dómy. Jedná sa o jedny z najlacnejších a najrýchlejšie postavených betónových budov: vybetónuje sa základná doska, na tú sa posadí nafúknutá gumová polguľa, ktorá poslúži ako základ pre železobetónovú stenu-polguľu s dierami na okná a dvere, potom sa guma vyfúkne, zvnútra sa nanesie izolácia a ďalšia vrstva betónu, na diery pre okná a dvere sa pridajú rámy a je hotovo.

Monolitické dómy sú pritom nezničiteľné ohňom, vodou, vetrom aj ľuďmi a sťažujú kriminalitu aj povstanie, pretože vylučujú prepady – neexistujú rohy, za ktoré by sa niekto mohol schovať. Majú jedinú nevýhodu: geometriu. Vďaka kruhovej základni majú totiž využiteľnú plochu o 22% menšiu, ako budovy kvádrových profilov.

Podľa väzenských štandardov, ktoré definujú humanitárne minimum, pripadá na človeka 6 metrov štvorcových či prinajhoršom tvrdo kritizovaných 3,5, ako je to v praxi u nás. To znamená, že len pre ubytovanie 200 000 utečencov, ktorí teraz do EÚ dorážajú každý rok, by sa jednalo o úžitkovú plochu minimálne 700,000 m^2 (pri 3,5m^2/os.), T.j. neuveriteľných 37,000 domčekov-dómov o priemere 5m pre 5 osôb či realistickejšie 9,000 dómov o priemere 10m pre 22 osôb (podlahová plocha 78 m^2).

Ale to moc nestačí: chce to kapacitu na minimálne 5 rokov dopredu, čo znamená milión osôb a 35 miliónov štvorcových metrov obytnej plochy: 45,000 dómov s priemerom 10m. Pridajte minimálne 30% na komunikácie, 2% na steny a 15% na technologické zázemie, školy atď. a dostanete požiadavku na cca. 5,1 štvorcových kilometrov. Takúto husto zastavanú plochu má líbyjská Sirta.

Jeden taký dóm pritom vyjde na 100,000 EUR, tzn. 4500 eur na migranta. To ale prekvapivo znamená, že to ekonomicky vzaté nie je problém: EÚ garantuje teraz, v roku 2015, príspevok 6000 eur na migranta; čo obratom znamená, že ak sa vyriešia prevádzkové náklady, zostáva po postavení dómu pre 22 osôb ešte dotácia 1500 eur na osobu na stavbu technologického zázemia. Tak sa na to pozrime.

Voda

V Afrike je vody málo, ale my máme sily zdroj, my máme parný stroj – tu presnejšie povedané, desalinačných zariadení. Plytvajúci Češi spotrebujú ročne 43 m^3 pitnej vody na osobu. Doprajeme utečencom ten istý luxus a potrebujeme 43 miliónov m^3. Dá sa? Dá sa! S desalinizáciou morskej vody má najväčšie skúsenosti Izrael, ktorého desalinizačná prevádzka v Aškelone má kapacitu dokonca 120 miliónov m^3 vody ročne, tzn. trojnásobná rezerva. Na koľko vyšla? 212 miliónov USD v hodnote roku 2001. Dnes teda 256M EUR. Deleno miliónom utečencov je 256 eur.

ČOV

Keď máme vodu, musíme ju čistiť; nemôžeme splachovať exkrementy do mora, to by sa slniečkári, pohoršení už samotnou existenciou Refugio v Afrike, zbláznili úplne. V Lanškroune majú ČOV s kapacitou 17500 ekvivalentných obyvateľov (EO), ktorá prišla na 41 + 29 mil. Sk (druhá suma je kvôli sprísneným limitom, ale navýšila aj kapacitu EO, takže musíme počítať s celými 70 mil. Sk.) To znamená 146 EUR na osobu, aj keď namiesto 571 čističiek lanškrounských samozrejme postavíme jednu o rozmeroch tej pražskej, na Cisárskom ostrove, ktorá má kapacitu 1,600,000 EO.

Elektrina

Budeme počítať minimalisticky, pretože čo taký utečenec má? 5W nabíjačku smartphonu + 8W LED žiarovku + 17W rezervu na osobu (zdieľané práčky a pod.) A sme na maximálne 1kW na 50 osôb. 20MW pre všetkých migrantov dohromady dá tá najhlúpejšia veterná farma, lenže my musíme zároveň destilovať pitnú vodu z tej morskej a prevádzkovať ČOV a ďalšie technologické zariadenia, takže sa nám spotreba vyšvihne.

