Igor Strelkov vo svete politiky.

Našim „mienkotvorným“ denníkom uchádzala ohľadom bojov v Donbasse jedna dôležitá vec. A to sociálny aspekt povstania na východe Ukrajiny. Spomínali separatistov ako by šlo o to, aká farba sa viac páči na vlajke na najbližšom úrade, videli nevidené – Putinových vojakov a nevšimli si rozhodujúci aspekt – tú masu ľudí, ktorá má už podmienok v ktorých posledné desaťročia žije už po krk, a chce žiť akosi  ináč aj keď možno ani presne nevie ako. Bolo by to bezvýznamné, rovnako ako tie médiá, keby toto nepochopenie neovládlo celú politiku EU.

Dôsledkom tohto nepochopenia sú európske nádeje na vnútropolitickú zmenu v Rusku. Zjavne falošné nádeje na zmenu, v dôsledku ktorej by v Rusku zvíťazili sily presadzujúce prozápadný kurz. V tejto súvislosti sa skloňuje meno Michail Chodorkovskij, ktorý je pripravený uchádzať a zvíťaziť v budúcich ruských prezidentských voľbách.

V samotnom Rusku však získal nečakaného protivníka, ktorým nie je nik iný, ako legendárny veliteľ obrany Slavjanska a exminister obrany DNR, plukovník Igor Strelkov.

Dôvod odstúpenia jedného z najschopnejších vojenských veliteľov za posledné desaťročia nebol nikdy plne vysvetlený. Dôvod takmer naisto ležal vo sfére politiky a údajne Igor Strelkov odstúpil za protihodnotu – veľmi významnú materiálnu podporu pre povstalecké vojská. Kto tú podporu poskytol a prečo poskytovateľovi podpory úspešný veliteľ Strelkov prekážal, nie je zatiaľ známe. Po Strelkovom odvolaní prešli povstalecké vojská do úspešnej ofenzívy, ktorú zastavili až rozhovory v Minsku.

V posledných dňoch na funkcii sa Igor Strelkov dostával do mediálnych sporov s poradcom prezidenta Putina Surkovom a Sergejom Kurginjanom, hlavou ruskej nacionálnej strany Suť vremeni. Strelkov ich označil ako „piatu kolónu západu“. Niekoľko posledných vyhlásení Igora Strelkova po odstúpení z veliacej funkcie sa nieslo v duchu: „teraz je mojím frontom politika“.

A vstúpil do nej rázne. Vzal si na mušku práve Michaila Chodorkovského. Venoval mu jeden s najrozsiahlejších materiálov aký kedy plukovník Strelkov vôbec vydal. Nemienim tu posudzovať platnosť či neplatnosť Strelkovových téz. Každopádne jeho názory ovplyvnia milióny Rusov a môžu sa stať neprekonateľnou prekážkou v snahe o prozápadnú orientáciu Ruska.

Igor Strelkov považuje „globalistický liberálny scénář“ vypracovaný Chodorkovským za ideologický program nového štátneho prevratu v Rusku – „cestovnú mapu“ oligarchistickej vzbury namierenej, ako vždy v ruskej histórii, proti vládcovi, ľudu a štátu. Strelkov uznáva, že v Rusku nie je veľa vecí v poriadku, pričíta to však dobe, v ktorej Chodorkovskyj bol ešte úspešný podnikateľ.

Igor Strelkov kritizuje „európske hodnoty“ a považuje ich za nezlučiteľné so skutočnými hodnotami, tradičnými pre Európu. Európu považuje za ponorenú do bažiny tých nejničomnejších nerestí. Jej súčasné idey za protirečiace našim národným dejinám, psychológii a osudu Ruska.

Rusko pokladá za krajinu v histórii 2x postihnutú lumpárňou „pokrokových európskych ideí“. Zaujímavá je stať, kde sa Igor Strelkov nepriamo definuje ako odporca globalizácie, LGBT agendy a celkovo toho, čo označuje ako „nový humánny svetový poriadok“.

