Islamské otroctvo, časť 3: Zotročenie moslimami v Indii počas obdobia sultanátu

Islamské otroctvo, časť 3: Zotročenie moslimami v Indii počas obdobia sultanátu

Islamské otroctvo, (časť 2): Zotročenie moslimami v Indii počas predsultanátneho obdobia

A pokračujeme v našom cykle. stále sme v Indii, trpiacej pod moslimskou okupáciou. Viete aký je rozdiel medzi katedrálou a veľkou megamešitou? tú prvú stavali slobodní ľudia (koľko krát na stavbu nosili kamene aj šľachtici), tú druhú otroci. Znova nekonečná litánia vraždenia a zotročovania. ale koniec koncov čo sa divím, veď je to o islame.

Toto je časť 4 kapitoly „Islamské otroctvo“ z knihy M.A. Khana „Islamic Jihad: Dedičstvo nútených konverzií, imperializmu a otroctva“ Táto časť sa zaoberá desivou ságou málo známeho islamského zotročovania v Indii počas obdobia Sultanátu – od Sultána Iltutmiša po lodijskú dynastiu (časť 1, časť 3, časť 5).
Potom, ako bol Mohamed Gaurí zabitý hindskými Kókarmi vo svojom vojnovom tábore v roku 1206 sa Kutbudín Ajbak usadil v Dillí, aby tak založil Dillíjsky sultanát. Zotročovanie v spojenom džihdádovom podnikaní Gaurí-Ajbak už bolo predmetom diskusie. A teraz prichádza na rad sultán Iltutmiš.
Od sultána Iltutmiša po Balbána (1210-1285): Najprv, sultán Iltutmiš (v 1210-36) strávil prvé roky svojej vlády potláčaním svojich tureckých oponentov. Tak isto sa obával invázie Džingischána. V roku 1226 napadol Rantámbor. Minhadž Sirádž zaznamenáva „že do rúk jeho nasledovníkov padla veľká korisť„[1], korisť obvykle zahŕňala otrokov. V roku 1234-35 zaútočil na Udžajn, zajal ženy a deti neposlušných, podľa Širádža a Ferištáha.[2]
Po smrti Iltutmiša bola krátka prestávka v zotročovaní vzhľadom na oslabenú moc sultánov. V roku 1244, Sultán Nasiruddin Mahmud, pod velením Ulugh Khan Balbana, napadol Gukárskych rebelov v Džudských horách v Multane a zajal „niekoľko tisíc Gukárov každého veku a obojeho pohlavia,“ zaznamenáva Ferištáh.[3] Ulugh Khan Balbán napadol Karru v roku 1248; tu, zaznamenáva Sirádž, „vzal zajatcov a vazalov veľkých Ranov (hinduistických kniežat) v takom množstve, že sa nedajú spočítať. .“Zaútočil na Ranu Dalaki wa Malaki,- Vzal do zajatia manželky, synov a dvoranov onoho prekliateho a získal veľkú korisť.“ [4] V roku 1252, Balban napadol veľkého Ranu, Džahíra Deo, z Malwy; „mnohí zajatci padli do rúk víťazov,“ zaznamenáva Sirádž.[5]

Pri útoku na Rantámbór v roku 1253 Balbán zajal mnoho otrokov, podobne ako pri útoku na Harijánu v roku 1259 kde bolo zotročených mnoho žien a detí. Balbán sa dva krát vypravil proti Kampílu, Patiáli a Bódžpuru, pričom vždy zotročil veľké množstvá žien a detí. V Kateháre pozajímal ženy a deti po všeobecnej masakre mužov nad osem rokov veku, poznamenáva Ferištah. V roku 1260 Balbán napadol Rantábór, Mewat a Siwalik – pričom vyhlásil, že tí, ktorí mu privedú živého zajatca, dostanú dve tanky striebra a jednu tankah za hlavu zabitého neverca. Onedlho mu priviedli tri až štyristo tisíc živých a hlavy pobitých, zaznamenáva Ferištáh. Zatiaľ čo slúžil pod sultánom Nasirudínom (u.1266) Balbán mnohokrát zaútočil na neveriacich, ale počty zajatcov, ktorých získal ne sú zmieňované. Napriek tomu je to možné odhadnúť z faktu, že otrokov bolo toľko, že sultán Nasirudí dal autorovi Minhadž Siradžovi štyridsať otrokov, aby ich poslal sestre do Chorasánu.[6]