Aškelonská odsoľovačka spotrebuje „<4 kWh na m^3 odsolenej vody„, tzn. potrebuje príkon 480 MW. Uff, razom sme celkom na 500 MW. Čo ďalej? ČOV Lanškroun kúri plynom, 30000 m^3 ročne. To je ekvivalent 325 MW. Necháme rezervu na ďalšie detaily, ako ochranu perimetra, prístaviska či heliport, nemocnicu – a sme na ohavnom 1 GW na milión obyvateľov.

Máme čo piť a čím zneškodniť splašky; aké sú ešte ľudské potreby podľa Maslowowej pyramídy? Zostáva nám teplo a jedlo. O teplo sa báť nemusíme, pretože naše dómy už v cene zahŕňajú aj tepelnú izoláciu, každý človek generuje 60W tepla a ubytovaných 21 migrantov na dóm si svojím tepelným výkonom 1,2 kW zakúri aj v noci tak akurát. Za koľko sa ale dá postaviť jedáleň? V Chrastave to zvládli za 40 miliónov korún na kapacitu 750 jedál. My potrebujeme milión jedál, tzn. proporcionálne by to vyšlo na 2,000 EUR na osobu – tak toto by, súdruhovia, nešlo. Poďme naspäť. UNHCR kúpil za 1,4 mil. USD úsporné varné piecky na varenie, lampy a svetlá; piecok bolo 8,000. To je 170 eur za piecku pre osobu, variť si teda budú sami. (Pozn. prekladateľa – pobrežie Stredozemného mora je územie s vysokým podielom slnečného svitu, je možné využiť pasívne varné piecky na báze sústreďovania slnečnej energie – napr. UNHCR do oblastí s nedostatkom palivového dreva dodáva americké slnečné variče „Blazing Tube“ v cene cca 100 dolárov)

Z príspevku EÚ na migranta sme tak spotrebovali 402 eur a 928 nám ich ostáva – a my stále ešte nemáme, čím to celé napájať. Aké máme možnosti stavby elektrární pri cene 1 EUR na 1kW kapacity a požadovanej kapacite 1GW?

Slniečkoví ľudia by určite navrhli veterné elektrárne: pri pobreží Líbye je voda hlboká 40 metrov, tam by krásne pasovali. Musíme ich ale sklamať: Refugium by vyžadovalo 3 ekvivalenty nemeckej veternej farmy BARD1, ktorá však stála neuveriteľných 7500 eur na jeden jediný kW. Sorry, to príspevok na migranta naozaj, ale naozaj nepokrýva. Migrant môže mať buď „špinavú“ energiu, alebo žiadnu energiu. Čo na takú dilemu hovoríte, Zelení?

Čo ale plyn? Požadovanú kapacitu má britský projekt Seabank s výkonom 1,100 MW, ktorý v rokoch 1996-2001 prišiel na 435 miliónov libier. Teda 908 miliónov EUR na milión migrantov dnes. Uff, to by vyšlo tak akurát: o všetky základné životné potreby utečencov v tábore je tak postarané prakticky luxusne európsky – žiarivý vzor pre všetkých humanistov sveta.

Máme jediný problém: práve nám došli peniaze z príspevku EÚ na migranta… A pritom ešte pár dosť dôležitých vecí zostáva.

Nemocnica

Povedzte sami, zahŕňa príspevok EÚ zdravotnú starostlivosť? Nezahŕňa. Obávam sa teda, že o vybudovanie a prevádzku nemocnice sa budú musieť postarať neziskovky… Alebo opäť armády: tie pre prípad vojny či živelných pohrôm majú v zostave desiatky nemocničných ľudí, tak môžu určite nejaké poskytnúť. A ak to niekomu vadí, nikto predsa nie je proti stavbe nemocnice, len na ňu nie sú peniaze. Urobte zbierku a aj tá nemocnica pre migrantov bude, miesto, voda i energia pre ňu je …

Lenže čo IS a infraštruktúra?

Lenže kvôli plynu pre piecku a hlavne elektráreň, bez ktorej sa všetko rozpadne, musíme postaviť prístavisko pre tankery s plynom či potrubie z Líbye, ktoré by sme však museli zabezpečiť európskymi armádami, a ďalšiu infraštruktúru – a ostáva nám už len 20 miliónov eur celkom. S tým by sme pri cene 1M EUR/km postavili 20 km ciest a koniec. Lenže je potrebné postaviť 735km ciest len ako spojovacích, medzi domami a technologickým zázemím (tzn. 735 miliónov EUR, čiže ďalších 735E na migranta) a inžinierskych sietí, tzn. vodovodov, kanalizácie a vedenia nízkeho napätia, je potreba tiež 735 km, pričom podľa českých priemerov príde 1m vodovodov (materiál + práca) na 58, kanalizácie 280 a elektriny 91 eur, celkovo teda 315 miliónov eur, plus avšak prípojky, rozvodňa, trafostanica …

