Idiotské správanie Andreja Kisku

(MZC) Na oslavách 70.výročia Karpatsko-Dukelskej operácie na Dukle a vo Svidníku došlo k škandálu, aký nemá žiadnu obdobu od čias socializmu. Konanie organizátorov a správanie sa prezidenta Kisku pripomína najlepšie časy komunistických normalizátorov.

Slavo Grega z Košíc popisuje celý priebeh udalosti

Oslavy 70.výročia Dukly

Ten, kto sa zúčastnil tohoročných osláv 70.výročia Dukliansko-karpatskej operácie, sa nestačil diviť. Pred príchodom ústavných činiteľov na tieto oslavy pri pamätníku Dukly, komentátor rozsiahle zdôvodňoval nutnosť výmeny pôvodného súsošia „Žalujem“, ktoré znázorňovalo postavu ženy objímajúcu sovietskeho vojaka za pôvodnú sochu československého vojaka vzdávajúcu poctu zbraňou padlým vojakom pri tejto operácii. Uviedol, že táto pôvodná socha bola na tomto pamätníku umiestnená v roku 1949 a neskôr ju komunisti dehonestovali tým, že ju odstránili v roku 1964 a nahradili spomínaným súsoším. Tým chceli aktéri tohto „humánneho činu“ zdôvodniť, že týmto činom iba napravili krivdu spôsobenú komunistami. Neviem o akú krivdu išlo, keďže obe sochy boli postavené za vlády „dnes tak nenávidených komunistov“. Ta prvá, ktorej iba kópiu vrátili na pôvodné miesto k pamätníku predstavuje statickú postavu v strnulom postoji a tá, ktorá bola teraz odstránená v dynamickom objatí ženy sovietskeho vojaka. Autor tejto sochy chcel znázorniť ženu predstavujúcu celý národ, ktorá týmto činom ďakuje za naše oslobodenie sovietskej armáde. Je to síce môj názor, ale toto súsošie vystihovalo viac skutočnú dobovú situáciu na tomto konkrétnom mieste ako strnutý postoj vojaka, naviac zo zbraňou, s ktorou neboli vyzbrojené ani vojska sovietske a ani československé pod vedením generála Svobodu.

Teda čo pohoršovalo dnešných mocipánov na predchádzajúcom súsoší?

Jasne to ukázal ďalší priebeh osláv. Na tomto mieste na úvod boli zahrané štátne hymny česká, slovenská a poľská. Pri prejavoch ústavných činiteľov bola vzdaná úcta a poďakovanie všetkým padlým a aj preživším účastníkom československej armády, ale zo strany sovietskej armády boli uvedené (a aj to rozdielne) počty padlých sovietskych vojakov. Ani jeden z ústavných rečníkov nenašiel v sebe toľko úcty, aby poďakoval aspoň tým sovietskym vojakom, ktorý na tomto mieste zaplatili tým najcennejším – svojím životom!!!

Oslavy pokračovali v mesta Svidník pri pomníku gen. Svobodu, kde sa muselo čakať na príchod pána prezidenta, ale inak tejto časti osláv nemožno v podstate nič vytknúť.

Až záver osláv pri kladení vencov na cintoríne sovietskych vojakov vo Svidníku ukázal pravú tvar nášho súčasného prezidenta a aj hlavný motív, prečo pôvodné súsošie muselo byť vymenené!!! Potom čo konferencier oznámil, že na oslavách vystúpi s príhovorom aj predstaviteľ ruskej strany Andrej Šabanov, pán prezident Kiska sa postavil a demonštratívne odchádzal z nich – nepomohol ani piskot a nadávky na jeho adresu.

V tom čase stíšili aj mikrofón spomínanému rečníkovi – zrejme z dôvodu aby pán prezident jasnejšie počul demokratický prejav svojho ľudu, ktorý zastupuje ako hlava štátu. Obnoviť zvuk sa podarilo až pri nasledujúcom rečníkovi.

Všetky tieto spomínané kroky našej súčasnej vládnucej garnitúry vedú k jednoznačnému záveru – tento národ postupne má zabudnúť komu vďačíme za slobodu a kto položil za túto slobodu najväčšie obete.

K tomu mi nedá spomenúť slova jednej staršej účastníčky osláv, členky Zväzu protifašistických bojovníkov: „robte čo chcete, ale pamäť národa nevymažete“!!

Na záver by som rád pripomenul slová historika Eduarda Chmelára: „keď niekto nazve odstránenie sochy z roku 1964 (kedy prebiehala liberalizácia spoločnosti, tzv. politický odmäk) a inštaláciu kópie sochy z roku 1949 (kedy sa začali prvé politické popravy za Gottwaldovej éry) „nápravou krivdy spôsobenej komunistami“, mal by si zopakovať dejepis pre žiakov 9. triedy základnej školy„, preto, že ide skutočne o návrat do minulosti. Súčasná politická elita pod vedením Andreja Kisku nás vedie do dôb, o ktorých sme si mysleli, že sú za nami. Opäť je len jeden správny názor, opäť sa prepisuje história, opäť prichádza mráz – ibaže tentoraz nie z Kremľa ale Bruselu.

Je len na nás, čo s tým urobíme. Či budeme opäť voliť tých, ktorí len bezducho vykonávajú pokyny americkej ambasády, alebo budeme voliť slovenské záujmy. Myslite na to

No pasarán!