Irina Alksnis: posledná šanca zakrútiť Rusku krkom

Irina Alksnis

Udalosti posledných dní nútia človeka si položiť otázku: čo sa to vôbec deje?!? Najvyššia – prezidentská – úroveň udalostí nenecháva pochybnosti, že sa čosi skutočne deje.

Zverejnenie kompromitujúcich materiálov na Putina dopredu avizované Kremľom, podriadenie Štátneho archívu Ruska priamo prezidentovi a včerajšie vytvorenie Národnej gardy, znovu priamo podriadenej hlave štátu. Chýry o poslednom sa šírili už niekoľko rokov, ale stalo sa to až teraz. Prečo?

Linka-300

Uverejnenie kompromitujúcich materiálov znamená, že páka nezafungovala a tak sa využíva vo svojej poslednej možnej podobe…

A to ešte nepočítame rôzne “maličkosti” ako napríklad náhla vojenská eskalácia v Karabachu, pokračujúce vyhrotenie situácie na Donbase atď.

Hľadanie odpovede na otázku, čo to všetko znamená, je treba začať pochopením toho, v akej situácii sa Rusko nachádza práve tu a práve teraz.

Člen veľkej rodiny s komplikovaným rodokmeňom, v ktorom sú prepletení červení Lotyši, sibírski Staroverci a roľníci ruského severu. Je to už dávno, čo prestala byť Rižankou, ale doteraz sa necíti ako Moskovčanka. Politológ, politický stratég, analytik. Dcéra a vnučka známych výnimočných ľudí zrazu zistila, že zdedila rodinnú záľubu pre verejnú činnosť, konkrétne publicistiku. Nenapraviteľná optimistka, na čo jej život odpovedá rovnakou mincou. Kulinársky a vidiecky typ.

Členka veľkej rodiny s komplikovaným rodokmeňom, v ktorom sú prepletení červení Lotyši, sibírski Staroverci a roľníci ruského severu. Je to už dávno, čo prestala byť Rižankou, ale doteraz sa necíti ako Moskovčanka. Politológ, politický stratég, analytik. Dcéra a vnučka známych výnimočných ľudí zrazu zistila, že zdedila rodinnú záľubu pre verejnú činnosť, konkrétne publicistiku. Nenapraviteľná optimistka, na čo jej život odpovedá rovnakou mincou. Kulinársky a vidiecky typ.

Celé tieto roky pokračovala zložitá, viacstupňová transformácia našej krajiny. A teraz sme sa dostali do finálnej roviny jedného z najkritickejších štádií tohto procesu. Pred nami je ešte veľa ťažkých a zložitých etáp, ale rok 2016 (no, možno ešte kúsok roku 2017) – predstavujú poslednú šancu reálne hodiť Rusku polená pod nohy a zakrútiť mu (nám!) krkom. Ak sa to nepodarí spraviť behom najbližších mesiacov – finito!

Obnovená ruská lokomotíva dokončí hlavné etapy svojej modernizácie, naberie závratnú rýchlosť a v dohľadnej budúcnosti žiadni geopolitickí partneri-protivníci ju už nezastavia.

V čom teda spočíva špecifikum daného okamžiku?

Po prvé, v ruskej spoločnosti sa sformoval konsenzus ohľadne cesty krajiny a jej politického systému – tých príslovečných 86 percent. Tento konsenzus je natoľko významný, že došlo k zásadnej liberalizácii straníckeho a volebného zákonodarstva.

Na čelo Ústrednej volebnej komisie sa postavil otvorený a dôsledný liberál (hoci integrovaný do systému) – ako hlavnú úlohu pri realizácii blížiacich sa volieb do Štátnej dumy ruská vláda definuje uskutočnenie konkurenčných volieb, slobodných od priameho administratívneho zasahovania zo strany štátu. Čiže takých volieb, ktoré sa zvyknú označovať ako “slobodné, demokratické a čestné”.

