Hypnotizujúci tanec smrti – onedlho aj na Slovensku?

V článku venovanom udalostiam v Kolíne nad Rýnom som zopakoval názor redaktora jedného z ruských denníkov, ktorý položil prirodzenú a veľmi znepokojujúcu otázku: „Kde boli vtedy nemeckí muži?“

Bez pochybností – pre tých z nás, ktorí vyrastali v sovietskom Rusku – nie je prípustná situácia kedy mladí opití muži verejne zosmiešňujú dievčatá a robia im zle na Silvestra, v centre Moskvy alebo Petersburgu. Keby sa to odvážili spraviť, nedočkali by sa rána, stali by sa „mučeníkmi“ a dostali by 72 panien. Už na genetickej úrovni nám boli vštepené etické hodnoty, ktoré by nás prinútili k tomu, aby sme bránili ženy. Obzvlášť v situácii keď normálnych dospelých mužov bolo viac ako násilníkov, a ti poslední neboli ani teroristami, ani kyborgami či mimozemšťanmi, ale obyčajnými uličníkmi.

Opustil som Sovietsky Zväz plný nenávistného sovietskeho totalitarizmu. Teraz som si uvedomil, že kultúrny totalitarizmus politickej korektnosti je oveľa jedovatejší.

Vyzerá to tak, že v Nemecku, Švédsku, Rakúsku a na iných miestach tieto hodnoty boli zúfalo narušené. Veľa silných, zdravých mužov, ktorí počuli krik a plač dievčat, ktorí boli priamymi svedkami udalostí, nespravilo nič aby zachránili obete. V málo prípadoch sa na obranu dievčat postavili muži z Východnej Európy a krajín Tretieho Sveta.

To je len jedna z mnohých otázok, ktoré sa v tejto súvislosti vynárajú. Možno by sa dalo predpokladať, že iné ženy, ktoré sa na ďalší deň dozvedeli o tých sexuálnych útokoch, budú zúriť. Sugeroval by to prirodzený inštinkt  normálnych žien a dievčat – ochrany detí a dievčat pred sexuálnym zneužitím a znásilnením. Ale ani v tomto prípade genetické vzorce nezafungovali. Naopak. Videli sme ženy, ktoré obviňovali obete a bránili násilníkov. Na príklad Henriette Reker, starostka Kolína, podľa ktorej „vždy existuje možnosť udržania väčšej vzdialenosti ako dĺžka rúk“ alebo Claudia Roth zo Strany Zelených, ktorá hovorila o „zorganizovanom mobingu“ na internete, ktorý „volal po poľovačke na farebných“ Známe sú prípady viac ako niekoľkých novinárok, ktoré zatajovali pravdu len preto, lebo páchatelia boli „utečencami“.

Feministky? Nebolo počuť ich názor. Mlčali, tak ako vo Švédsku, Nórsku a Anglicku, kde tisíce žien boli len „bielym mäsom“.

Namiesto toho je počuť submisívny bľabot, ako na príklad: expertka Irmgard Kopetzky, ktorá tvrdí, že „sexuálne násilie je prítomne v každej etnickej skupine“. Podľa jej názoru štatistiky ukazujú, že väčšina ľudí ktorí útočia sexuálne na ženy v Nemecku nepochádza z imigrantského prostredia. Alebo Andrea den Boer z Kentskej Univerzity vidí príčinu problému v neproporčnom množstve chlapcov v pomere k dievčatám v tej istej vekovej kategórii („114 chlapcov pripadá na 100 devčat“). Naozaj? V Číne, Arménsku a Azerbajdžane počet chlapcov tiež prevyšuje počet dievčat. A počul niekto o podobných udalostiach v Pekingu, Jerevane či Baku? Prečo počas demonštrácie v Rumunsku, na Ukrajine, v Gruzínsku a Moldavsku nedochádzalo k hromadným znásilneniam mladých žien tak ako sa to dialo na námestí Tahrir?

Čim viac otvoríme pandorinu skrinku, tým viac otázok sa objavuje. Čo s politikmi? Či ktorýkoľvek z nich, či z ľavej, či z pravej strany politického spektra, pomenoval správne tento problém? Nie. Predseda vlády Švédska, Stefan Löfven povedal v Davose: „Sexuálne útoky na ženy nie sú automaticky spojené s imigráciou“. Samozrejme! Pred dvadsiatimi rokmi Švédska Štátna Rada, majúca za cieľ Predchádzanie Trestným Činom (BR?) pripravila správu, v ktorej najvyšší počet odsúdených za znásilnenia pripadal na imigrantov narodených v Severnej Afrike a v Iraku. Za znásilnenia boli 17,5-krát viac trestaní ako rodení Švédi.

