Ivan Novoroľník: #bolsevikavitam a iné paralely

Gottwald na Staromestskom namesti

Ivan Novoroľník

Ivan Novoroľník

Debaty na fejsbúku nadobúdajú dosť surreálnu podobu… mnohí diskutujúci sa sťažujú, že pomerne čudné veci čítam, na čudné stránky sa pozerám a celkovo prejavujem divné názory. Tak tu máte jeden taký môj názor na posúdenie. Do akej miery ho budete považovať za čudný a nesprávny a do akej miery sa v ňom prípadne spoznáte. Mohol som síce aplikovať tzv. Monikinu cestu z průseru (treba pozerať výlučne pekné videá a stránky a razom zistíš, že však ono fasa je na svete, len miesteniek do bruselskej slonovinovej veže nie je dosť pre každého občana), ale takto spísať že v čom vidím problém, to mi tak akosi prišlo zmysluplnejšie.

Najprv si pozrite jeden slávny obrázok z histórie.

Gottwald na Staromestskom namesti

Klement Gottwald na Staroměstskom náměstí vo februári 1948

Pre mladšie ročníky na vysvetlenie : na tomto obrázku je onen pamätný dav v Prahe na “Staromáku”. TEN dav, ktorý takto vo februári 1948 s nadšením a nefalšovanou radosťou prijal správu o tom, že Gottwald sa práve vrátil z Hradu a že prezident prijal demisiu príslušných ministrov.

Vraj tam vtedy bolo stotisíc ľudí. Aj ak polovicu z toho pripíšeme dodatočnej boľševickej PR, stále ostáva úctyhodná masa 50 000 ľudí. Ktorí nadšene a plní úprimnej viery, že bude lepšie a že inak to jednoducho nejde, pomohli inštalovať jeden pomerne obludný režim založený na bonzáctve, lúpeži, lágroch a cenzúre.

Úprimne verím, že len minimum z tých pod balkónom bolo rodených bonzákov, lupičov, sadistických dozorcov v lágri prípadne nadšených cenzorov. Stálo tam 50 -100 000 umiernených. Takých čo by ťa v živote ani do lágru neposlali, ani by ťa tam neumlátili.

Umierneného totiž spoznáš podľa toho, že protestuje proti rozbíjaniu vajec, ale keď mu niekto iný urobí omeletu, nešetrí pochvalami ako výborne to urobil. 

Je ti asi jasné, že VŠETCI  na tom obrázku,  čo robia, zle robia, lebo boľševici najprv všetko všetkým vezmú a potom (aby bolo kam zavrieť tých, ktorým sa to nepáči) zavedú lágre, just ako nie tak dávno súdruh Hitler. Že súdruhovia celkom dosť  iných súdruhov (vrátane zopár z tých, čo sú na fotke, vrátane tých na tribúne) na výstrahu ostatným povešajú a že halda ľudí skončí v uránových baniach, napríklad za účasť v boji proti fašistom na strane nesprávnych spojencov, prípadne ak jedinec odmietne uctievať boľševické modly dostatočne nadšene. Občas aj celkom za nič, len aby sa kvóta naplnila.

Ozaj  by bolo zaujímavé vedieť, koľko z tam prítomných občanov dodatočne zomlel  režim, ktorý “štrnganím kľúčmi model 1948″ osobne a s tak úprimným nadšením pomáhali inštalovať.

Nepochybujem že existovať vtedy instagramy a fejsbúky, polovica z nadšeného davu by mala v rukách transparent #bolsevikavitam. A pripadali by si ešte viac frikulínsky, než ich súčasné náprotivky.

Lebo každý jeden z nich poznal nejakého slušného komunistu, za ktorého by dal ruku do ohňa. 

A nedokázal si ho predstaviť ako dozorcu v boľševickom koncentráku, čo nepriateľa ľudu mláti pendrekom do ľadvín, prípadne ako funkcionára, čo pomáha rozkulačiť triedneho nepriateľa tak usilovne a s chuťou do práce, až sa tento radšej sám obesí. Ani že vyhadzuje z roboty profesora a posiela ho triediť šrot do železiarní, nech sa viacej primkne k robotníckej triede. Ani  že píše jeho deťom kádrové posudky pre účely prijatia na vysokú školu a prijatie neodporúča, lebo ich vyššie vzdelanie nepovažuje za vec v záujme socialistickej vlasti. Ani  že po ňom strieľa, keď sa dodatočne omyl mladosti pokúsi napraviť hlasovaním nohami v priestore Šumavy smer všeobecne Mníchov. A že ďalší, nemenej slušný boľševik, mu za úspešné zásahy udelí hodinky a opušťák. Iste – drvivá väčšina z nich to naozaj nerobila. Len podobným aktivitám robila krovie a masovú podporu. Umiernení nikdy nedajú pokyn na povešanie málo pravoverných súdruhov. Tí iba jednomyseľne pochvália súd, že zradcovským psom udelil psiu smrť. V lepšom prípade zamknú, vyvesia telefón, zapnú rádio, pustia sprchu a myslia si svoje.

