Ivan Novoroľník: #bolsevikavitam a iné paralely

Ivan Novoroľník

Debaty na fejsbúku nadobúdajú dosť surreálnu podobu… mnohí diskutujúci sa sťažujú, že pomerne čudné veci čítam, na čudné stránky sa pozerám a celkovo prejavujem divné názory. Tak tu máte jeden taký môj názor na posúdenie. Do akej miery ho budete považovať za čudný a nesprávny a do akej miery sa v ňom prípadne spoznáte. Mohol som síce aplikovať tzv. Monikinu cestu z průseru (treba pozerať výlučne pekné videá a stránky a razom zistíš, že však ono fasa je na svete, len miesteniek do bruselskej slonovinovej veže nie je dosť pre každého občana), ale takto spísať že v čom vidím problém, to mi tak akosi prišlo zmysluplnejšie.

Najprv si pozrite jeden slávny obrázok z histórie.

Klement Gottwald na Staroměstskom náměstí vo februári 1948

Pre mladšie ročníky na vysvetlenie : na tomto obrázku je onen pamätný dav v Prahe na „Staromáku“. TEN dav, ktorý takto vo februári 1948 s nadšením a nefalšovanou radosťou prijal správu o tom, že Gottwald sa práve vrátil z Hradu a že prezident prijal demisiu príslušných ministrov.

Vraj tam vtedy bolo stotisíc ľudí. Aj ak polovicu z toho pripíšeme dodatočnej boľševickej PR, stále ostáva úctyhodná masa 50 000 ľudí. Ktorí nadšene a plní úprimnej viery, že bude lepšie a že inak to jednoducho nejde, pomohli inštalovať jeden pomerne obludný režim založený na bonzáctve, lúpeži, lágroch a cenzúre.

Úprimne verím, že len minimum z tých pod balkónom bolo rodených bonzákov, lupičov, sadistických dozorcov v lágri prípadne nadšených cenzorov. Stálo tam 50 -100 000 umiernených. Takých čo by ťa v živote ani do lágru neposlali, ani by ťa tam neumlátili.

Umierneného totiž spoznáš podľa toho, že protestuje proti rozbíjaniu vajec, ale keď mu niekto iný urobí omeletu, nešetrí pochvalami ako výborne to urobil. 

Je ti asi jasné, že VŠETCI  na tom obrázku,  čo robia, zle robia, lebo boľševici najprv všetko všetkým vezmú a potom (aby bolo kam zavrieť tých, ktorým sa to nepáči) zavedú lágre, just ako nie tak dávno súdruh Hitler. Že súdruhovia celkom dosť  iných súdruhov (vrátane zopár z tých, čo sú na fotke, vrátane tých na tribúne) na výstrahu ostatným povešajú a že halda ľudí skončí v uránových baniach, napríklad za účasť v boji proti fašistom na strane nesprávnych spojencov, prípadne ak jedinec odmietne uctievať boľševické modly dostatočne nadšene. Občas aj celkom za nič, len aby sa kvóta naplnila.

Ozaj  by bolo zaujímavé vedieť, koľko z tam prítomných občanov dodatočne zomlel  režim, ktorý „štrnganím kľúčmi model 1948″ osobne a s tak úprimným nadšením pomáhali inštalovať.

Nepochybujem že existovať vtedy instagramy a fejsbúky, polovica z nadšeného davu by mala v rukách transparent #bolsevikavitam. A pripadali by si ešte viac frikulínsky, než ich súčasné náprotivky.

Lebo každý jeden z nich poznal nejakého slušného komunistu, za ktorého by dal ruku do ohňa. 

A nedokázal si ho predstaviť ako dozorcu v boľševickom koncentráku, čo nepriateľa ľudu mláti pendrekom do ľadvín, prípadne ako funkcionára, čo pomáha rozkulačiť triedneho nepriateľa tak usilovne a s chuťou do práce, až sa tento radšej sám obesí. Ani že vyhadzuje z roboty profesora a posiela ho triediť šrot do železiarní, nech sa viacej primkne k robotníckej triede. Ani  že píše jeho deťom kádrové posudky pre účely prijatia na vysokú školu a prijatie neodporúča, lebo ich vyššie vzdelanie nepovažuje za vec v záujme socialistickej vlasti. Ani  že po ňom strieľa, keď sa dodatočne omyl mladosti pokúsi napraviť hlasovaním nohami v priestore Šumavy smer všeobecne Mníchov. A že ďalší, nemenej slušný boľševik, mu za úspešné zásahy udelí hodinky a opušťák. Iste – drvivá väčšina z nich to naozaj nerobila. Len podobným aktivitám robila krovie a masovú podporu. Umiernení nikdy nedajú pokyn na povešanie málo pravoverných súdruhov. Tí iba jednomyseľne pochvália súd, že zradcovským psom udelil psiu smrť. V lepšom prípade zamknú, vyvesia telefón, zapnú rádio, pustia sprchu a myslia si svoje.

