Islamské otroctvo, časť 6: Osmanská devširme alebo žatva otrokov.

P8240134

Islamské otroctvo, časť 5: Zotročovanie moslimami po celom svete

Niečo o devširme (devshirme. dewshirme) – vynáleze, ktorý “okoštovala” aj južná Európa. Pre Slovákov – slávna báseň Turčín Poničan – kde syn, zotročený moslimami, konvertovaný na islam, sa vracia bojovať proti svojim príbuzným a bývalým súvercom – bola dôsledkom práve takejto praxe.

Samozrejme, “vedeckí” obhajcovia islamu dokážu obhájiť čokoľvek – aj toto. Vraj to bol prostriedok “sociálnej” mobility – akože aj dhimmi sa mohol dostať “nahor“. Je pravda, že janičiari boli obávaní – možno aby udržali ich bojovú morálku, nedovolili im ženiť sa – koniec koncov, otrok sa mohol oženiť len so súhlasom svojho majiteľa, janičiarske kasárne boli vždy mimo moslimského mesta, takže vyslúžilý janičiar nikdy nenadobudol žiadne “sociálne” kontakty, ktoré by mu umožnili nejaký skutočný spoločenský “vzostup“.

Islamské otroctvo, časť 7: Osmanská devširme alebo žatva otrokov
M. A. Khan
Toto je časť 7 kapitoly “Islamské otroctvo” z knihy M.A. Khana “Islamic Jihad: Dedičstvo nútených konverzií, imperializmu a otroctva“. Osmanská devširme, alebo daň v deťoch bola široko diskutovaná a odsudzovaná, ale nebol to ani osmanský vynález, ani najhoršie islamské zotročovanie.

[sociallocker][/sociallocker]


OSMANSKÁ DEVŠIRME

Jedným zo široko odsudzovaných postupov islamského otrokárstva je inštitúcia devširme, zavedená osmanským sultánom Orkanom v roku 1330. Tento postup pozostával z odvedenia časti chlapcov vo veku od sedem do dvadsať rokov z kresťanských a ostatných nemoslimských rodín osmanského impéria. O zavedení tohto postupu cituje Bernard Lewis osmanského historika zo šestnásteho storočia, Sadedína (aka Hoca Efendiho) a to takto:

Vážený kráľ … sa poradil so svojimi ministrami a výsledkom bolo, že v budúcnosti je potrebné vybrať odvážnych a šikovných mládencov z detí nevercov, vhodných na službu, ktorých je potrebné zušľachtiť vierou islamskou; čo ich učiní bohatými a zbožnými a čo môže byť tak isto spôsob, ako si podrobiť pevnosti neveriacich.“[1]

Na základe tohto plánu, nemoslimské deti, hlavne kresťania boli “odvádzaní” z Grécka, Srbska, Bulharska, Gruzínska, Macedónie, Bosny a Vojvodiny, Arménska a Albánska, ktoré boli pod vládou Osmanov. V pevne určený deň, nemoslimskí otcovia (väčšinou kresťania) museli priviesť svoje deti na určené námestie. Moslimskí náborári si zvykli vybrať najzdravších, najsilnejších a najkrajších z nich. Potom, ako sultán Mehmed II dobyl v roku 1453 Konštantínopol, Devširme nabrala na rozsahu, ako poznamenáva Stephen O’Shea: “…po dobytí, Fátih (Dobyvateľ) rozšíril bezcitný devširme alebo “odvádzací” systém, v rámci ktorého boli odvádzaní mladí kresťania a presúvaní do hlavného mesta. Každých pár rokov prichádzali osmanskí hľadači talentov, sprevádzaní vojakmi, zostupovali do dedín a odvádzali najsľubnejších sedliackych chlapcov od ich priateľov a súrodencov“[2] Počet detí, odvedených v rámci devširme sa rôzni: “Niektorí učenci tvrdia, že to bolo až 12 000 ročne, iní zas 8 000 …“[3]

Tieto skupiny najlepších kresťanských, židovských a cigánskych detí boli obrezané a konvertované na islam a boli vymývané ideológiou džihádu už od tohto ľahko ovplyvniteľného raného veku. Boli starostlivo vycvičení výlučne pre džihád a slúžili v špeciálnych jednotkách osmanskej armády, v janičiarskom regimente. Mali zakázané ženiť sa a boli uväznení vo svojich kasárňach (takže janičiarski vojaci sa zameriavali iba na to, aby sa cvičili v používaní zbraní a viedli džihád voči neveriacim, svojim bývalým súvercom.

Tento prístup sa stal zlatou baňou Osmanov. Moslimských vládcov veľmi frustrovali ich opakované neúspechy pri dobýjaní Konštantínopolu, najväčšieho centra kresťanstva od dôb kalifa Muáwiju (u. 680). Pri ich mnohých raných pokusoch o dobytie mesta často utrpeli hrozné porážky. Nakoniec to boli janičiari, ktorí dobyli Konštantínopol a získali tak pre islam najväčšiu cenu. Vládnúci sultán, Mehmet II dovolil janičiarom lúpiť mesto a vraždiť svojich bývalých súvercov, hlavne kresťanov, tri dni. Tí, ktorí prežili, boli zotročení. Neskoršie sa začali do janičiarskeho regimentu prijímať aj moslimovia a súfíjovia spolu s tými, ktorí boli odvedení ako súčasť devširme.

