ISLAMSKÉ OTROCTVO, ČASŤ 9:Sexuálne otroctvo – konkubinát a gilmán

Islamské otroctvo, časť 1

ISLAMSKÉ OTROCTVO, ČASŤ 8: OSUD OTROKOV

Islamské otroctvo, časť 9: Sexuálne otroctvo – konkubinát a gilmán

Pokračujeme v našom cykle o otroctve a islame. Obvykle máme také naivné predstavy, že len bieli mali plantáže, na ktorých sa dreli úbohí čierni otroci. A ajhľa ajhľa, aj moslimovia mali plantáže, na ktorých sa dreli čierni otroci. a čo je ešte zaujímavejšie, že belochom sa to vyčíta ako urkardinálny zločin za ktorý by mali pykať do desiateho kolena, potomkovia moslimských arabských vlastníkov otrokov takouto vinou netrpia a nikto im nič nevyčíta. prečo?

Popis islamského otroctva by nebol kompletný bez „sexuálnych“ otrokov a otrokýň. Áno, aj otrokov. to, že chudáka kastrovali a ušmykli mu rodinné poklady neznamenalo, že mal od sexu pokoj – koľko krát, zvlášť ak bol ešte mladý a pekný, musel „podržať“ svojmu majiteľovi. Zvláštny svet. Nejako sa neviem donútiť k smútku nad týmto typom „diverzity“. V prípade znovuzavedenia skutočného islamu sa eunuchovia znovu objavia – kto bude strážiť tú kopu otrokýň?

SEXUÁLNE OTROCTVO A KONKUBINÁT

Otrokyne pracovali ako slúžky a v záhrade, zatiaľ tie, čo boli mladé a pekné museli svojim pánom poskytovať aj sex. Takže nielen že pracovali a slúžili svojim pánom a boli im zdrojom potešenia, ale pomáhali aj zvyšovať počet moslimov. Sexuálne otroctvo nie je v islame nejakou nedôležitou inštitúciou; Alah sa mu s plnou závažnosťou venoval a často ho moslimom v koráne pripomínal. Samotný prorok Mohamed si vzal za konkubíny minimálne tri otrokyne, konkrétne Džuwajríja z kmeňa Banu Mustaliq [Bukhari 3:46:717], Rajhána z Banu Qurayza a Mária, ktorú mu poslal egyptský guverné po jeho výhražnom liste. Zo svojho veľkého podielu otrokov rozdával otrokyne svojim spoločníkom, aby si ich mohli nechať ako konkubíny.

Pri istej príležitosti dal Alimu (svojmu zaťovi a štvrtému kalifovi), Uthmánovi bin Affánovi (svojmu zaťovi a súčasne svokrovi a tretiemu kalifovi) a Omarovi Ibn Chattábovi (svojmu svokrovi a druhému kalifovi) každému po jednej otrokyni [1]. Pri vysvetľovaní inštitúcie otroctva na základe veršov koránu 23:5-6 brilantný islamský učenec Sajíd Abdul Ala Maududi (u. 1979) napísal:
Z všeobecného príkazu ochrany súkromných častí tela boli vyňaté dve kategórie žien: (a) manželky , (b) ženy, ktoré dotyčný legálne vlastnil, t.j. otrokyne. Teda verš [Korán 23:5-6] jasne uzákoňuje, že jeden môže mať sexuálny vzťah s otrokyňou podobne ako s manželkou, pričom základom je vlastníctvo a nie manželstvo. Ak by bolo podmienkou manželstvo, otrokyňa by bola uvedená medzi manželkami a preto ich netreba spomínať oddelene.[2]