Že títo zavedú do ústavy štvrtý článok? „To čo zas trpíš halucináciami, prestaň už čítať kadejaké konšpiračné teórie, veď predsa máme politické slobody. A keby náhodou predsa, čo máš proti možnosti vybrať si z jednej strany? Veď vo svojom programe aj tak píše že je konečným a dokonalým vyústením ľudského vývoja. Tak to určite bude pravda, keď to o sebe tvrdí. A je len správne, že káže zakrútiť krkom každému, kto šíri pochybnosti a rozbroje.“

Len bezvýznamná drvivá menšina z človiečikov na námestí vtedy vo februári volala po šibeniciach a zatváraní. Ale každý jeden z toho davu na námestí by ti vysvetlil, že si paranoidný debil ak predpokladáš že v Československu sa boľševická squadra bude prejavovať plusmínus rovnako ako v Sojuze. A keď sme už pri tom, všetky tie skazky o politických procesoch, lágroch, hladomore, stagnácii… a celkovo čo sa v Sojuze deje, to aj tak šíria paranoidní xenofóbni vypatlanci. Ľudia čo nenávidia pracujúcu triedu. Piata kolóna. Vplyvoví agenti nepriateľskej mocnosti ktorej vojská stoja na hraniciach. Dozaista aj fašisti, lebo Sojuz bojoval s fašizmom, týmto sa nepáči Sojuz, takže určite tiež budú fašisti. A fašistov čo? Správne, nepočúvame, veď aj tak sú to fašisti.

Ver mi, ani jeden z nich (rovnako ako ich dnešné náprotivky) by sa neunúval hľadaním príkladu, kde na svete sa

1. boľševici ujali moci
2. a potom sa to tam vyvinulo nejako zásadne inak než v Sojuze.

Z podobných dôvodov, ako sa taká krajina nehľadá a nedá nájsť ani dnes. Ani hľadaním dôkazu  že existuje aj nejaká iná, viac „user friendly“ verzia budovania socializmu. A že prípadné pokusy o ňu nebudú najvyššími kňazmi (ale aj radovými veriacimi) považované za herézu a trestané trestom najvyšším.

Nikto z tam prítomných by ani neveril, že komunizmus je medzi politickými prúdmi unikátny v tom, že defaultne nedokáže koexistovať (dlhodobo) s akýmkoľvek iným zriadením. A preto sa rovnako defaultne MUSÍ snažiť o totálne ovládnutie celého sveta. Zjednodušene – lebo aby z toho raja nebolo kam utekať (čím sa zároveň vyrieši problém ostrahy hraníc). A keď sa zadarí a nebudú nás brzdiť nejakí nedokončení buržousti a ich temné rejdy, potom len nastane raj.

Aj keď treba uznať, že oproti jednej nemenovanej, aktuálne sa šíriacej totalitnej viere mali boľševici aj plusy : členstvo/viera neboli povinné a vystúpenie z tej ich  cirkvi bolo partajným trestom. Nie  legitímnym dôvodom na trest smrti z rúk spoluveriacich, v prípade krízovej situácie aj svojpomocne a na mieste. A odpor proti šíreniu boľševických myšlienok v ešte nezasiahnutých krajinách nebol oficiálne prehlásený za prejav hnusnej xenofóbie a rasizmu (lebo veď o čo komančom ide a ako to vyzerá v krajinách kde sa zadarilo, je verejnosti absolútne neznáme a členstvo v partaji je niečo ako rasa).