Pričom táto liberalizácia politického systému – to nie je nejaký trik, ktorého poslaním je legitimizovať výsledok v očiach vonkajšieho pozorovateľa, ale úprimná snaha o postupné zdokonaľovania mechanizmov zastupiteľskej demokracie.

Systém, v ktorom sa sformoval občiansky konsenzus, nepotrebuje tvrdý dohľad volebného procesu. Ľudia uvedomelo, samostatne a dobrovoľne hlasujú za systémové strany.

Po druhé, situácia s ekonomikou je v Rusku, pravdaže, smutná, ale rok 2016 je posledný, kedy sa tento faktor bude dať použiť proti Kremľu.

Už teraz sa objavujú pozitívne, hoci veľmi málo viditeľné výhonky prekonania krízy a o rok sa obnova ekonomiky stane očividným trendom a tento trend bude ešte ďalším argumentom na podporu vlády spoločnosťou.

Po tretie, ruská elita, presnejšie, tá jej časť, ktorá sa behom posledných rokov snažila súčasne sedieť na desiatich stoličkách, sa ocitla pred nevyhnutnosťou principiálnej a nezvratnej voľby – buď nacionalizácia alebo vylúčenie z “klubu”.

Dva roky mali nádej, že všetko sa nejako spraví samo a bude sa dať zachovať zvyčajnú orientáciu na Západ s formálnym ruským patriotizmom. Táto nádej sa takmer vyparila.

Pričom ruské elity sú pri svojich voľbách vystavované nepríjemnému tlaku zo strany Západu. Západné krajiny stále otvorenejšie, dokonca dá sa povedať demonštratívne, ukazujú “novým Rusom” kde je ich miesto: ako príklad môže poslúžiť aj dvojročné väzenie pre bankára Pugačova vo Veľkej Británii aj včerajšie vydanie bývalého šéfa Rosgranicy Talianskom (Dmitrija Bezdelova obvineného zo sprenevery 1miliardy rubľov vydali do Ruska – pozn. prekladateľa).

A nakoniec po štvrté, štát stále dôslednejšie a systematickejšie bojuje proti korupcii. Pochybujem, že reč je o vytvorení absolútne čistého systému – v Kremli predsa len sedia realisti.

Skôr je úloha sformulovaná tak, že je treba znížiť na minimum korupciu v sférach strategických pre štát a vytvoriť efektívny systém na riešenie skutočne rozsiahlych a mimoriadne dôležitých úloh, ktoré stoja pred krajinou.

Práve z toho vyplýva aj dôsledné trestnoprávne prenasledovanie vinných z nedodržania termínov pri budovaní kozmodrómu Vostočnyj a zbavovanie stále vyšších štátnych funkcionárov statusu nedotknuteľných.

V konečnom dôsledku sa zahraničnopolitickí konkurenti a protivníci Ruska ocitli pred mimoriadne nepríjemným faktom – prakticky vyčerpali nástroje destabilizácie a páky, umožňujúce odchýliť ho zo zvolenej cesty. V podstate, uverejnenie príslovečných kompromitujúcich materiálov na Putina predstavuje priznanie svojej porážky ešte na jednom fronte.

Kompromitujúce materiály ako páka nátlaku majú zmysel iba dovtedy, kým zostávajú tajomstvom, ktorým sa dá tlačiť na vydieraného. Uverejnenie materiálov znamená, že páka nezafungovala a tak sa využíva vo svojej poslednej možnej podobe, ako pokus spôsobiť ujmu na dobrom mene danej osoby. Zatiaľ uverejnené materiály vyvolávajú v Rusku prevažne smiech, čo sotva predstavuje želaný výsledok.

A čo teda zostáva? Zostávajú dve veci – zahraničnopolitická destabilizácia po obvode ruských hraníc a pokusy o destabilizáciu zvnútra prostredníctvom zástupcov ruskej elity, ktorí nechcú alebo sa jednoducho nemôžu integrovať do nového politického systému Ruska.