Ruskú finačnú elitu z 90tych rokov nazýva „kompradorskou“ (sprostredkovateľ obchodov pre cudzie spoločnosti) – oligarchami, ktorí sú Rusku cudzí. Podľa Strelkova len zastupujú záujmy svetovej finančnej oligarchie, ako jej koloniálna administrácia. Privatizáciu štátného majetku v Rusku (pravdepodobne z čias Jelcina) považuje za zločin a stavia sa proti oligarchii: „Bez vykorenenia oligarchie, založenej práve na zločinnej privatizácii, nebude ani sociálna spravodlivosť, ani plnohodnotný rozvoj súkromného podnikania“.

Liberalizmus v súčasnom poňatí Igor Strelkov považuje za nezlučiteľný so slobodou, v ňom je človek len otrokom peňazí. Budúcnosť vidí v sociálne orientovanom štáte založenom na kresťanských hodnotách.

O Igorovi Strelkovovi som neraz písal. Vždy však len z pohľadu na neho ako na schopného vojenského veliteľa, ktorý vždy prešiel cez rozum svojim protivníkom. Jeho politické názory sa dali čiastočne tušiť, ale ešte som nevidel dokument, kde by ich tak výrazne prejavil ako v tomto napísanom 17.10.2014.

3 komentáre

  • Strelkov je zatiaľ prevelený do zázemia. Vo vedení Novorusie musia byť zatiaľ ruskí Ukrajinci s občianstvom. Ešte nenastal čas – ruskí oligarchovia sú pri moci a ani VVP sa ich nemôže len tak zbaviť… Ale môžu postupne svojimi finančnými prebytkami investovať viac a vyvažovať štátnu kasu tak ako doteraz pri niektorých projektoch. A po odchode do penzie , ku ktorej viacerí majú blízko, potom v postavení vyššej strednej triedy – vrátane ich potomstva už nebudú rizikoví… Treba zmeniť najmä postavenie Centrálnej banky, ktorá zotrvačne stále nakupuje US dlhopisy, čo sa už aj v súčasnosti zle predávajú. Lenže na to sa vraj musí hlasovať o zmene v Ústave (hovorí Glazjev). Impulzom je asi zákon o 75 perc. investíciách do ruskej – domácej ekonomiky (predtým 50). Amícki poradcovia napísali Ústavu, daňové zákony a kopu iných dokumentov na prospech medzinárodnej finančnej oligarchie a na neprospech Ruska… Inak Strelkov povedal, že ide bojovať proti Piatej kolóne – možno aj v spolupráci s Fjodorovým hnutím NOD, ktoré zabránilo „demokratickým“ protestom v „Piteri…“

  • „údajne Igor Strelkov odstúpil za protihodnotu – veľmi významnú materiálnu podporu pre povstalecké vojská. Kto tú podporu poskytol a prečo poskytovateľovi podpory úspešný veliteľ Strelkov prekážal, nie je zatiaľ známe.“

    Je jasne, ze Medzicas sa profiluje ako prorusky web, obcas ale treba najst gule a pomenovat veci pravym menom, aj ked ta pravda nevonia. Preco povstalci hned po Strelkovovej rezignacii presli do protiofenzivy a skade ta vojenska pomoc prisla je myslim jasne, rovnako ako aj dovody jeho odvolania – sam Strelkov uz na tuto temu toho dost naznacil v rozhovoroch, ktore ste uverejnili.

    • Naozaj nie je jasné skadiaľ tá pomoc prišla. Iste zdrojom mohol byť Vladimír Putin – teda ruská vláda ale spomínal sa v tejto súvislosti napríklad aj najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov. Mohlo to byť aj úplne ináč, mohlo sa jednať aj o niekoho iného, kto sedel na približne 100 ks obrnenej techniky a s ňou spojených zásob, ktoré mohol povstalcom dať či nedať a tak mal možnosť stanoviť si podmienky. Pred mesiacmi bol v takej pozícii veliteľ vojenskej základne v Artemovsku, ten ju však nevyužil a povstalci sklad museli dobyť.
      Ak Vám je jasné odkiaľ tá pomoc prišla, je to zaujímavý údaj, bolo by vhodné ho tu napísať aj s odkazom na zdroje.

Pridaj komentár