V súlade s inštitúciou sexuálneho otroctva v islame a kvôli vyššie uvedeném účelu Hedayah konštatuje, že cieľom vlastníctva otrokýň je „spolužitie a plodenie detí.“[3] V súlade s tým fyzická zdatnosť, pravidelná menštruácia a neprítomnosť defektov sa stali hlavnými kritériami pri kúpe otrokyne. Podľa Hedayah zápach z úst či podpažia otrokyne je chyba – zjavne preto, že je určená na bozkávanie a súloženie; to samé nie je na prekážku u mužských otrokov. Hedayah ďalej uvádza, že ak je otrokyňa v spoluvlastníctve dvoch majiteľov, stáva sa majetkom toho, kto s ňou má sexuálny vzťah so súhlasom toho druhého.[4] Fatwa-i-Alamgiri stanovuje, že ak má zakúpená otrokyňa priveľké prsia, alebo priveľkú či privoľnú vagínu, kupujúci má právo ju vrátiť a dostať späť peniaze, očividne preto, lebo vlastník nemôže dostať maximálne sexuálne potešenie z takejto ženy a ona je na to očividne určená. Podobne kupujúci môže vrátiť otrokyňu, pokiaľ nie je panna.[5]
Tieto kritériá na výber či posudzovanie otrokyne pochádzajú z čias samotného proroka Mohameda. Mal vo zvyku vyberať si najkrajšie zajatkyne pre seba. Cez Chajbar si vybral Safíju, Kinannovu manželku pre seba, keď počul, že bola mimoriadna krásavica a vhodná iba pre neho. Preto o ňu pripravil iného džihádistu, ktorý ju pôvodne dostal.[6] V inom príklade potom, ako Prorok rozdelil zajaté ženy kmeňa Hawazim svojim džihádovým súdruhom, prišlo posolstvo z kmeňa, ktoré žiadalo prepustenie ich žien. Súhlasil s prepustením, ak mu dajú za každú ženu šesť tiav. Jeho žiak Ujajna bin Hisn odmietal prepustiť istú vznešenú ženu, ktorá pripadla do jeho podielu, lebo čakal vyššiu cenu. Na to Zubajr Abu Surad, ďalší Mohamedov spoločník, presvedčil Ujajnu, aby ju nechal ísť, lebo „jej ústa sú studené a jej prsia ploché; nedokáže počať a jej mlieko nie je dosť husté.“ Keď sa na to Ujajna sťažoval Al Akrovi, ďalšiemu Mohamedovmu partajníkovi, presviedčal Ujajnu: „Pri Bohu, nevzal si si ju ako pannu v jej rozpuku, ani dokonca v plnom rozkvete jej stredného veku!“[7]
Využívanie otrokýň na sex – norma a všeobecne rozšírená prax v histórii islamu – je jasne povolená v koráne, Sunne a šaríji. Preto, samozrejme dostala neobmedzený a otvorený súhlas islamských právnikov, imámov a učencov až do moderného veku. Okrem prísľubu koristi sa stala túžba zajať ženy, ktoré sa neskoršie stanú sexuálnymi otrokyňami motivačným faktorom pre moslimských džihádistov, aby sa zúčastňovali na svätých vojnách už od Mohamedových čias. Podľa islamského práva sa moslimský džihádista, zabijúci muža, otca a manžela stáva vlastníkom ženy, detí a majetku obete.

Sir William Muir si myslel, že povolenie sexuálneho otroctva v islame fungovalo „ako povzbudenie do boja v nádeji na zajatie žien, ktoré by sa potom stali ich zákonnými konkubínami ako „to, čo získala ich pravica.“[8]
Z vlastnej Mohamedovej praxe konkubinátu otrokýň sa to rozvilo do široko praktizovanej inštitúcie v neskorších obdobiach, kedy bolo k dispozícii dosť zajatcov. Islam nijako neobmedzuje počet sexuálnych otrokýň moslimských mužov ; ‚nie je tu absolútne žiadne obmedzenie otrokýň, s ktorými môže mohamedán žiť a práve posvätenie tejto neodmedzenej záľuby je to, čo robí mohamedánske náboženstvo takým populárnym u necivilizovaných národov a tak popularizuje otroctvo v moslimskom náboženstve‘ píše Thomas Hughes.[9] V súlade s tým píše Lewis, ‚otrokyne zo všetkých národov boli kupované vo veľkých množstvách, aby obsadili harémy islamského sveta – ako konkubíny či slúžky, pričom tieto dve funkcie neboli vždy jasne rozlíšené… Niektoré z nich boli vyškolené ako umelkyne – speváčky, tanečnice a hudobníčky.'[10] Ronald Segal to tak isto potvrdzuje slovami ‚Otrokyne boli požadované vo veľkých počtoch ako hudobníčky, speváčky, tanečnice, mnohé z nich boli kúpené ako slúžky a po konkubínach bol tiež veľký dopyt. Háremy vládcov mohli byť obrovské. Hárem Abd al-Rahmana III (u. 961) v Kordóbe mal viac než 6000 konkubín a vo fátimidskom paláci v Káhire ich bolo dva krát toľko.‚[11] Moslimskí vládcovia Indie nezaostávali, dokonca aj osvietený Akbar mal vo svojom háreme 5 000 žien, zatiaľ čo Džahangír a Šáh Džahan mali každý 5 až 6 000 konkubín. V osemnástom storočí sultán Mulaj Izmail mal vo svojom háreme 4 000 konkubín.