Hovoríme tu o situácii typickej pre patriarchálny moslimský svet, v ktorom žena je len sexuálnym objektom, prirodzenou a ľahkou obetou, štetkou. Koptky v Egypte sú regulárne molestované len preto, že sú kresťankami. K občianskej vojne v Libanone, došlo medzi inými z dôvodu hromadných znásilnení páchaných Palestíncami na kresťankách. Aký osud môže čakať európske ženy, zvyknuté na slobodné obliekanie sa, zbavené ochrany svojich vlastných rodín?

Keby sa tí „utečenci“ odvážili spraviť to isté u seba doma – v Alžírsku, Iraku, Afganistane a Somálsku – s islamskými dievčatami, boli by za živa upálení. V tých štátoch platí prísny zákon klanovej pomsty a nikto, kto sa nechce vystavovať neodvratnému a krutému trestu, sa neopováži sexuálne otravovať ženu cudzieho klanu. Európske ženy nemôžu rátať s takou ochranou zo strany svojich rodín a ani zo strany štátu, ktorý je na strane útočníkov. Preto je ich osud spečatený.

Prečo sú zapadni politici paralyzovaní strachom? Prečo len vodcovia z Východnej Európy – takí ako Miloš Zeman a Bohuslav Sobotka, prezident a premiér Čiech, premiér Maďarska Victor Órban, či premiér Slovenska Robert Fico – majú odvahu hovoriť pravdu? Nie tu nejde o pravicovú ci ľavicovú ideológiu. Zeman, Sobotka a Fico sú socialistami. Ide tu o zdravé, normálne pozerania sa na svet, založené na skutočných európskych hodnotách.

Prečo len tí politici boli jedinými vodcami, ktorí odvážne, a súčasne náležitým spôsobom vedeli zareagovať na vzniknutú situáciu? Ich malé štáty vtlačené medzi veľké dávne mocnosti, prežili sovietsky despotizmus a teraz poznajú hodnoty slobody a hrdosti. Boli zaočkované proti univerzalistickým ideológiám. Zaujímavé je, že Česko a Slovenskou sú jedinými štátmi, ktoré prijímajú skutočných utečencov, kresťanov a Jezídov z Iraku, a odmietajú prijať zrelých a agresívnych mladých mužov idúcich do Európy za ľahkým životom a „bielym mäsom“.

Čo stalo sa so svetom, keď muži, ženy, politici a elity zrádzajú svoje dcéry a deti, a dovoľujú aby votrelci mohli na nich ukájať svoje prvotné inštinkty a realizovať svoj kult mužskej sily?

Opustil som Sovietsky Zväz plný nenávistného sovietskeho totalitarizmu. Teraz som si uvedomil, že kultúrny totalitarizmus politickej korektnosti je oveľa jedovatejší.

Sovietsky režim diktoval podmienky a zaviedol cenzúru. Napriek tomu ľudia zostali normálnymi ľudskými bytosťami. Vysmievali sa vláde, robili si srandu z Brežneva, napriek cenzúre točili satirické filmy, naučili sa čítať noviny – a písať v nich – medzi riadkami. Kultúrny totalitarizmus dosiahol omnoho viac. Zaviedol bezohľadnú cenzúru, pomenil ľudí v sterilné zombie, vyextrahoval z nich základné pocity zodpovednosti a hrdosti. Pomenil samotnú ľudskú povahu, a všetko v rámci neopakovateľného experimentu, vedeného na vlastných občanoch.

Na Sibíri žije  malé mäsožravé zviera – hranostaj. Loví králiky a zajace, aj keď tie sú rozhodne väčšie, ťažšie a silnejšie. Nezakráda sa, nečíha na ne a nechytá ich za behu. Hranostaj hypnotizujúco tancuje – krúti sa a vykonáva akrobatické skoky, a následne chytá obeť za hrdlo. Králiky zomierajú od šoku. Prečo sa obeť nechá takto omámiť a zabiť bez odporu? Biológovia do dnes nevedia vysvetliť záhadu vraždiaceho, hypnotizujúceho tanca hranostaja.

Západné elity za pomocou kúziel a akrobatických sált odsúdili svojich občanov na ten istý osud, aký stretáva králiky. Hypnotizujúci tanec sa začal.