Balbán sa stal sultánom v roku 1265, pričom si dal titul Gíjasudín Balbán. Ako veliteľ predchádzajúceho sultána Balbán preukázal veľkú vojenskú zdatnosť, pričom viedol početné expedície proti neveriacim. Po prevzatí moci bolo jeho prvou úlohou, ako už bolo poznamenané, pozabíjať stovky tisíc zaťatých hindských rebelov, Muwattiov a podobne. Nariadil zničiť dediny lupičov, pobiť mužov, zajať ženy a deti.[7]

Počas Kíldžíjskej dynastie:Počas trvana Kildžíjskej (1290-1320) a Tuglákovskej (1320-1413) dynastie sa moslimská vláda v Indii upevnila, pričom sa teritoriálne rozširovala a jej armáda sa zväčšovala. Sultánova moc bola taká obrovská, že sa nikto neodvážil namietať,, poznamenáva Afif. Okrem výprav na potlačenie mnohých hindských povstaní sa viedlo mnoho výprav proti územiam neveriacich so stále rastúcim zápalom po ich podrobení moslimskej nadvláde. Bola nalúpená bohatá korisť, ktorá očividne obsahovala otrokov, ale ich záznamy sú neúplné, možno preto, že to bolo až príliš obvyklé. Napriek tomu niekoľko zachovaných svedectiev od vtedajších kronikárov nám umožňuje predstaviť si všeobecný rozsah zotročovania. Džaláludín Kildží (v. 1290-96), zakladateľ Kildžíovskej dynastie bezohľadne potláčal hindské revolty a rozširoval hranice sultanátu. Viedol výpravy do Kateháru, Rantámbóru, Džajnu, Malwy a Gwalioru. Pri výpravách do Rantámbóru a Džájnu vylupoval chrámy, kúpil a bral zajatcov, pričom „z raja učinil peklo“, píše Amir Chasrau. Z výpravy do Malwy sa prinesla do Dillí veľká korisť (ktorá vždy obsahovala otrokov), dodáva Chasrau.[8]

Ďalej, sultán Alaudín Kildží (v. 1296-1316) prevýšil všetkých doterajších sultánov v zajímaní otrokov. Poslal veľkú výpravu do Gudžarátu v roku 1299, pričom vylúpil všetky veľké mestá: Naharvalu, Asaval, Vanmantáli, Surat, Cambaj a Somnát. Podľa záznamov moslimských historikov, Isámiho a Baraniho získal veľkú korisť a veľké množstvo zajatcovo obojeho pohlavia. Len pri vyplienení samotného Somnátu, píše Wassaf, moslimská armáda zajala veľké množstvo krásnych a elegantných panien, až 20 000, ako aj deti oboch pohlaví. Rantámbór bol napadnutý v roku 1301 a Čittor v roku 1303. V invázii do Čittoru bolo zmasakrovaných 30 000 ľudí a čoby štandardná prax, ich ženy a deti boli zotročené, hoci niektoré rádžputské ženy spáchali džauhár. Veľké množstvá otrokov bolo zajatých vo výpravách do Malwy, Sevany a Džalóru v rokoch 1305 a 1311. Sultán Alaudín tak isto zajal otrokov vo svojej výprave do Radžastánu. Počas jeho vlády sa chytanie otrokov stalo takmer hrou pre deti, ako to píše Amir Chusrau Turci, kedykoľvek sa im zachce, kúpia či predajú hocakého Inda. Jeho chytanie otrokov dosiahlo taký rozsah, že mal 50 000 otrokov vo svojej osobnej službe a 70 000 otrokov pracovalo na jeho stavbách, zaznamenáva Afif a prípadne aj Barani. Barani píše, že na trhy otrokov počas Alaudínovej vlády nepretržite prichádzali dodávky nových otrokov.[9]

Počas Tuglákskej dynastie: V roku 1320 získali moc Tuglákovci. Mohamed Šáh Tuglák (v. 1325-51), najvzdelanejší z moslimských vládcov Indie bol najmocnejším vládcom obdobia Sultanátu (1206-1526). Jeho povestný zápal v zotročovaní dokonca prevýšil Alaudína Kildžího. Šihabudín Ahmád Abbás píše o jeho zajímaní otrokov takto Sultán nikdy neprestal vo svojom veľkom zápale pre vojnu s neveriacimi…každodenne sa predávalo niekoľko tisíc otrokov za veľmi nízku cenu, lebo zajatcov bolo veľa. Počas jeho neslávne známej vlády podnikol mnohé výpravy, ktoré mali potlačiť vzbury a dobyť vzdialené regióny Indie pod jeho vládu, zasahujúc hlboko do južnej Indie a Bengálska. Tak isto brutálne potlačil šestnásť hlavných povstaní. Mnohé z týchto výprav priniesli veľkú korisť, ktorá vždy obsahovala veľký počet otrokov. Otrokov bolo toľko, že sultán poslal desať otrokýň cestovateľovi Ibn Battútovi pri jeho príchode do Dillí.[10] Sultán vyslal diplomatickú misiu k čínskemu cisárovi, ktorú viedol Battúta, s karavánou darou, ktorá obsahovala stovku bielych otrokov a stovku hinduistických tanečníc a speváčok [11]Posielanie otrokov ako dary kalifom a vládcom v zámorí bola bežná prax počas vlády sultána Iltutmiša a Firauza Tugláka (u. 1388). Ibn Battúta píše, že sultán zvykol celý rok zhromažďovať otrokov a usporadúval ich veľké svadby počas dvoch hlavných islamských sviatkov, cez Ídy.[12] Toto malo očividne zvýšiť moslimskú populáciu Indie.