A to sme sa ešte nedostali k doprave. Letisko nie je potrebné, len heliport, a ten je súčasťou armádnej základne. Ale pre elektráreň aj príjem utečencov potrebujeme prístav, a to je sakramentsky drahá vec. Čo tak požiadať o pomoc Američanov? Zložka ich námorníctva s prozaickou skratkou NAVFAC EURAFSWA proste miluje humanitárne stavanie škôl, základní a infraštruktúry – a sú to experti na slovo vzatí. Čo keby nám postavili prístav? Prosím, prosím, pekne pozerám … Dá sa to napojiť na bezpečnostnú stratégiu NATO aj USA a ak odmietnete, ste nehumánni, takže milí Američania, začnite stavať. Však tá vlna migrácie je aj vaša vina, tak čo.

 Obrana nie je luxus, ale nevyhnutnosť

Aj keby Američania vyhoveli a pekne zadotovali prístavisko a zvyšok infraštruktúry, postavili sme akurát utečenecké mesto pre milión obyvateľov, ktoré však stojí bez akejkoľvek udržateľnej ochrany, zato s plynovou elektrárňou so zásobníkmi plnými zemného plynu, sediacou pekne na rane každému grázlovi z ISIS s mínometom, ktorí po Lýbii nekontrolovateľne jazdia.

Ako som písal v úvode, je potrebná minimálne 6km demilitarizovaná zóna, ktorú bežne dostupné mínomety neprestrelia (v prípade, že by teroristi chceli po elektrárni strieľať raketami sa vždy dá priviesť Iron Dome, Thelo či iné hračky … Alebo jednoducho formálne rozšíriť DMZ, čo sa v okolí tábora – na rozdiel od izraelských hraníc – dá a čokoľvek do nej vojde bez povolenia, humanitárne rozstrieľať vrtuľníkom; humanitárne preto, že chráni utečencov od strašnej explózie plynovej elektrárne.)

Pointa tábora je však v tom, že je bezpečný pred rôznymi radikálmi: zostanú v ňom len slušní migranti a utečenci, zatiaľ čo grázli sú vyhodení pred bránu. To znamená, že musí byť 100% zabezpečené, aby sa nemohli vrátiť. A keďže sú tu rôzne precedensy zdolávaní bariér ľudskou vlnou, najlepšie so ženami a deťmi vpredu, musí byť tábor a DMZ oddelený od vonkajšieho sveta neprekonateľnou pasívnou bariérou: najmenej 8 metrov vysokým jednoduchým múrom na vnútornej strane tábora a najmenej 10m vysokým valom, kombinujúcim zošikmené železobetónové múry a medzi nimi zeminu, ktorý tak odolá pokusom sa cez neho dostať útokom RPG či auta naloženého trhavinou.

Možno je tu alternatíva s nižšími počiatočnými nákladmi: široká priekopa napustená vodou. Ten neprekonajú autá a mínomety len s ťažkosťami, ale jedinci ho ľahko preplávajú a obranu tábora proti infiltrácii by potom istila iba jedna línia múru okolo neho, čo nie je vôbec fail-safe. Všetka ťarcha obrany proti infiltrácii a útokom by tak spočívala na armáde, istiacej a hliadkujúcej v DMZ, čo je však dlhodobo neudržateľné najmä v púšti, kde sú cez deň možnosti termovízie do určitej miery obmedzené. Takže skôr to predsa len chce taký šialený múr. Niečo ako miniatúrny Hadriánov val.

Vieme len rozmery. Hotel Migrant by zaberal plochu cca. 4 x 3,5 km. Pridajte 6 km „DMZ“ a sme na vonkajšom supermúre o obvode aspoň 35 km (a výške 10m, dvojitom, medzi tým zemina …) Neviem si predstaviť, koľko by takáto stavba stála.

Prevádzkové náklady … Môžu sponzorovať migranti!

EÚ teraz konečne rozbieha hliadkovací projekt, kedy má zo vzduchu sledovať, odkiaľ čo pláva, lode s migrantami zastavovať ešte v líbyjských vodách a vracať ich do prístavov, z ktorých vyplávali. To by mohlo a malo trochu obmedziť tok migrantov do Európy (akokoľvek sa časť migrantov jednoducho presunie do prúdu Srbsko-Maďarsko.)