Že títo zavedú do ústavy štvrtý článok? “To čo zas trpíš halucináciami, prestaň už čítať kadejaké konšpiračné teórie, veď predsa máme politické slobody. A keby náhodou predsa, čo máš proti možnosti vybrať si z jednej strany? Veď vo svojom programe aj tak píše že je konečným a dokonalým vyústením ľudského vývoja. Tak to určite bude pravda, keď to o sebe tvrdí. A je len správne, že káže zakrútiť krkom každému, kto šíri pochybnosti a rozbroje.

Len bezvýznamná drvivá menšina z človiečikov na námestí vtedy vo februári volala po šibeniciach a zatváraní. Ale každý jeden z toho davu na námestí by ti vysvetlil, že si paranoidný debil ak predpokladáš že v Československu sa boľševická squadra bude prejavovať plusmínus rovnako ako v Sojuze. A keď sme už pri tom, všetky tie skazky o politických procesoch, lágroch, hladomore, stagnácii… a celkovo čo sa v Sojuze deje, to aj tak šíria paranoidní xenofóbni vypatlanci. Ľudia čo nenávidia pracujúcu triedu. Piata kolóna. Vplyvoví agenti nepriateľskej mocnosti ktorej vojská stoja na hraniciach. Dozaista aj fašisti, lebo Sojuz bojoval s fašizmom, týmto sa nepáči Sojuz, takže určite tiež budú fašisti. A fašistov čo? Správne, nepočúvame, veď aj tak sú to fašisti.

Ver mi, ani jeden z nich (rovnako ako ich dnešné náprotivky) by sa neunúval hľadaním príkladu, kde na svete sa

  1. boľševici ujali moci
  2. a potom sa to tam vyvinulo nejako zásadne inak než v Sojuze.

Z podobných dôvodov, ako sa taká krajina nehľadá a nedá nájsť ani dnes. Ani hľadaním dôkazu  že existuje aj nejaká iná, viac “user friendly” verzia budovania socializmu. A že prípadné pokusy o ňu nebudú najvyššími kňazmi (ale aj radovými veriacimi) považované za herézu a trestané trestom najvyšším.

Nikto z tam prítomných by ani neveril, že komunizmus je medzi politickými prúdmi unikátny v tom, že defaultne nedokáže koexistovať (dlhodobo) s akýmkoľvek iným zriadením. A preto sa rovnako defaultne MUSÍ snažiť o totálne ovládnutie celého sveta. Zjednodušene – lebo aby z toho raja nebolo kam utekať (čím sa zároveň vyrieši problém ostrahy hraníc). A keď sa zadarí a nebudú nás brzdiť nejakí nedokončení buržousti a ich temné rejdy, potom len nastane raj.

Aj keď treba uznať, že oproti jednej nemenovanej, aktuálne sa šíriacej totalitnej viere mali boľševici aj plusy : členstvo/viera neboli povinné a vystúpenie z tej ich  cirkvi bolo partajným trestom. Nie  legitímnym dôvodom na trest smrti z rúk spoluveriacich, v prípade krízovej situácie aj svojpomocne a na mieste. A odpor proti šíreniu boľševických myšlienok v ešte nezasiahnutých krajinách nebol oficiálne prehlásený za prejav hnusnej xenofóbie a rasizmu (lebo veď o čo komančom ide a ako to vyzerá v krajinách kde sa zadarilo, je verejnosti absolútne neznáme a členstvo v partaji je niečo ako rasa).