Okrem toho, sultán Firauz Šáh Tuglák (v. 1351-88) bol voči neveriacim milý, lebo po prvý raz dovolil, aby mohli do jeho armády vstúpiť nemoslimovia, čím popudil moslimskú opozíciu. Dokonca aj pod jeho vládou pokračovalo zotročovanie neveriacich s veľkou silou. Nazhromaždil na svojom dvore ohurujúci počet 180 000 chlapcov – otrokov, ako píše Afif.[13]On, podobne ako jeho predchodca zvykol zajímať tisíce otrokov a otrokýň a usporadúvať masové svadby cez oslavy Ídu. Podľa Afifa otrokov bolo priveľa za vlády Firauza Tugláka a inštitúcia otroctva sa zakorenila v každom meste v krajine. Onedlho sa sultanát rozpadol na niekoľko nezávislých kráľovstiev, ale zotročovanie neveriacich pokračovalo ako obvykle v každom „meste krajiny“, píše Afif.[14]
Počas Timurovej invázie:Timur Lenk zo Strednej Ázie začal džihád proti Indii (1398-99), aby sa stal ghazim (zabíjačom neveriacich) alebo martýrom získal viac ako 100 000 zajatcov, keď došiel až do Dillí. V predvečer útoku na Dillí ich všetkých zabil. Po jeho útoku na Dillí až po jeho návrat do jeho hlavného mesta zanechal za sebou tragickú stopu barbarského vraženia, deštrukcie, lúpenia a zotročovania, čo zaznamenal vo svojich memoároch Malfuzat-I-Timuri.[15]
O jeho útoku na Dillí 16 decembra 1398 Timur zaznamenáva 15 000 Turkov zabíjalo, plienilo a ničilo…Korisť bola taká veľká, že každý z mužov mal od päťdesiat do päťsto otrokov – mužov, žien a detí. Nebolo nikoho, kto by mal menej než dvadsať.Ak mal každý vojak v priemere 60 zajatcov, celkový počet otrokov bol okolo 1 milióna [16].

Počas svojho návratu do svojho hlavného mesta v Strednej Ázii, rozpráva Timur, nariadil svojim veliteľom dobyť každé mesto, pevnosť či dedinu, na ktorú narazia a sťať všetkých neveriacich krajiny mečom…Moji odvážni súdruhovia prenasledovali a zabili mnoho z nich, ich ženy a deti vzali do otroctva. Keď prišiel do Kutíly, napadol neveriacich:Po slabom odpore nepriateľ ušiel, ale mnoho z nich padlo mečmi mojich vojakov. Všetky ženy a deti neveriacich boli vzaté do zajatia.
Postupujúc dopredu dorazil na breh rieky Gangy počas sviatku kúpania, jeho vojaci povraždili mnohých neveriacich a prenasledovali tých, ktorí ušli do hôr. Korisť, dodáva Timur ktorá presahuje možnosti spočítania padla do rúk mojich víťazných vojakov. Korisť samozrejme znamenala aj otrokov.
Keď prišiel do Siwaliku, poznamenáva Timur, neveriaci gabri sa vydesili už len pri púhom pohľade a ušli. Svätí bojovníci ich prenasledovali a vŕšili mŕtvoly na kopy… Bola získaná obrovská korisť nad všetko pomyslenie; všetky hindské ženy a deti v údolí boli vzaté do zajatia.
Na druhej strane rieky Radža Ratan Sen, keď sa dopočul o tom, že sa Timur blíži, stiahol svoje sily do pevnosti Trisarta (Kangra). Keď zaútočili na pevnosť, zaznamenáva Timur, „Hindovia ušli a moji víťazní vojaci ich prenasledovali, pričom ich ušlo iba niekoľko : získali veľkú korisť, ktorá presahovala všetky výpočty a každý mal desať až dvadsať otrokov.“ To znamená, že útok vyniesol 200 až 300 tisíc otrokov.
Na druhej strane údolia Siwalik bolo veľké a dôležité mesto Hindustanu menom Nagarkot. Počas útoku Svätí bojovníci vŕšili mŕtvoly v kopách a veľká korisť vrátane otrokov padla do rú k víťazov, ktorí sa triumfálne vrátili naložení korisťou,, uzatvára Timur.
Cestou späť z Dillí Timur zaútočil päť krát na hindské pevnosti, mestá a dediny, okrem menších výpadov a v každej zajal otrokov. Hrubý počet zajatcov – od 200 do 300 000 je zaznamenaný iba pri útoku na Kangru. Ak pri ostatných útokoch zajali podobný počet zajatcov, potom musel získať 1 až 1,5 milióna otrokov počas svojho návratu. Spolu so zajatcami z Dillí z Indie odviedol 2 až 2,5 milióna otrokov. V Dillí si tak isto vybral tisíce umelcov a remeselníkov, ktorých priviedol do svojho hlavného mesta.[17]