Je očividné že moslimskí vládcovia – z Afriky či Európy, na Strednom Východe či v Indii zhromažďovali sexuálne otrokyne po tisíckach. Počas vrcholných dní islamu dvorania, šľachta, vysoko postavení generáli a správcovia provincií mali tucty či stovky, niekedy aj tisícky otrokov. Dokonca aj chudobné moslimské domácnosti, alebo aj drobní obchodníci zvykli mať veľa otrokov, ako zaznamenávajú moslimskí historici. Vo všeobecnosti, mladé otrokyne vo všetkých domácnostiach museli svojim vládcom poskytovať sex podľa potreby. Zdá sa, že zajímanie žien, aby mohli byť držané ako konkubíny bol hlavným dôvodom islamského lovu otrokov, lebo na každého mužského otroka boli chytené dve otrokyne, aby boli z Afriky odvezené do moslimského sveta.

V prípade tých, ktorí boli prepravení do Nového sveta, tam bol pomer dvoch mužov na každú ženu.
Niccolao Manucci, ktorý žil v Indii v dobách vlády Aurangzéba, pozoroval moslimskú záľubu v ženách a sexe a že ‚všetci mohamedáni majú záľubu v ženách, ktoré sú ich hlavným rozptýlením a ich takmer jediným potešením..‚[12] Holanďan Francisco Pelsaert, ktorý navštívil Indiu počas vlády Džahangírovej (1605-27), písal o sexuálnej nezriadenosti moslimských vládcov a šľachty v háremoch takto:
‚… každú noc Amir navštevuje jednu ženu alebo mahal (obydlie), je veľmi vrelo privítaný svojou ženou a otrokmi (dievčatami), ktoré sa vyobliekali pre túto príležitosť… Ak je horúco, natrú jeho telo rozdrveným santálovým drevom a ružovou vodou. Vejáre neustále rozháňajú vzduch. Niektoré otrokyne masírujú nohy a ruky svojho pána, niektoré sedia a spievajú, či hrajú a tancujú, či poskytujú iné rozptýlenie, pričom jeho žena vedľa neho vždy sedí. Pokiaľ niektorá z pekných otrokýň vzbudí jeho záujem, zavolá ju a poteší sa s ňou, pričom jeho žena sa neodváži prejaviť akýkoľvek náznak nesúhlasu, ale skryje ho, hoci si vyleje zlosť na otrokyni neskôr.‘[13]
Napriek tomu sa manželka takýchto krásnych otrokýň v háreme nikdy nemôže zbaviť, pretože je to iba v moci jej pána, aby ju oslobodil.
Podobne Maria Ter Meetelen, holandská otrokyňa Mulaja Izmaila v Maroku zanechala očité svedectvo o sultánových rozkošiach s manželkami a konkubínami v háreme. Napísala: „Ocitla som sa pred sultánom v jeho miestnosti, kde ležal obklopený minimálne päťdesiatimi ženami,“ , „ktoré boli nalíčené a odeté sťa bohyne, mimoriadne krásne a každá so svojim nástrojom.“ Mária dodáva: „…hrali a spievali a bola to melódia krajšia než čokoľvek, čo som kedykoľvek predtým počula.“[14]
V kocke, konkubinát otrokýň – najdegradujúcejšia a dehumanizujúca forma prostitúcie – bola hlavným znakom islamskej tradície a to aj hodne v modernej dobe. Osmanský sultán mal hárem plný žien až do zrušenia ríše v roku 1921. V kniežacom štáte Bahawapúr v Sindhe, predtým než ho dobili moslimskí okupanti, posledný nawáb, ktorý tam vládol až do roku 1945 pred jeho začlenením do Pakistanu ‚mal viac než tristo deväťdesiat žien‚ vo svojom háreme. Nawáb bol dávno impotentný a používal všetky možné druhy nástrojov, aby uspokojil to obrovské množstvo konkubín a manželiek. Keď pakistanská armáda dobyla jeho palác ‚našli celú zbierku umelých údov. Zhruba šesťsto umelých údov, niektoré z keramiky, niektoré z Anglicka a na baterku. Armáda vykopala dieru a tieto zariadenia zakopala.'[15] Arabskí králi si dodnes držia rozsiahle háremy (v istom slova zmysle).