Hypotetický utečenec z tohto raja, ktorý by v Treibkirchene prehlásil, že v jeho domovine sa síce nedá žiť, ale nemá to absolútne žiadnu spojitosť s tou smečkou čo tam vládne, by dozaista vzbudil pozornosť. Ak by pokračoval tým, že žiada aby správa lágra zabezpečila založenie červeného kútika revolučných tradícií (lebo je z domu zvyknutý), poodstraňovať kríže zo stien zariadenia a z veží okolitých kostolov (lebo tento prejav ópia ľudstva ho uráža) a že Rakúsko ako soľ potrebuje zaviesť do ústavy vedúcu úlohu komunistickej strany (lebo takto je to správne a tak to má byť)…taký by nedostal ani azyl ani dávky.  Maximálne tak dávku reality, pozostávajúcu najmä z odsunu nazad do náručia milujúcej ŠtB tak rýchlo, ako by stihli vypísať papiere. To bol ďalší plus, ktorý mali tí na druhej strane plota oproti svojim dnešným náprotivkom. (Plus detail že tí naši chodievali v úradne spracovateľných počtoch, t.j. ročne cca toľko, čo v Maďarsku zachytia za jeden víkend. Nepočítajúc tých, čo nezachytili a prefrčali až do Nemecka.)

A tak ďalej a tak podobne. Paralel medzi nadšeným davom na “Staromáku” 1948 a človiečikmi čo  usilovne nevidia všetko, čo vidieť nechcú, ale o to usilovnejšie žiadajú reprízu tohto pokusu o samovraždu spoločnosti, lebo ono by bolo fasa na svete, keby bol taký fajn, aký by mohol byť, tak sa poďme tváriť že taký aj naozaj JE a z tejto predstavy potom vychádzať a vyvodzovať závery… by sa ešte našlo.

Tú aktuálnu verziu programu na zničenie spoločnosti som naschvál ani raz nemenoval. Sapienti sat.


P.S. : minule som napísal, že keď máme v podstate nekonečný príliv ľudí čo sa z VON snažia dostať DNU (a my tu dnu z toho nie sme nadšení dokonca ani keď nás za to naše elity prehlásia za  -fóbov a -istov), najprv postavíme plot a potom na vrch toho plota posadíme chlapa s drúkom (a slzákom a omračujúcimi granátmi…), čo bude odháňať tých, čo si k plotu dôjdu s rebríkom. A potom, keď sa toto posledné humánne riešenie neosvedčí, je vydanie ostrej munície už iba otázkou času a nevinné obete budú nasledovať do týždňa po tomto prelomovom rozkaze.

Ja len toľko, že na Macedónskej hranici sa verzia/medzistupeň vývoja “plot” minulý mesiac hrubo neosvedčila, “chlap s drúkom” a vyššie levely neboli ani vyskúšané. V Maďarsku neregistrovaní ľudia, čo tvrdia, že sú zo Sýrie, voľne pobehuje krajinou a ak to uznajú za vhodné, čisto množstvom zvalia plot záchytného tábora a pochodujú kam ich oči zavedú. Maďarský minister obrany odstúpil a na jeho miesto obratom nastúpil človek, ktorý bol štátnym tajomníkom v rezorte obrany, je doktorom vojenských vied a dizertačnú prácu robil o riešení krízových situácií. Od pätnásteho Maďarsko nasadzuje na hranicu armádu, ktorá má čisto z princípu len tri možnosti:

  • a.) obratom kapitulovať a zmeniť sa na humanitárnu logistickú podporu ťaženia turka na Viedeň vol III,
  • b.) silovo odchytávať a držať v dočasných stanových táboroch trvalého typu a budúcnosti s prekážkami ženijného typu po celom obvode,
  • alebo po c.) nafasovať ostrú muníciu a zvyšovať tak zamestnanosť v sektore pohrebníctva a hyenistickej pornožurnalistiky.

A predpovedať ďalšie udalosti… kamokere, to Vám je ako sledovať spomalený záznam z car crash testu. Pri parametroch 90 km/h, Škoda Favorit, čelne, betónová stena.  Bez pásov. A priebežne nahlas odhadovať, ako asi bude experiment prebiehať na nasledujúcom filmovom políčku. A tešiť sa keď to odhadnem správne.

S tým rozdielom že tentoraz sa rozhodne neteším a že v tej favoritke všetci spolu sedíme.

 

Ivan Novoroľník, 8.9.2015

 

5 komentárov

  • Casto sa argumentuje ze krestan ma udajnu povinnost prijat system kvot z EU a odvolavaju sa na papeza Frantiska
    celkom dobry komentar na to napisal byvaly sefredaktor Katolickych novin a byvaly hovorca KBS Marian Gavenda
    ……………………………………………………………………………………………………………………..
    Vatikánsky rozhlas: Komentár Mariána Gavendu – Čo vlastne povedal pápež František o prijímaní imigrantov?