Počas Sajídovskej a Lodijskej dynastie (1400-1525):V období, ktoré nasledovalo po Timurovej invázii nie sú počty otrokov, zajatých vo vojnách poriadne zaznamenané; nachádzame iba abstraktné odkazy v rôznych dokumentoch.[18] Po Timurovom odchode a zničení vlády v Dillí Tuglákovci, nasledovaní Sájidmi upevnili svoju moc a vypravili mnoho výprav. Mnohé z týchto výprav získali veľké počty otrokov. Ako zaznamenal Ferištáh počas vlády sultána Sajída Mubaraka (v. 1431-35) moslimská armáda vyplienila Katehár a zotročila mnoho rahtórskych Rádžputov (1422), zotročila mnohých v Malwe v roku 1423, odviedla Muwatti rebelov v Alware v roku 1422 a poddaní Radžu z Hulkantu (v Gwaliore v roku 1430) boli odvedení ako zajatci a otroci.[19]
V roku 1430, Amir Šejk Ali z Kábulu napadol Sirhind a Lahaur v Pandžábe. V Lahaure, zaznamenáva Ferištáh 40 000 hindov bolo zmasakrovaných, okrem veľkého počtu, ktorí padli do zajatia. V Túlumbe (Multan) jeho armáda miesto vyplienila a popravila všetkých mužov, schopných nosiť zbraň… a odviedla ženy a deti obyvateľov do zajatia.[20]
Po Sajídoch nastúpila Lodijská dynastia (1451-1526), ktorá znovu oživila moc sultantu a pokračovala, ako obvykle, v zotročovaní. Sultán Bahlúl, zakladateľ dynastie bol pôvodne pirátom a zo svojich ziskov z lupu si vybudoval silnú armádu. Pri svojom útoku na Nimsar (v oblasti Hardoj) ho vyľudnil vraždením a zotročením jeho ľudu. Jeho následník, Sikandar Lodi urobil to isté v oblastiach Rewa a Gwalior.[21]

[sociallocker][/sociallocker]

Esmeralda Zlopočasná
________________________________________
[1]. Ibid, p. 325
[2]. Lal (1994), p. 44-45
[3]. Ferishtah, Vol. I, p. 130
[4]. Elliot & Dawson, Vol. II, p. 348; also Ferishtah, Vol. I, p. 131
[5]. Elliot & Dawson, Vol. II, p. 351
[6]. Lal (1994), p. 46-48
[7]. Elliot & Dawson, Vol. III, p. 105
[8]. Lal (1994), p. 48
[9]. Ibid, p. 49-51
[10]. Ibid, p. 51
[11]. Gibb HAR (2004) Ibn Battutah: Travels in Asia and Africa, D K Publishers, New Delhi, p. 214
[12]. Lal (1994), p. 51-52
[13]. Elliot & Dawson, III, p. 297
[14]. Ibid, p. 53
[15]. Elliot & Dawson, Vol. III, p. 436?71; Bostom AG (2005) The Legacy of Jihad, Prometheus Books, New York, p. 648-50
[16]. By mistake, the number of prisoners captured by Timur was cited to be 10 times less in previous editions.
[17]. Lal (1994), p. 86
[18]. Ibid, p. 70-71
[19]. Freishtah, Vol. I, p. 299?303
[20]. Ibid, p. 303306
[21]. Lal (1994), p. 86
http://www.islam-watch.org/index.php?option=com_content&task=view&id=821&Itemid=58

3 komentáre

Pridaj komentár