Ivan Novoroľník: Odpis Gréckeho dlhu NIE JE morálny hazard!

Ivan Novoroľník
Ivan Novoroľník

Ivan Novoroľník

Nedalo mi a musel som hneď takto z úvodu začať silne heretickým tvrdením, za ktoré ma určite nepochvália chalani z Menej štátu. Takže ešte raz : ODPIS dlhov ktoré si Grécko nasekalo NIE JE žiadnym morálnym hazardom. Môžeme byť z neho veľmi nešťastní alebo rovno povedzme že nasraní, ale označiť to za morálny hazard je svetelne roky mimo misu.

Príbeh Grécka sa dá interpretovať z mnohých uhlov. Samozrejme, jeden z týchto pohľadov – a plne legitímny, to si zasa tiež priznajme – je, že žili nad pomery (žili) a robili si na ten život nad pomery sekeru každý rok (robili) lebo vybrali menej daní než štát minul (lebo platenie daní je tam ešte menej obľúbená aktivita než v radoch slovenských oligarchov). A že nikdy nemali prijať euro. A tak ďalej.

Tento pohľad na korene problému je plne legitímny a niet mu čo vytknúť. Môžeme sa potom príležitostne zadumať, či sa na rozvrate gréckych financií viacej podpísali komisia pre dozor nad jazerom čo vyschlo pred pol storočím, príplatky za včasný príchod do práce (a tak ďalej a tak podobne, podľa vkusu a chuti každého súdruha nech si každý prihodí obľúbenú historku o ekonomike balkánskeho typu, napr. o neexistencii katastra nehnuteľností, školách kde hrajú učitelia presilovku nad žiakmi…), alebo či tam nejakú zásadnejšiu stopu zanechal nákup stopäťdesiatich stíhačiek F-16, prípadne dvanástich ponoriek v cene plusmínus tristo mega/kus (ktorou akvizíciou grécka ponorková flotila trojnásobne čo do počtu prekonala nemeckú), prípadne nákup tankovej armády v rozsahu ktorým desaťmiliónové Grécko s prehľadom prekonalo aj “totálne militarizovanú spoločnosť” o polovicu väčšieho Československa za éry neskorého Husáka (údaje o ČSĽA vo wiki sú k roku 1988). A plynule potom pokračovať eurohalucinačnými projektami typu diaľnica donikam, olympiádou ako ranou z milosti ….atď., tém by sa našlo.

Ale ako hovorím, toto je len mravenčenie tam dole. Časť problému, pre ktorý si Grécko bralo nové a nové dlhy. Iste, relevantná časť, ale čím ďalej tým menej podstatná.

Druhá – tá čím ďalej podstatnejšia – časť problému, pre ktorý si Grécko bralo nové a nové dlhy, bolo že od určitého levelu sa tie dlhy používali v čoraz väčšej miere na vytĺkanie starých dlhov a úrokov z nich.

Prídete v pondelok ku susedovi č.1 a požičiate si tisícku, s tým že druhý deň vrátite 1 100. Druhý deň idete za susedom č. 2, požičiate si 1 100 s tým že zajtra vrátite 1 200 (matematicky by to malo byť 1 210 ale pre jednoduchosť príkladu úroky sú fixne sto euro/úver, čiže v percentuálnej hodnote menej, čiže úvery si beriete lacnejšie a podľa nejedného rozpočtovo zodpovedného ministra financií eurozóny si ich preto rýchlo treba nabrať viac). Dlh prvému susedovi vrátite, on si vezme zisk 100 euro a ide na nákup. Tretí deň idete k susedovi č. 3 a požičiate si 1 200 s tým, že zajtra vrátite 1 300. Vrátite susedovi č. 2 dlh, on si vezme stovku čo zarobil a ide na nákup. Štvrtý deň…piaty deň… čudujsasvete, všetci naokolo majú peniaze, každý deň aspoň jeden sused pustí stovku v obchode, len vy dokolečka ako blbec platíte dlhy a čo je ešte čudnejšie, dlh napriek tomu každým dňom rastie.