 

Alexander Maistrovoy skončil žurnalistiku na Moskovskej Universite, a v roku 1988 emigroval do Izraela. Je publicistom a autorom knihy „Agony of Hercules or a Farewell to Democracy (Notes of a Stranger)“ Agonia Herkulesa a rozlučka s demokraciou (Zapiski cudzieho).

Preklad Mariusz Malinowski

Zdroj http://euroislam.pl/hipnotyzujacy-taniec-smierci/

16 komentárov

  • Všetko je to oveľa jednoduchšie: Západ je unavený z blahobytu, tak si už musí odpočinúť…

  • Ano, pravdivé smerom k európským mužom, ale čo odpovieme na reč tejto ženy :Barbara Lerner Spectra, zakladatelka švédskej organizacie Paideia : „Európa sa ešte nenaučila byť monokultúrna.A já si myslím, že budeme súčasťou porodných bolestí tejto premeny, ktorá musí nastať. Európa nebude naďalej jednotnou spoločnosťou, akou bola v minulom storočí. Židia budú v centre toho všetkého. Je to obrovská zmena pro Európu, ktorou ale musí prjsť. Oni práve prechádzajú do multikulturnej etapy a Židia budú nenávidení pre našu vedúcu úlohu. Ale bez tejto vedúcej role a bez tej premeny by Európa neprežila“.

  • Super postreh, jeden príklad sme tu mali z Murmanska tuším, keď sa tam vyhostení migranti z Nórska išli baviť na miestnu diskotéku a obťažovali domáce devy, dostali taký nakladačku že z 50 ich tuším 30 muselo byť ošetrených v nemocnici.
    Ozaj, čo je to za výraz „molestovať“ ? Ja poznám v španielčine „molestar“ čo znamená obťažovať, ale v slovenčine takýto výraz neexistuje.

  • Asi budú musieť ženy nosiť namiesto svalnatého chlapa BRAVČOVÚ salámu, poprípade prasaciu nohu, alebo si pridať do voňavky pár kvapiek prasacej krvi.

  • Pingback: Co se to stalo s lidmi??? | cozivotdal

  • Mimovoľne som, si spomenul na Viktora. Mal 34 rokov a chodili sme spolu na ryby. Raz mi vraví: Rom, znáeš? Polovicu života som žil a polovicu som bol mŕtvy. Keď som mal 17, boli sme sa s priateľkou prejsť v parku. Začala nás obťažovať skupina mladíkov, došlo k fyzickej potýčke. Viktor aj zo strachu vytiahol nôž a jedného zarezal. Odsedel 17 rokov.

  • mne ten islam a jeho vztah k zenam a k zivotu ako takemu pripada nie ako z inej kultury, ale ako z uplne inej planety
    zaujimavy rozsiahly clanok tieto zvratene podivnosti vysvetluje tu http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Sex-je-ta-nejvetsi-bida-Telo-zene-nepatri-promluvil-znamy-intelektual-o-sexualite-muslimu-A-dostava-co-proto-425040
    je to citanie, pri ktorom vam zovrie zlc… napr.:

    „Žena je odrazem života, který není možné přijmout. Je zosobněním nezbytné touhy, a tím pádem i vinna za strašlivý zločin života,“ uvádí spisovatel, jenž zdůrazňuje, že toto je přesvědčení, jež převažuje mezi muslimy a nejviditelnější je zejména u islamistů. „Islamista nemiluje život. Pro něj se jedná o ztrátu času před věčností, pokoušením, zbytečným oplodněním, oddálením Boha a nebe a zpožděním na té schůzce s věčností. Život je produktem neposlušnosti a tuto neposlušnost produkuje žena.”

  • Proč? Protože mamánci nebyli v té chvíli dostatečně upravení a naparfémovaní, neměli připnutou náušnici, upravené obočí a přepurovaný nosík a jako na potvoru zrovna páčikovali příteli novou profilovku.

  • Miro Moskowski

    Super článok. Má jednu chybu, napísal toRus avnaších mediach nemôže byť uverejnený.
    Súhlas s tým, že Rusi by sa zastali ženy -ale niekedy je to nebezpečné:-))))

    Stalo sa mi naulici Aviamotornoi v Moskve. Opitý chlapík mlátil svoju ženu. Zastal som sa jej a vtedy sa do mňa pustila tá žena, čo sa do nich starám.
    Zabudol som na Ruské príslovie: „Bijot, značit ľubit:-) Mláti-znamená žeľúbi:-)

    • No Rus ako Rus, ruský Žid emigrovaný do Izraela v 88′, to by este multikulty hlásne trúby mohli akceptuvať

  • Fúúúha. Trefné.

Napísať odpoveď pre Amen Zrušiť odpoveď