EUNUCHOVIA A GHILMAN

Ďalším mimoriadne krutým a degradujúcim aspektom islamského otroctva bola rozsiahla kastrácia mužských otrokov. Dostalo sa jej len malej pozornosti zo strany kritikov a historikov. Historicky bola opozícia voči kastrácii v moslimskom svete malá až do modernej doby. Moslimovia obvykle na kastráciu najímali Židov či iných nemoslimov aby ju urobili pod zámienkou, že znetvorovanie ľudského tela je v islame zakázané. (Toto je prinajmenšom pokrytecké, keďže stínanie úplne nevinných ľudí vo veľkých počtoch bolo bežnou praxou už od dní prorokových, zatiaľ čo amputácia nôh či rúk je Alahom nariadený islamský trest za isté zločiny.) Napriek tomu aj používanie eunuchov je Alahom jasne povolené, keďže korán nakazuje moslimským ženám, aby zahaľovali svoje telo a pôvaby závojmi okrem ‚svojich manželov alebo svojich otcov alebo otcov svojich manželov, alebo synov svojich manželov, alebo ich bratov, alebo synov svojich bratov, alebo synov svojich sestier, alebo to, čo vlastní ich pravica, alebo mužských služobníkov, ktorí netúžia (po ženách) …‘ [Korán 24:31].

Prorok Mohamed sám prijal otroka ako dar hovorí hadís, ktorý bol vylúčený z kanonických zbierok.[16]
Kastrovaní muži, obvykle mladí pekní chlapci boli veľmi žiadaní medzi moslimskými vládcami a elitou z troch dôvodov. Po prvé moslimské háremy a domácnosti zvykli mať od niekoľkých až po niekoľko tisíc manželiek a konkubín. Prirodzene, väčšina týchto žien bola sexuálne neuspokojená ako aj žiarlivá a rozhorčená z toho, že museli zdieľať svojich manželov a pánov s toľkými ženami. Mať v takýchto palácoch a domácnostiach mužských otrokov bolo jednoznačne problémom pre manžela a pána, lebo tieto sexuálne neuspokojené a často nahnevané ženy by mohli byť zlákané sexuálnym kontaktom s otrokom.

Háremové ženy boli často priťahované inými mužmi. Napríklad, keď Pellow, hoci nebol eunuchom bol prekvapivo zaradený do háremovej stráže na požiadanie jednej z jeho obľúbených manželiek, jeho manželky o neho prejavovali romantický záujem. Súc si vedomý následkov takýchto pletiek, ak by na to sultán prišiel „Myslel som si, že sa musím správať veľmi opatrne ,“ , píše Pellow.[17]
A preto bolo pre pánov – hlavne vládcov a vysokých úradníkov, ktorí mali veľké háremy – bezpečnejšie mať eunuchov namiesto skutočných mužov v ich domácnostiach a palácoch. Nie je vôbec čudné, že pojem harem pochádza zo slova haram, čo znamená zakázané – konkrétne „zákaz vstupu“ (nepríbuzným mužom).
Podľa Johna Laffina boli čierni otroci vo všeobecnosti kastrovaní ‚na základe predpokladu, že černosi majú nezvládnuteľný sexuálny apetít.‘[18] Od Indie do Afriky boli eunuchovia poverovaní strážením kráľovských háremov. Sledovali príchody a odchody mužov a žien v seraile a špiónovali pre vládcu v háreme o tom, ako sa ženy správajú, zvlášť či nie sú neverné. Bolo treba tisícky eunuchov, ktorí by dohliadali na obrovské háremy, možno najväčšie kráľovské „oddelenia“ v stredovekých islamských kráľovstvách.
Po druhé, kastrovaní muži bez nádeje na rodinu či potomkov, ktorí by sa o nich starali v starobe obvykle boli pánom vernejší, aby si získali ich priazeň a podporu, keď zostarnú. Kastrovaní otroci, bez rozptyľovania sexualitou sa tak isto mohli relatívne ľahko sústrediť na prácu v obvykle sexuálne nabitej islamskej kultúre.
Tretím dôvodom veľkého dopytu po eunuchoch bola homosexuálna náklonnosť mnohých moslimských vládcov, generálov a šľachticov. Eunuchovia, držaní pre telesné rozkoše, zvaní aj ghilman, zvykli byť mladí pekní chlapci. Zvykli nosiť ‚bohaté a atraktívne uniformy, často skrášľovali a voňavkovali svoje telá zoženštelým spôsobom.‚ Koncept ghilman vychádza z nasledujúcich veršov Koránu, ktoré popisujú nebeských čašníkov (ghilman) v raji:

‚a budou je tam chlapci obcházet, kteří perlám střeženým se budou podobat..‘ [Quran 52:24]

‚obcházet mezi nimi budou chlapci mládí věčného, s číšemi, konvicemi a poháry nápoje čirého.‘ [Quran 56:17-18]
Anwar Šejk vo svojej eseji Islamská morálka popisuje ghilman nasledovne: ‚Raj je popis luxusného prostredia, obývaného húriskami a gilmánmi. Húrisky sú najnádhernejšie večne mladé panny s veľkými očami a plnými prsiami. Gilmáni sú nesmrteľní mladí chlapci, krásni ako perly, odetí v zelenom hodvábe a brokáte a okrášlení striebornými náramkami.‚[19] Koncept ghilman v islame mohol byť vyvolaný aj prevažujúcou kultúrou sodomie, ktorá existovala medzi Arabmi v Mohamedovej dobe, ako už bolo diskutované (pozri str. 174-75). Sodomia prevažovala aj v Perzii. Podľa Hittiho ‚Čítame o gilmáne počas vlády Al Rašídovej; ale bol to očividne kalif Al Ámin, ktorý na základe perzského precedentu zaviedol v arabskom svete gilmán kvôli sexuálnym kontaktom. O istom sudcovi bolo zaznamenané, že mal štyristo takýchto mládencov. Básnici sa neostýchali verejne vyjadrovať svoje zvrátené vášne a adresovať ľúbostné básne z ich pera bezbradým mládencom.‚[20]
Kastrácia nebola vykonávaná iba na čiernych otrokoch, ale na otrokoch všetkých rás: či už to boli černosi z Afriky, muži hnedej pleti z Indie, žltá rasa zo strednej Ázie či belosi z Európy. V stredoveku, poznamenáva Segal, sa Praha a Verdun stali centrami kastrácie pre bielych eunuchov, zatiaľ čo v Chorasáne blízko Kaspického mora pre eunuchov zo strednej Ázie. Islamské Španielsko bolo ďalším centrom produkcie bielych eunuchov. Na začiatku desiateho storočia mal kalif Al Muktádir (v. 908-937) v Bagdade v paláci okolo 11 000 eunuchov: 7 000 černochov a 4 000 bielych (gréckych).[21]
Už bolo poznamenané, že kastrácia otrokov v Bengálsku počas vlády mogulského vládcu Džahangíra sa stala široko rozšírenou praxou v celej Indii. Zdá sa, že od dobytia Bengálska Bachtiárom Kildžím v 1205 sa stalo hlavným zdrojom otrokov a eunuchov. Na svojej ceste späť do Benátok z dvora Kublaj Chána Marko Polo navštívil aj Indiu koncom trinásteho storočia; tak isto pokladal Bengálsko za hlavný zdroj eunuchov. Duarte Barbosa v období neskorého sultanátu (1206-1526) a Francois Pyrard v mogulskom období (1526-1799) tak isto zistili, že Bengálsko je hlavným dodávateľom kastrovaných otrokov.

Ain-i-Akbari (zostavené okolo roku 1590) potvrdzuje to isté.[22]

Len v roku 1659 bolo v Golkonde vyklieštených 22 000 otrokov za Aurangzébovej vlády. Už spomínaný Chán Čagtaj za Džahangírovej vlády vlastnil 1200 eunuchov. Dokonca aj dobrosrdečný Akbar zamestnával eunuchov vo veľkých počtoch. Podľa Ain-i-Akbari, Akbarov hárem ‚obsahoval 5000 dám, pričom každá mala zvláštny apartmán… boli strážené v sústredných kruhoch ženskou gardou, eunuchmi, Rádžputmi a vrátnikmi pri bránach…‚[23]
Sultán Alaudín Kildží mal vo svojich službách 50 000 mladých chlapcov, zatiaľ čo Mohamed Tuglák ich mal 20 000 a Firauz Tuglák 40 000. Veľa, ak nie väčšina týchto chlapcov-otrokov bola pravdepodobne kastrovaná. Dokonca aj Malik Kafur, Alaudínov slávny veliteľ bol eunuch. Chusrau Chán, obľúbený veliteľ Kutbudína Mubaraka Kildžího, ktorý sultána zabil v 1320 a krátko nastúpil na trón bol tiež eunuchom. Stredovekí moslimskí historici – konkrétne Mohamed Ferištáh, Kondamir, Minhádž Sirádž a Ziaudín Barání et al., zaznamenali príbehy slepých vášní iných slávnych sultánov, konkrétne Mohameda Gazniho, Kutbudína Ajbaka a Sikandara Lodiho ku krásnym chlapcom. Sikandar Lodi sa raz chvastal ‚Ak nariadim jednému zo svojich otrokov, aby si sadol do palankýnu ,[24], celá šľachta ho bude na môj pokyn nosiť na pleciach.'[25] Sultán Mahmúd bol zaslepený vášňou ku krásnemu Tilakovi Hindovi, svojmu obľúbenému veliteľovi.[26]
Kastrácia mužských otrokov bola vykonávaná v mimoriadnom rozsahu, aby sa vyhovelo dopytu po eunuchoch v moslimskom svete. Boli to moslimovia, ktorí zaviedli prax kastrovania otrokov v širokom rozsahu. Väčšina otrokov moslimského sveta – zvlášť tí z Afriky – boli kastrovaní. Zatiaľ čo do Nového sveta (Západné Indie a Ameriky) bolo odvezených počas 350 ročného obdobia transatlantického obchodu s otrokmi, ešte väčšie množstvo z nich skončilo na Strednom Východe, v Severnej Afrike, Strednej Ázii, Indii, islamskom Španielsku a Osmanskej Európe počas trinástich storočí islamskej dominancie.