Disciplína a odvaha v regimente pomaly upadali, čo veľmi príznačne naznačovalo aj úpadok osmanskej moci. (Poznámka editora: systém devširme bol v Osmanskej ríši zrušený v roku 1683, no už začiatkom 17. storočia sa janičiari stávali stále viac samostatní od osmanských sultánov a viac sa zaujímali o zachovanie svojich výhod a privilégií. V 18. storočí už väčšina janičiarov patrila k nižšej a strednej vrstve tureckého obyvateľstva, boli to často remeselníci alebo kupci prilákanie výhodami, ktorí sa viac než vojenskej službe venovali svoje civilnej profesii. Platilo pravidlo, že syn janičiara nesmel byť janičiar. Janičiari sa postupne stali vplyvnou politickou silou, ktorá bola schopná odstrániť akéhokoľvek sultána, s ktorým nesúhlasila. Postupne spolu s inými zložkami armády (napríklad jazdeckou časťou Sipahi) ovládli nakoniec celú štátnu správu, mnohokrát však svoju moc využívali len k osobnému obohateniu. Akýkoľvek pokus o zníženie svojich právomocí zastavili hneď na začiatku. Napríklad sa v roku 1622 dostali do konfliktov s mladým sultánom Osmanom II., ktorý ich chcel nahradiť novou modernejšou armádou a ktorého neskôr zavreli a zavraždili. Taktiež relatívne prosperujúce tzv. Obdobie tulipánov za sultána Ahmeda III. ukončili v roku 1730 a donútili sultána ku abdikácii. Takisto zvrhli a zavraždili v roku 1808 ďalšieho sultána Selima III., ktorý sa ich pokúsil zrušiť. Janičiari boli zrušení po svojej vzbure dekrétom sultána Mahmuda II. 17. júna 1826.)

Inštitúcia devširme demonštruje fakt, ako islamský svet expandoval za použitia svalov a inteligencie neveriacich a dobýjal tak ďalšie územia neveriacich. Nasledujúc osmanskú inštitúciu devširme, sultán Firauz Tuglak v Indii (v. 1351-88) ustanovil odvádzanie hinduistických detí podobným spôsobom. Nariadil svojim správcom provincií a generálom zajímať otrokov, vyberať z nich mladých a šikovných a poslať ich do služby na jeho dvor. Takýmto spôsobom nazhromaždil ako otrokov 180 000 mladých chlapcov.[4]

Kritika devširme: Osmanský spôsob devširme, zrušený v roku 1656 bol vážne kritizovaný pre spôsob, akým boli otroci vyberaní.

Napriek tomu, pravoverní Osmani, ktorí ustanovovali svoje zákony v súlade so šaríjou, mali svoje ospravedlnenie devširme v Koráne a islamskom práve.

Korán v 8:41 hovorí, “A vězte, že zmocníte-li se jakékoliv kořisti, náleží z ní jedna pětina Bohu a poslu,…” [Korán – Hrbek, 1972]

Jedna pätina získanej koristi vo vojne s neveriacimi prislúcha Alahovi a jeho poslovi, najprv bola dávaná Prorokovi Mohamedovi, vodcovi a pokladníkovi rodiaceho sa islamského štátu.

Po jeho smrti jeho podiel išiel do kalifátnej pokladnice. Minimálne jedna pätina z toho, čo vyprodukovali dhimmi poddaní bolo vybrané ako charádž (pozn. editora – dnes skôr známe pod pojmom džizja) na základe zdaňovej politiky kalifa Omara, hoci tento podiel sa často zvyšoval podľa rozmarov moslimských vládcov, alebo za zvláštnych okolností. Keďže novonarodené deti neveriacich boli tak isto istým druhom produkcie pre štát, inštitúcia devširme bola oprávnená na základe islamského posvätného práva. Prorok samotný bol príkladom získavania kresťanských detí keď zakázal kmeňu Taglíb krstiť ich deti.

Neskoršie Kalif Omar nakázal inému Taglíbskému kmeňu aby “neoznačovali svoje deti (krížom na ramene či zápästí) a nevnucovali im svoje náboženstvo (t.j. nekrstili ich).“[5] V dôsledku toho tieto deti prijali islam. Jediný rozdiel je, že Prorok a kalif Omar takto získali všetky deti kmeňov Taglíb, zatiaľ čo Osmani iba časť z nich cez devširme.

S takýmto koránskym posvätením a prorockým príkazom správne vedený kalif Utmán zaviedol systém podobný devširme, keď donútil núbijských kresťanov posielať ročný tribút otrokov do Káhiry (652-1276). Podobné dohody boli vynútené aj umajjovskými a abbásovskými kalifmi, čo už bolo citované. Ako vidíme, systém devširme nebol teda osmanským vynálezom.

