Humor: Život v austrálskej armáde

IPL29cd95_ALAMY_AJX1M6

List od nováčika z Eromangy rodičom. (Pre tých, ktorí nevedia, kde to je: Eromanga je malá usadlosť západne od Quilpie v juhovýchodnom Queenslande.)

Milá mama, milý otec,

mám sa fajn a dúfam že aj vy. Povedzte mojim bratom Dougovi a Phillovi, že je to lepšie ako makať na farme – povedzte im, nech sa zapíšu čo najskôr, než to tu zrušia!

Na začiatku to bolo ťažšie, pretože nemusím ráno vstávať o šiestej! Ale teraz už spím trochu lepšie, pretože jediné, čo musim urobiť pred raňajkami, je ustlať si posteľ, vyleštiť topánky a vyčistiť uniformu.

Žiadne prekliate dojenie kráv, nosenie krmiva, kŕmenie teliat … nič!

Musim sa sprchovať, ale nie je to také zlé, je tu plno teplej vody a dokonca svetlo, takže človek vidí, čo robí.

Na raňajky dostaneme ovsenú kašu, vajíčka a ovocie, ale nemajú tu klokanie steaky ani guláš z koaly, čo robí mama. A nekŕmia nás do obeda, takže do tej doby sú chlapci úplne hotoví, pretože medzitým máme pochodovanie – bože, veď to je prechádzka ako doma, keď chodíme k veternej elektrárni na zadnej pastvine!

Pri čítaní nasledujúceho asi bračekovia prasknú od smiechu – dostávam medaily za streľbu, a pritom neviem prečo. Terč je veľký ako zadok klokana, nehýbe sa a nestrieľa po tebe ako Johnsonovci, keď náš býk dostal ich kravu vlani pred výstavou! Len sa uvelebíš a trafíš cieľ – aké jednoduché! A ani nemusíš plniť vlastné náboje, dostaneš ich veľa v škatuľkách, ani sa nemusíš opierať o korbu nákladiaku ako my, keď z neho strieľame klokany!

Niekedy ale človek musí zápasiť s chlapcami, ale musí byť opatrný, pretože sa im ľahko lámu kosti. To nie je ako keď bojujeme s Dougom, Phillom, Jackom a Stevom. A vyzerá to, že aj v boxe som O.K. a zdá sa, že nemám v čate premožiteľa. Ale porážka byť mohla, od jedného týpka z pluku, má dva metre a 120 kíl a ja len meter sedemdesiat a 60 kíl, ale bitka to bola dobrá, nakoniec ma chlapci museli od neho odtiahnuť.

Takže na armádu si rozhodne sťažovať nemôžem, povedzte bratom, nech sa nezdržujú a dajú sa na to skôr, než sa o tom, aké je to tu perfektné, dozvedia iní,

Vaša milujúca dcéra

Sheila

2 komentáre

  • Pekné čítanie. Trošku mi to evokuje moju krajinu. Všetci chlapi, čo zostali na Slivensku, chcú byť zamestnaní v armáde, u hasičov, alebo ako bachari. Inú budúcnosť tu nevidia. Keďže jeden produktívny človek tu živí takmer už dvoch neproduktívnych, je najvyšší čas na zamyslenie na túto tému.

    • Málokto si uvedomuje, že bezpečnosť nie je samozrejmosťou a aj jej udržiavanie niečo stojí… v nepriaznivých bezpečnostných podmienkach by nebola schopná fungovať ani tá “produktívna vrstva”.
      Iná vec je, že to tu nefunguje tak ako by mohlo a ako očakáva daňový poplatník. S tým súhlasím a preto sa treba počas volieb rozhodovať tak, aby sa to tu zmenilo.

Pridaj komentár