    Od témy utečencov by už mal človek chuť najradšej utiecť. Nie, že by nebola aktuálna, protiví sa skôr spôsob, akým je celý komplexný fenoménom všeobecne prezentovaný. Franklin Delano Roosvelt sa už pomaly pred storočím vyjadril: „V politike sa nič nenecháva na náhodu. Ak sa niečo deje, môžete sa staviť o čokoľvek na svete, že sa to deje presne tak, ako sa to diať má.“ Keď si v posledných týždňoch človek pozrie spravodajstvo ktorejkoľvek televízie, listuje mienkotvornú dennú tlač i magazíny, zo všetkých nápadne unisono rezonuje tá istá utečenecká pesnička. Rovnaký scenár, povinné prvky. Ako filmové týždenníky z päťdesiatych rokov – dokonca nechýbajú ani transparenty, vítajúce „osloboditeľov“, akurát už nimi nemyslia sovietskych vojakov. Aj táto propagandistická zhoda je súčasťou nielen Roosveltovej skúsenosti, že sa nič nenecháva na náhodu. Do diskusie sa teda žiada povedať aspoň pár jednoduchých téz.

    Gavenda:
    Keď prebiehal naplánovaný integračný proces a rozširovanie Európskej únie a bolo fakticky nemožné, aby do nej nevstúpila krajina, ktorej bolo určené vstúpiť, politici i médiá sa radi oháňali aj výrokmi Jána Pavla II. Ten bol podľa nich jednoznačne za Európsku úniu. Samotný Jána Pavol II. sa opakovane vyjadroval zhruba v tomto duchu: „Ak v Európskej únii prevládnu duchovné a kultúrne hodnoty, bude požehnaním; ak materiálne záujmy, bude kliatbou“. My už môžeme posúdiť i pocítiť, ktoré z hodnôt v nej prevládajú a nakoľko… Podobne sú neustále pristrihované aj výroky pápeža Františka. Posledne jeho výzvy na prijatie utečencov. Aj tie treba brať v kontexte. Je všeobecne známe, že pápež si s rovnakou priamosťou nedáva servítku, aj keď hovorí o príčinách migrácie, o egoizme bohatých krajín a záujmových skupín. Stačí si prečítať jeho nedávnu encykliku Laudato sí. Nehovorí sa ani o jeho naliehavých výzvach na hľadanie politického riešenia. Cituje sa len vtedy a len tak, ako to vyhovuje.

    Vráťme sa k pápežovmu príhovoru pred modlitbou Anjel Pána minulú nedeľu. Čo tu vlastne povedal sám pápež František? Počúvajme slovo za slovom: „Tvárou v tvár tragédií desaťtisícov utečencov, utekajúcich pred smrťou, vojnou a hladom“ evanjelium žiada, aby sme boli „blížnymi“ tým najmenším a opusteným.“ V ďalších slovách, ako vieme, pápež navrhuje praktické formy pomoci, do ktorej vyzýva najmä všetky farnosti. Pápež teda hovorí o tých, ktorí utekajú pred smrťou, vojnou a hladom.
    Masové regrutovanie hľadačov bezstarostného života, ktorým ich má plným priehrštím zahŕňať blahobytná spoločnosť, tu nie je ani slova v ich prospech. A hovorí „tvárou v tvár najmenším a opusteným“. Znamená to, že situáciu treba posudzovať na tvári miesta a že v spleti rozmanitých záujmov treba medzi utečencami rozoznať „najmenších a opustených“. Konkrétnu pomoc možno a treba poskytnúť len skutočnej konkrétnej núdznej osobe, podľa povahy jej núdze.

    Katolícka morálka pozná termín „poradie služby k blížnemu“. Bezprostredná veľká hmotná núdza tu má prvé miesto a zaväzuje konať okamžite a účinne. Keď je však potrieb veľa a možnosti sú obmedzené, nemožno pomôcť rovnako všetkým a vo všetkom. Na prvom mieste sú vtedy najbližší rodinní príslušníci. Potom príbuzní vo viere. Veľká duchovná núdza má prednosť pred menšou hmotnou a podobne…