Je nám jasné že NEEXISTUJE aby toto mohlo fungovať, nie že donekonečna ale čo i len v strednodobom výhľade? A že teraz pod “nemohlo fungovať” rozumieme OBIDVE strany rovnice, t.j. nie len že nejde dokolečka vytĺkať dlh dlhom, ale že rovnako je proti zákonu o zachovaní hmoty aj po každom kole míňať takto z luftu vzniknutý “zisk”, hrdo si ho napísať do HDP krajiny kde sídli veriteľská banka, rozdeliť ho medzi manažérov (a ak vydá tak aj akcionárov) banky a následne minúť – a je jedno či minúť na pomoc hladujúcej Afrike alebo roztočiť za večer v Monte Carlo? Lebo keď sme už pri tom, samotná existencia toho “zisku” by sa dala pomerne úspešne spochybniť?

Grécke financie sa od príkladu s obetavým susedstvom líšili len tým, že by ste si v každom kole požičali ešte o zhruba päťdesiatku viac nad sumu ktorú potrebujete na vrátenie predchádzajúceho dlhu, a túto použili na financovanie svojej naozajstnej prevádzky. To isté bolo v Grécku – drvivá väčšina peňazí sa v krajine len otočila a odplávala na splácanie dlhov, reálne sa v Grécku na niečo naozajstné (hoci aj diaľnicu donikam) minul iba zlomok. Zvyšok je čistokrvné účtovnícke čárymaryfuk a odohráva sa presne tam, kde príbehy statočného náčelníka Apačov Vinnetua – výlučne v knihách. Karl May by si trhal vlasy keby vedel, aká kovbojka môžu byť zdanlivo suchopárne účtovné knihy bánk.

Grécke úsporné opatrenia viedli zatiaľ k tomu, že primárny rozpočtový prebytok majú, dokonca ako jedni z mála v rámci celej EÚ. Ale dlh narástol. A stále rastie tak, že je už dávno za zenitom, jednoducho ak pod Akropolou nenájdu rozsiahle ropné nálezisko, splatený nebude NIKDY .
Lebo dlhová pasca a zákony matematiky.

Konkrétne lebo zákony matematiky platia, dokonca aj keď im to postavíme politicky a dáme im hodinové školenie mužstva o tom, že aký strašný následok na rýchlosť obiehania Zeme okolo Slnka by malo, ak by Grécko prestalo splácať dlh ktorý sa – a teraz pozor! ? SPLATIŤ NEDÁ. Ešte raz : sa splatiť  “nedá” bodka.

Ale ak sa Gréci prestanú snažiť o nemožné, nastane katastrofa.

He?

A inak sme akože zdraví?

Ako často a s obľubou prízvukujem, dlh existuje tak dlho, kým sa a/ nezaplatí alebo b/ neodpíše. Môžeme to technicky nazvať ako len chceme, prípadne namiešať koktejl týchto dvoch možností a je principiálne jedno v akom pomere. Dlh vo výške X bude existovať a na úrokoch rásť až do dňa kým niekto na drevo nepoloží prachy v hodnote X + úroky, alebo až kým sa dlžník nevyjadrí, že byť veriteľom, na tie prachy rovno zabudne. Alebo jedno aj druhé v nejakom pomere.

Vyššie sme si prebrali možnosť a/ že zaplatiť a ono to vychádza že táto možnosť nám práve padla na zákonoch matematiky. Veľa iných možností nám neostalo, konkrétne si spomínam len na jednu.
Odpustenie (časti) gréckeho dlhu, alebo prípadné moratórium na jeho splácanie/odklad splátok/rôzne iné názvy pre jednoduchú situáciu – na papieri píšu že odo dnes do dňa D mám na istine a úrokoch od Grékov dostať dokopy X ale dostanem iba časť prípadne celkom nič z týchto X, nie je morálnym hazardom. Je to už len logické vyústenie radikálneho nápadu že poďme skúsiť prestať sa snažiť o nemožné (splatenie dlhov) a realizujme nepríjemné keď nemožné je….ehm…..ešte furt a aj výhľadovo do budúcna ….nemožné.