Sotva je tu reč o banálnom palácovom prevrate. Predpokladám, že na tej najvyššej – kremeľskej – úrovni konsenzus elít už bol dosiahnutý a federálne mocenské štruktúry strážia ústavný poriadok. Práve preto sa nič podobné neudialo počas posledných dvoch rokov – vnútorná bezpečnosť systému je na vysokej úrovni.

Skôr je reč o tom, že na nejaké zúfalé kroky sa môžu odhodlať zástupcovia elity druhej triedy – regionálnej alebo korporatívnej, ktorí však môžu mať aj určité mocenské nástroje. V súčasnej situácii je lepšie sa “poistiť” a nedať šancu zdanlivo aj tým najneserióznejším pokusom.

 

Čo sa týka vonkajších ohnísk nestability, mierne oneskorená reakcia Kremľa (takmer 12 hodín po obnovení bojových akcií) na eskaláciu v Náhornom Karabachu vytvorila dojem, že ruská rozviedka prepásla blížiace sa vyhrotenie situácie.

V dôsledku toho sa stal konflikt pre ruskú vládu úplným prekvapením, čo si vyžiadalo dosť dlhý čas na reakciu. Zatiaľ stále nie je jasné, či sa podarilo podstatne utlmiť obnovený konflikt.

Táto situácia názorne ukázala, že oponenti Ruska ešte majú náboje v zásobníku a je ešte skoro na uvoľnenie sa. Pokojne od nich môžeme očakávať nečakané, efektné a efektívne kroky proti Rusku, okrem iného vo vnútri krajiny.

V tejto situácii sa do popredia dostáva operatívnosť rozhodnutí a konania. No a aká mocenská štruktúra môže byť viac operatívna ako priamo podriadená hlave štátu?

Zdroj:

7 komentárov

  • Kto je táto upratovačka? Alebo je dojička v kravíne? Tak vyzerá….

  • Kdo je tá Irena Alksnis ?
    Článok je absolútne realistický. A to sa nevidí ani v médiách, ktoré niesú protiruskou propagandou. Proste triezvý pohľad je stále raritou. Takže super, že ju tu publikovali.

  • Úprimne držím Rusom palce aby sa nedali zlomiť euroamerickou nadutosťou a tuposťou!

  • Ano, dava to logiku. Destabilizacia a ekonomicka likvidacia ruska bola na programe uz pred dvomi rokmi. Nastastie pre Europu sa zatial nepodarila. Preco nastastie? Pretoze po nej mala nasledovat destabiliziacia Europy – najmä prostredníctvom migračnej vlny. Cieľom všetkého je vytvoriť “multikulti” masu bez akejkoľvek identity a kultúrneho, rodinného, či národného zázemia, ktorá bude zrelá na nastolenie NWO.
    Neuspech destabilizacie a oslabenia ruska vsak Europe, alebo jej casti (najma vychodnej) dava sancu uniknut postupnej etnickej likvidacii (prostrednictvom krizenia) cez zblizenie sa s ruskom. Krajiny ako Madarsko alebo Slovensko nemaju realnu sancu ubranit sa, pokial za nimi nestoji nejaka velmoc.
    Neidealizujme si rusko – ma svoje problemy a samozrejme sleduje predovsetkym svoje zaujmy. V historii aj v poslednej dobe vsak potvrdilo, ze ani cudzie osudy mu nie su lahostajne a ze svoje slovo drzi (co sa vobec neda povedat a niektorych inych velmociach).
    Zelam rusku vela stastia v boji o svoju suverenitu a ekonomicku stabilitu – aj preto, ze je pre nas zrejme jedinou alternativou k tomu co sa na nas cez politikov, media a mimovladky vali z Bruselu, Washingtonu …a boh vie odkial este. Sloboda bez alternativ neexistuje.

Pridaj komentár