    Katechizmus Katolíckej cirkvi okrem iného hovorí (článok 2241): „Bohatšie národy sú povinné, nakoľko je to možné, prijať cudzincov, hľadajúcich bezpečnosť a prostriedky na živobytie, ktoré nemôžu nájsť vo svojej pôvodnej vlasti. Verejná moc má dbať na zachovávanie prirodzeného práva, ktoré stavia hosťa pod ochranu tých, čo o prijímajú“

    Ale odpoveď je vyvážená, keď dodáme aj druhú časť toho istého článku: „Politické autority môžu vzhľadom na spoločné dobro, za ktoré sú zodpovedné, podriadiť uplatňovanie prisťahovaleckého práva rôznym právnym podmienkam, najmä čo sa týka povinností prisťahovalcov voči krajine, ktorá ich prijala. Prisťahovalec je povinný s vďakou rešpektovať hmotné a duchovné dedičstvo krajiny, ktorá ho prijala, poslúchať jej zákony a prispievať na jej náklady“. Toľko Katechizmus.

    Spomíname to preto, že veriaci sa neraz ocitajú v situácii, keď nevedia, komu skôr pomáhať. Ale aj preto, že hrozí isté morálne vydieranie veriacich, aby napomáhali veľké mocensko-politické záujmy tých, ktorí na konfliktoch bohatnú a dôsledky hádžu v konečnom dôsledku na plecia druhých, zasievajúc nové konflikty, ktoré sú pre isté skupiny vždy najistejším zdrojom zisku.

    Zdá sa opodstatnený aj iný názor, vychádzajúci zo slovenskej situácie. Spoločnosť tu len ťažko dokáže zabezpečiť základné podmienky dôstojného života státisícom vlastných občanov, ktorí v celoživotnej poctivej a tvrdej práci odvádzali nemalé percento svojich príjmov na zaistenie svojej staroby a ničili si zdravie a životné sily v službe spoločného dobra, ktoré potom iní rozkrádali a súkromne sa obohacovali. Táto spoločnosť sa musí prednostne postarať o týchto svojich občanov pred hľadačmi lacného blahobytu.

    Kresťanská morálka samozrejme nemôže odmietať konkrétneho núdzneho človeka len preto, že sa stal obeťou egoistickej hry iných. Ak poznáme celkové postoje pápeža Františka, popri starosti o núdznych, ktorí sú jeho srdcu veľmi blízki, má tento pápež nemalú starosť o bohatých veriacich členov dominujúcej západnej kultúry, tvorenej prevažne kresťanskými krajinami. Tí sa uzatvárajú do ničivého egoizmu, ktorý je pápežovi z „chudobného juhu“ zjavne odporný. Keď ich vyzýva prijať do svojho stredu núdznych, robí to aj kvôli nim samým. Chce tým dosiahnuť, aby konečne prestali myslieť len na seba. Duchovne sú totiž neraz ešte ohrozenejší a núdznejší než utečenci, čo potrebujú ich pomoc.

    Každá minca má dve tváre. I na súčasné dianie sa treba pozerať aj inak než na úradnú verziu mainstreamovej propagandy médií, ktoré patria takmer výlučne bohatým záujmovým skupinám. Na druhej strane si treba uvedomiť, že najmä internetom šírené iné pohľady na tému utečencov sú veľmi často z pozadia platené a tvorené zas inými mocenskými záujmovými skupinami a treba ich tiež brať s potrebným nadhľadom a odstupom. Ak vyvolávajú hnev a nenávisť, pochádzajú isto od Zlého. Najpotrebnejší je však duchovný nadhľad, ktorým sa má veriaci pozerať na každú situáciu. Hľadať, akú nám v nej Boh posiela novú výzvu. A ak sú tu riziká a ohrozenia, pýtať sa, či nie sú priamym dôsledkom málo evanjeliového a veľmi egoistického života veriacich pôvodne kresťanskej Európy. Na záver teda môžeme parafrázovať Roosveltov výrok a povedať, že „pre kresťana nič nie je náhodou. Ak sa niečo deje, môžeme sa staviť o čokoľvek na svete, Boh tú má svoj prozreteľný plán“.

    Marián Gavenda

    http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/10/koment%C3%A1r_mari%C3%A1na_gavendu/1170809

  • Vyborne, vdaka 🙂

  • Pingback: Anonymous Slovensko UK &raquo Ivan Novoroľník: #bolsevikavitam a iné paralely

  • suhlasim.. ruzovo to nevyzera… tak si sa vyplakal, vystrasil si okolo seba zopar ludi.. a riesenie ponukas? alebo len slzy….?

Pridaj komentár