Ozaj, netušíte niekto ktorá časť slova “nemožné” je nepochopiteľná? Prípadne čo také na ňom bolo nepochopiteľné pred piatimi rokmi a plusmínus päťsto miliardami euro?

Iste, rozdávanie úverov bez uvažovanie do akej miery sú vládne štatistiky kompatibilné s realitou, prípadne vytváranie situácie keď lopatovanie peňazí do Grécka dávalo čo i len papierový zmysel, to samozrejme BOLO morálnym hazardom, o tom niet pochýb. Ale aktuálna situácia keď hudba dohrala a dlhy sa platiť nebudú, minimálne že nie v tej miere ako je napísané a sľúbené že by sa platiť mali, už nie je o morálnom hazarde ale o zdravom rozume. Pripustenie si tejto reality nie je morálnym hazardom, ale všeobecne akceptovaný prvý krok k riešeniu ľubovoľného problému. Morálnym hazardom je naopak ignorovanie reality a konanie v súlade s predstavami o realite bez ohľadu na ich nekompatibilitu s realitou. Vo viere že ono už to nejako dopadne.

Iste, na súvahy mnohých bánk bude mať grécky default nepríjemné dôsledky. A len ťažko si predstaviť, že ak toto “prejde” Grékom, že na podobné myšlienky neprídu aj ostatní dlžníci, príkladmo také Taliansko alebo Španielsko. Aj že celkovo bude ako nebolo. Aj že nás to celé bude ešte stáť taký balík, že poslednej nuly na tom účte človek nedovidí. Aj že na tomto môže ľahnúť euro, čože si už len bez neho počneme. Aj že vykopnutie Grécka z eurozóny (a na technickú realizáciu sa všetci tešíme, lebo vieme že príslušné ustanovenia akosi chýbajú, čoraz jednotnejšia únia a čoraz jednotnejšie euro boli pre symble-minded ľudí Veľké Symboly predpokladaného konca dejín, niečo vrcholne a konečne dokonalé, k čomu neúprosne a neodvolateľne smerujeme a potom už budú len samá pozitiva a sociální jistoty vole, zásade niečo ako konečné víťazstvo komunizmu, takže cesta späť je nie len technicky nepripravená, ale defaultne sa o nej ani neuvažovalo ako o teoreticky možnej) bude len logický dôsledok referenda. Čo mimochodom nebráni aby sa v Grécku eurom platilo naďalej, Juhoslávia tiež nebola spolkovou krajinou Nemecka a markou sa tam veselo platilo aj napriek tomuto detailu.

Ale teraz nariekať že odpustenie gréckych dlhov je morálny hazard, to je ako odmietnuť vystrihať šoféra z vraku auta omotaného okolo stromu lebo jazda neprimeranou rýchlosťou je proti predpisom a ako by sme dopadli keby sme to urobili zakaždým keď niekto nehrá podľa pravidiel.

A o morálnom hazarde by sme mohli potichu porozjímať, keď si uvedomíme že najväčším morálnym hazardom nebolo ani tak heslo že občania si zaslúžia diaľnicu, ale následné preklasifikovanie kľukatej okresky bez zvodidiel, krajníc a stredovej čiary na diaľnicu, prikázať minimálnu deväťdesiatku lebo veď diaľnica a potom sa o to úprimnejšie čudovať, keď to jeden z účastníkov zájazdu v stotridsiatke zaparkuje do stromu.

Morálnym hazardom je tých minimálne 90km/h. Ten rozdiel do gréckych stotridsať v okamihu nárazu je samozrejme čistočíre idiotstvo šoféra, aj keď z tohto morálneho hazardu prameniace.
A zásah požiarnikov s nožnicami na plech je len logickým vyústením aplikácie zákonov prírody.

6 komentárov

Pridaj komentár