Jared Bernstein: USA by sa malo vzdať dolára ako globálnej rezervnej meny

r-JARED-BERNSTEIN-LEAVING-WHITE-HOUSE-large570

(MZC/DWN) – Spojené štáty by sa mali vzdať dominantného postavenia dolára ako svetovej rezervnej meny, pretože to bolí ekonomiku USA, hovorí Jared Bernstein , hlavný ekonóm USA v rokoch 2009 – 2011 pri viceprezidentovi USA Joe Bidenovi a člen ekonomického tímu Baracka Obamu. „Kráľ dolár by sa mal odpratať z trónu“ pre uľahčenie hospodárskeho oživenia v Spojených štátoch.

Úloha dolára ako svetovej rezervnej meny je „základným princípom americkej hospodárskej politiky“ ,píše Bernstein  v New York Times . Aj keď pripúšťa, že by v skutočnosti malo byť v záujme Ameriky, že ich mena je v držbe zahraničných bánk a vlád ako rezerva, ale zároveň prichádza z prekvapujúcou tézou, že je to zlé pre ekonomiku USA:

Nový výskum ukazuje, že to, čo bolo kedysi výsadou dnes je záťaž , rast pracovných miest je  narušený a rozpočtové a obchodné deficity sa nafukujú rovnako ako finančné bubliny. Ak má vláda cieľ doviesť americkú ekonomiku na správnu cestu, musí prijať záväzok poklesu dolára ako rezervnej meny“.

Bernstein vysvetľuje, že za tým je reflexia reality, že mnoho krajín, vrátane Číny, Singapuru a Južnej Kórei znížilo hodnotu svojich mien v porovnaní s dolárom. Vytlačili masívne vlastné peniaze a kúpili tak doláre, čo zvyšuje relatívnu hodnotu dolára. V dôsledku tohto zhlukovaniu dolárových rezerv v zahraničí bol obchodný deficit Spojených štátov v minulom roku na 475 miliárd dolárov. len s Čínou Spojené štáty mali obchodný deficit 318 miliárd dolárov.

Deklarovaným cieľom tejto devalvácie svojej meny je zabezpečiť, aby vývoz bol lacnejší . Krátkodobo bol tento dosiahnutý, pretože Spojené štáty do zahraničia platia menej dolárov za tovar, ktorý si kupujú, ale zahraničné spoločnosti a pracovníci sú vyplácané peniazmi, ktoré stoja za menej ako predtým v dôsledku devalvácie. –  Je to nový druh menovej vojny.

Bernstein sa hovorí, že Spojené štáty trpia  znehodnotením cudzích mien, pretože Spojené štáty sú tak nútené šetriť menej a spotrebujú viac, než samé vyprodukujú. Týmto spôsobom dochádza k obchodným deficitom USA.

Bernstein argumentuje vinou USA za vývoz dolára, je pravda, že USA k tomu nikto nenúti, aby budovalo svoj vlastný obrovský dlh, no touto pozíciou USA žije na úkor zvyšku sveta. USA to robia dobrovoľne, lebo je to veľmi lákavé spotrebovávať viac, než si môžme dovoliť.

Bernstein hovorí:

„Čím dlhšie bude dolár rezervnou menou tým viac sa bude zhoršovať deficit obchodnej bilancie a to nepriamo ako dôsledok výsadného postavenia dolára. Predpokladajme, že Južná Kórea má obchodný prebytok s Brazíliou. Južná Kórea prebytok investuje do kúpy amerických štátnych dlhopisov, tým posilňuje hodnotu dolára voči ostatným menám a zvyšuje schodok obchodnej bilancie USA aj keď transakcia medzi Južnou Kóreou a Brazíliou nemá nič spoločné s USA“

No tým, že Brazília a Južná Kórea obchodujú v dolároch a držia ich rezervy a následne prebytky investujú do amerických štátnych dlhopisov ovplyvňujú ekonomiku USA a deficit obchodnej bilancie USA.

Spojené štáty zaplavili za posledné desaťročia svet dolárom a vlastnými štátnymi dlhopismi. No zahraničné krajiny umorili svoje rezervy – dolárové prebytky do amerických štátnych dlhopisov – no americký štátny dlhopis je len papier, ktorý nemá nič spoločné s reálnou produkciou tovarov, služieb a produktov. Tento virtuálny obchod s „papierom“ dlhé roky zabezpečil USA desaťročia prosperity. Avšak výsledkom tohto vývoja je nedostatočný dopyt v americkom vlastnom trhu práce – výsledkom sú nákladné a drahé pracovné miesta v USA. Podľa Kenneth Austine dôsledkom postavenia dolára ako globálnej rezervnej meny je strata 6 mil. pracovných miest v USA do roku 2008.

Ak spojené štáty obmedzia vývoz dolárov do zahraničia, klesne dopyt po amerických dlhopisoch a úrokové sadzby porastú. No USA musí tlačiť na nízke úrokové sadzby aby udržalo financovanie úrokov na dlhopisoch teda svoj vlastný štátny dlh, ktorý spôsobuje masívny odliv daňových príjmov na financovanie štátnych dlhopisov – je to začarovaný kruh.

Slabší dolár by naštartoval infláciu a rast cien. No Bernstein hovorí, že zvýšenie inflácie na 2-3% zo súčasných 1-2% by pomohlo ekonomike USA a bolo by kompenzované tvorbou nových pracovných miest. Došlo by k reálnemu oživeniu.

Bernstein konštatuje, že USA došli do bodu kedy si už nemôžu dovoliť, aby dolár bol výsadnou globálnou rezervnou menou. Tým, že mnoho krajín umoruje svoje dolárové rezervy do amerických štátnych dlhopisov de facto získava moc nad americkou ekonomikou a držia ju v hrsti. Cestou z toho bludného kruhu je skúpenie vlastného dlhu USA americkou centrálnou bankou tak ako to začali robiť napríklad Japonci, čím zabraňujú vývozu vlastných pracovných miest.

Bernsteinové názory nie sú ojedinelé. Po finančnej kríze z rokov 2008 -2009 sa diskusia o význame národnej meny vracia do centra pozornosti mnohých ekonómov. Ak sú Bernsteinové názory pravdivé ešte horší osud čaká euro, ktoré je čistým politickým umelým projektom a výsostne virtuálnou menou.

Pridaj komentár