Hypotetický utečenec z tohto raja, ktorý by v Treibkirchene prehlásil, že v jeho domovine sa síce nedá žiť, ale nemá to absolútne žiadnu spojitosť s tou smečkou čo tam vládne, by dozaista vzbudil pozornosť. Ak by pokračoval tým, že žiada aby správa lágra zabezpečila založenie červeného kútika revolučných tradícií (lebo je z domu zvyknutý), poodstraňovať kríže zo stien zariadenia a z veží okolitých kostolov (lebo tento prejav ópia ľudstva ho uráža) a že Rakúsko ako soľ potrebuje zaviesť do ústavy vedúcu úlohu komunistickej strany (lebo takto je to správne a tak to má byť)…taký by nedostal ani azyl ani dávky.  Maximálne tak dávku reality, pozostávajúcu najmä z odsunu nazad do náručia milujúcej ŠtB tak rýchlo, ako by stihli vypísať papiere. To bol ďalší plus, ktorý mali tí na druhej strane plota oproti svojim dnešným náprotivkom. (Plus detail že tí naši chodievali v úradne spracovateľných počtoch, t.j. ročne cca toľko, čo v Maďarsku zachytia za jeden víkend. Nepočítajúc tých, čo nezachytili a prefrčali až do Nemecka.)

A tak ďalej a tak podobne. Paralel medzi nadšeným davom na „Staromáku“ 1948 a človiečikmi čo  usilovne nevidia všetko, čo vidieť nechcú, ale o to usilovnejšie žiadajú reprízu tohto pokusu o samovraždu spoločnosti, lebo ono by bolo fasa na svete, keby bol taký fajn, aký by mohol byť, tak sa poďme tváriť že taký aj naozaj JE a z tejto predstavy potom vychádzať a vyvodzovať závery… by sa ešte našlo.

Tú aktuálnu verziu programu na zničenie spoločnosti som naschvál ani raz nemenoval. Sapienti sat.

P.S. : minule som napísal, že keď máme v podstate nekonečný príliv ľudí čo sa z VON snažia dostať DNU (a my tu dnu z toho nie sme nadšení dokonca ani keď nás za to naše elity prehlásia za  -fóbov a -istov), najprv postavíme plot a potom na vrch toho plota posadíme chlapa s drúkom (a slzákom a omračujúcimi granátmi…), čo bude odháňať tých, čo si k plotu dôjdu s rebríkom. A potom, keď sa toto posledné humánne riešenie neosvedčí, je vydanie ostrej munície už iba otázkou času a nevinné obete budú nasledovať do týždňa po tomto prelomovom rozkaze.

Ja len toľko, že na Macedónskej hranici sa verzia/medzistupeň vývoja „plot“ minulý mesiac hrubo neosvedčila, „chlap s drúkom“ a vyššie levely neboli ani vyskúšané. V Maďarsku neregistrovaní ľudia, čo tvrdia, že sú zo Sýrie, voľne pobehuje krajinou a ak to uznajú za vhodné, čisto množstvom zvalia plot záchytného tábora a pochodujú kam ich oči zavedú. Maďarský minister obrany odstúpil a na jeho miesto obratom nastúpil človek, ktorý bol štátnym tajomníkom v rezorte obrany, je doktorom vojenských vied a dizertačnú prácu robil o riešení krízových situácií. Od pätnásteho Maďarsko nasadzuje na hranicu armádu, ktorá má čisto z princípu len tri možnosti:

• a.) obratom kapitulovať a zmeniť sa na humanitárnu logistickú podporu ťaženia turka na Viedeň vol III,
• b.) silovo odchytávať a držať v dočasných stanových táboroch trvalého typu a budúcnosti s prekážkami ženijného typu po celom obvode,
• alebo po c.) nafasovať ostrú muníciu a zvyšovať tak zamestnanosť v sektore pohrebníctva a hyenistickej pornožurnalistiky.

A predpovedať ďalšie udalosti… kamokere, to Vám je ako sledovať spomalený záznam z car crash testu. Pri parametroch 90 km/h, Škoda Favorit, čelne, betónová stena.  Bez pásov. A priebežne nahlas odhadovať, ako asi bude experiment prebiehať na nasledujúcom filmovom políčku. A tešiť sa keď to odhadnem správne.

S tým rozdielom že tentoraz sa rozhodne neteším a že v tej favoritke všetci spolu sedíme.

Ivan Novoroľník, 8.9.2015