My vieme, že ekonomickí migranti sú schopní si našetriť značné sumy, aby sa dostali do Európy. Po vybudovaní tábora by ale migrantom bolo jasné, že aj keď zaplatia svoj ročný zárobok a do Európy prekĺznu, okamžite pôjdu naspäť. Tak prečo neurobiť Refugium naozaj hotelom? Ak migrant svoje peniaze nedá pašerákom, ale priamo EÚ, tá ho rovno bez zbytočných rečí a utrpenia na mori pustí do Hotela Refugium s jeho „európskym luxusom“ čo sa týka ubytovania, vody a elektrickej energie. Fair deal, povedal by som.

Skutoční utečenci sa potom spoznajú podľa toho, že majú v 90% prípadov so sebou svoju rodinu. A k utečencom sme súcitní, takže kto má rodinu, samozrejme ide do Hotela Refugium zadarmo – a ak sa tam rodina utečencov prihlási priamo, nebude musieť absolvovať cestu po mori, kde by riskovala, že ich radikáli nahádžu cez palubu do mora či ubodají … A k tomu dostane lepšie jedlo a európsku ochranu pred islamistami, vojnami, bombardovaním atď.

No a kto sa napriek tomu drzo pokúsi ilegálne dostať do Európy, poputuje tiež do Hotela Refugium, lenže namiesto pomerne slušného, hoci minimalistického jedla, ktoré budú dostávať dobrovoľne sa prihlásivší „migranti-hoteloví hostia“ a utečenci, bude jesť tak maximálne Amarouny: nie príliš chutnú , ale funkčnú kašu, obsahujúcu všetky potrebné živiny (Pozn.: Amarouny – strava v podobe želatínovej hmoty postáv z budúcnosti v českom televíznom seriáli Návštevníci. Slovo amarouny sa vďaka seriálu dostalo do bežného slovníka, a to v spojení s nevýraznou chuťou jedla.) A’la kaša vo filme Matrix. Nepáči? Tak Ti pripomíname, že môžeš kedykoľvek odísť: za stenou je Afrika a brána je otvorená, pokojne choď domov, nikto ťa tu nedrží. Pá.

Utópia?

Samozrejme, že sa to zdá ako fantazmagória: EÚ má problém so dohodnúť aj na tom, že bude utečencov vracať do Líbye, nieto na tom, že by nejakým pravdepodobne nie celkom pravdoláskovým spôsobom získala kus pôdy v Afrike. Pôdu pre Hotel Refugium by totiž bolo nutné buď vojensky zabrať, čo by bolo pomerne ťažké presadiť v OSN, alebo, a to ďaleko skôr, podplatiť nejakú vojenskú alianciu v Lýbii, aby pôdu na Refugium formálne odovzdala do vlastníctva EÚ a na oplátku dostala uznanie svojej legitímnosti a prípadne prebytky pitnej vody z desalinizačnej prevádzky Refugio.

Rovnako je tu určitý problém s konceptom „keď sa ti v Refugiu nepáči, vypadni„: v Refúgiu by boli migranti zo všetkých možných štátov Afriky a štát, na území ktorého by Refugium stálo, by mohol mať námietky voči tomu, že na jeho územie vstupujú cudzí Afričania a pokúšať sa im zabrániť z tábora odísť alebo len vracať. Európa by samozrejme zvládla vojensky zabezpečiť možnosť odchodu z tábora a „Mini-Hadriánov val“ by dokázal zabrániť návratu odídených migrantov, ktorých na hraniciach Líbye otočili naspäť, ale to už prestáva byť slniečkové.

Hlavná pointa nápadu je tak v tom, že je úplne ekonomicky prijateľné migrantom niekde postaviť veľmi pekné mesto, kde by mohli spokojne žiť v európskom luxuse (v porovnaní s africkým štandardom), ale mimo Európy.

A že je takéto riešenie oveľa lepšie, ako rôzne úchylné návrhy s masovým vraždením migrantov, takže ak by situácia dospela do bodu, keď by návrhy na potápanie lodí aj s migrantami na palubách či ich strieľanie začali byť diskutované nie sociológmi a aktivistami, ale parlamentnými politickými stranami , bol by najvyšší čas vytiahnuť Hotel Refugium ako v takejto situácii už úplne realistickú variantu.

Ešte raz: je to nereálna Utópia, ktorá by v praxi narážala na obrovské množstvo problémov. Lenže aj tak je stále lepšia, než topiť migrantov po desaťtisícoch.

Na záver ilustračná mapka v mierke 1px = 2m:

 

Zdroj:

http://www.dfens-cz.com/view.php?cisloclanku=2015070301