Okrem toho, tento prístup bol omnoho humánnejší než systém Proroka Mohameda na chytanie otrokov, ktorý bol použitý na Židov kmeňa Banu Kurajza a v Chajbare, to jest kde povraždil všetkých dospelých mužov a zotročil ženy a deti: božský prístup schválený samotným Alahom [Korán 33:26-27, Hrbek 1972].

Počas storočí islamskej kolonializácie a vlády sa obvykle používal prístup proroka Mohameda, omnoho krutejší než devširme.

[sociallocker][/sociallocker]

Esmeralda Zlopočasná
________________________________________
[1]. Lewis B (2000) The Middle East, Phoenix, London, p. 109
[2]. O?Shea S (2006) Sea of Faith: Islam and Christianity in the Medieval Mediterranean World, Walker & Company, New York, p. 279
[3]. Ibn Warraq, p. 231
[4]. Lal (1994), p. 57?58
[5]. Al-Biladhuri AY (1865) Kitab Futuh al-Buldan, Ed. MJ De Geoje, Leiden, p. 181

Podľa:

http://www.islam-watch.org/home/65-khan/835-islamic-slavery-7-ottoman-dewshirme-or-slave-harvesting.html

http://www.vzdelavaci-institut.info/?q=system/files/Koran.pdf

https://en.wikipedia.org/wiki/Kharaj

http://jurajpolacek.blog.sme.sk/c/305854/Menejcenni-milujeme-ked-sa-nam-korite.html

 

3 komentáre

  • Pingback: Islamské otroctvo, časť 8: Postavenie a utrpenie otrokov | MEDZIČAS

  • …namiesto pochopenia a snahy riesit podstatu skutocneho problemu sa 90 percent naroda snazi postavit mur ludom, ktori pred tymito psychopatmi utekaju …. slnko a ludskost do vasich dusi priatelia… fakt naozaj pokusme sa problem riesit, ocividne vsetci mate pravdu, ci uz relativnu (vzhladom na kopec reformovanych moslimov) alebo absolutnu, to sa malokomu popriet a vyvratiti na zaklade dokazov podari…. ale to jedine co vidim je, nieze stavanie sa chrbtom ludom utekajucim pred “zdochnutim”, to co vidim je otvorena nenavist tohto naroda voci ludom, ktori zato naozaj, ale fakt naozaj nemozu… a ze ludia prispeju na utulky pre psov ? ze prispejete na detsku onkologiu, kde liecba jedneho pacienta stoji priemerne 30 litrov eur ? s takym sebalutovanim sa a egobicovanim mozte ist tak akurat viete kam … cele zle, ja proste nevidim snahu tym ludom pomoct, jedine co vidim je nenavist a sirenie strachu v prostredi ktore nema ani sajnu o tom co je islam a moslimska kultura… tu sa dava voda na mlyn ludom ktori neovladaju pravopis a ledva vedia pocitat.. a oni to zeru a im viac netreba, len nenavist a strach.. kazdy bozi den postujete niekolko clankov ktore len siria negativitu a neponukaju ziadne riesenia….toto citaju ludia ktori niesu schopni kriticky mysliet a pocuvat druhu starnu, tu len malo ludi dokaze nezaujato prijmat informacie zo vsetkych stran a z noch vyvodzovat kriticke zavery…. nepustajme tych utecencov do tejto krajiny, ked ich tu nikto nechce (lebo to je demokraticke..), no snazme sa, spolu s Vasimi mudrymi hlavami hladat riesenia a solidarnu pomoc pre ludi, ktori so stavom v ktorom sa nachadzaju, nic robit nemozu… sami si nevieme rady s mafianzmom v tejto krajine, no automaticky sudime ludi ktori maju oproti nam niekolkonasobne, ba priam ziadne moznosti zmeni to, co sa v ich krajinach deje… Ja si Vas pan Malinowsky vazim a rad citam, tak ako si vazim svojho priatela Martina Poliacika, a to za rozumne a nestranne nazory a faktne a trefne argumentz, ……ale fakt ludia, snazme sa hladat riesenia 🙂 …je to velmi tazke vzhladom na to, ze oni tam tak ziju uz niekolko storoci a o ich skutkoch sme na absenciu vedy a IT nevedeli.. no ja si stale myslim ze riesenie sa da najst a Vy, ludia, mudre hlavy, na to mate… ja politikom neverim, verim ludom ktori v zivote nieco dokazali… dik.

    • Mariusz Malinowski

      vazeny pane ten clanok to su dejiny islamuu, vy chcete polemizovat s dejinami respektive si je zelate zatajit? viete kolko nenavisti vlevate v srdca jednoduchych ludi ked kritizujete nacizmus.? o com je ten vas prispievok?
      a ukazte mi tych zreformovanych muslimov? ako sa zreformovali zanevreli na mahometa? reformovany moslim uz nie je moslim.

Pridaj komentár