Ak si však porovnáme diaspóru, ktorú zanechali čierni otroci v Novom svete s tou v islamskom svete stane sa úplne jasné, že veľká väčšina čiernych otrokov islamského sveta bola kastrovaná; preto sa im nepodarilo zanechať podstatnejšiu diaspóru.
Osud miliónov Európanov, Indov, neveriacich Strednej Ázie a Stredného Východu, odsúdených nosiť okovy islamského otroctva by nebol oveľa odlišnejší. Marco Polo (1280s) a Duarte Barbosa (1500s) boli svedkami kastrácií vo veľkých množstvách v Indii; to isté sa dialo počas vlády Abkára (u. 1605), Džahngíra (u. 1628) a Aurangzéba (u. 1707).

Kastrácia bola preto bežnou praxou v Indii počas moslimskej nadvlády. Mohla prispieť v určitej miere k poklesu populácie Indie z cca 200 miliónov v roku 1000 AD na 170 miliónov v 1500 AD (ako už bolo diskutované vyššie).

Esmeralda Zlopočasná

[1]. Ibn Ishaq, p. 592-93; Al-Tabari (1988 imprint) The History of Al-Tabari, State University of New York Press, New York, Vol. IX, p. 29
[2]. Maududi SAA, The Meaning of the Quran, Islamic Publications, Lahore, Vol. III, p. 241, note 7
[3]. Lal (1994), p. 142
[4]. Ibid, p. 145147
[5]. Ibid, p. 145
[6]. Ibn Ishaq, p. 511; Muir W (1894) The Life of Mahomet, Voice of India, New Delhi, p. 377
[7]. Ibn Ishaq, p. 593
[8]. Muir, p. 74, notes; also Quran 4:3
[9]. Huges, p. 600
[10]. Lewis (2000), p. 209
[11]. Segal, p. 39
[12]. Manucci N (1906) Storia do Mogor, trs. Irvine W, Hohn Murray, London, Vol. II, p. 240
[13]. Lal (1994), p. 169-70
[14]. Milton, p. 120
[15]. Naipaul VS (1998) Beyond Belief: The Islamic Incursions among the Converted Peoples, Random House, New York, p. 332
[16]. Pellat Ch, Lambton AKS and Orhonlu C (1978) Khasi, In The Encyclopaedia of Islam, E J Brill ed., Leiden, Vol. IV, p. 1089
[17]. Milton, p. 126
[18]. Segal, p. 52
[19]. Shaikh A, Islamic Morality, http://iranpoliticsclub.net/islam/islamic-morality/index.htm
[20]. Hitti PK (1948) The Arabs : A Short History, Macmillan, London, p. 99
[21]. Segal, p. 40-41; Hitti (1961), p. 276
[22]. Moreland, p. 93, note 1
[23]. Ibid, p. 87-88
[24]. Palanquins were used for carrying the women, especially the newly married brides, in medieval India.
[25]. Lal (1994), p. 106-09
[26]. Elliot & Dawson, Vol. II, p. 127-29
http://www.islam-watch.org/index.php?option=com_content&view=article&id=850:islamic-slavery-part-10-sex-slavery-concubinage-and-ghilman&catid=65:khan&Itemid=58

Pridaj komentár