Kam sa poberá čínska Hodvábna cesta?

Na Boao fóre, Čína poskytla zatiaľ najjasnejší pohľad na svoje ambiciózne plány o Hodvábnej ceste.

Boao fórum pre Áziu, každoročný hospodársky dialóg, ktorý sa koná v čínskej provincii Hainan, bolo tento rok stretnutím s mimoriadne kvalitnou účasťou; čínsky prezident Si Ťin-pching (Xi Jinping) predniesol príhovor osobne. Dôvod pre takéto osobitne zdôraznenie bol jasný: Peking si zvolili Boao fórum ako javisko pre prezentáciu prvého dôkladného vysvetlenia čínskej vízie pre Ekonomický pás Hodvábnej cesty a námornej Hodvábnej cesty, spolu známe ako „pás a cesta“ (BaR „Belt and Road“)

Hodvábna cesta 21.storočia

Hodvábna cesta 21.storočia

Počas Boao fóra, čínska Komisia pre národný rozvoj a reformu (National Development and Reform Commission – NDRC), v spojení s čínskym ministerstvom zahraničia a ministerstva obchodu, vydala akčný plán pre BaR. Xinhua (čínska tlačová agentúra) poskytla anglický preklad dokumentu. Peking nie je skromný pri ambíciách projektu – „Podľa plánu očakáva zmenu sveta, politického a hospodárskeho prostredia prostredníctvom rozvoja krajín pozdĺž trás, z ktorých väčšina je žiadostivá po prudkom raste,“ napísala Xinhua. Peking dúfa, že ročný objem obchodu medzi Čínou a krajinami BaR dosiahne alebo prekoná 2,5 bilióna dolárov za desať rokov,“ povedal Si Ťin-Pching.

Plán je taktiež geograficky ambiciózny, pri predstave, že BaR  zahŕňa krajiny Ázie, Afriky a Európy a ich prímorské oblasti. Pozemná trasa „sa zameriava na prepojenie Číny, strednej Ázie, Ruska a Európy,“ poznamenal dokument. Hodvábna cesta je prezentovaná ako „nový pozemný most Eurázie“, vytvorený dopravnými cestami s „dôležitými mestami“ ako článkami reťaze. O námornej trase bolo menej podrobností, aj keď plán poznamenal, že by mala mať dve časti: jedna spájajúcu Čínu s Indickým oceánom cez Juhočínske more a ďalšia vedie cez Juhočínske more do južného Pacifiku. Nebol uvedený žiadny zoznam konkrétnych projektov spojených s BaR, ale Čína upozornila na práve podpísanú dohodu s Kazachstanom vo výške 23 miliárd dolárov ako príklad pre ostatné krajiny.

Dokument vyložil základné ciele BaR:

„Je zameraný

  • na podporu bezproblémového a voľného pohybu ekonomických zložiek,
  • vysoko efektívnu alokáciu zdrojov a hlbokú integráciu trhov;
  • podporovať krajiny pozdĺž BaR k dosiahnutiu koordinácie hospodárskej politiky a realizovať širšiu a prehlbujúcu sa regionálnu spoluprácu vyšších úrovní;
  • a spoločne vytvoriť otvorenú, inkluzívnu a vyváženú architektúru regionálnej hospodárskej spolupráci, ktorá bude na prospech všetkých.“

BaR sú chápané predovšetkým ako infraštruktúrne projekty. Samozrejme, v počiatočných fázach bude hlavný dôraz na infraštruktúru, pretože, ako čínski predstavitelia opakovali, práve infraštruktúra vytvára prekážku ďalšej ekonomickej spolupráce. Ale BaR je viac, než len stavby ciest, železníc a prístavov. Čo sa týka infraštruktúry, čínska vízia na „vytvorenie siete infraštruktúry spájajúcej všetky sub-regióny v Ázii, a medzi Ázii, Európe a Afrike“ zahŕňa spolu s dopravnou aj energetickú a komunikačnú infraštruktúru.

Výstavba infraštruktúry je jednoduchá časť plánu, pretože v mnohých krajinách na plánovanej trati je dopyt po investíciách a kapitáli. Čína však má ambicióznejší cieľ. Presvedčiť krajiny na koordináciu svojej politiky s cieľom zabezpečiť, aby hospodársky plán rozvoja jednotlivých krajín vytváral súčasť väčšej regionálnej vízie. To zahŕňa oblasti voľného obchodu, rovnako na bilaterálnej ako aj regionálnej úrovni, a tiež širokú finančnú integráciu. Na finančnej fronte, chce Peking aby sa rozšírili dohody o bilaterálnych menových swapoch (pozn. – umožňujúce obchodovať v domácich menách, bez konverzie napr. cez dolár). Na financovanie projektov BaR bude slúžiť nová Ázijská infraštruktúrna investičná banka (AIIB), čínsky Fond Hodvábnej cesty (SRF – Silk Road Fund) a nakoniec nádejne sa črtajúce mechanizmy financovania riadené Šanghajskou organizáciou spolupráce (SCO – Shanghai Cooperation Organization)

BaR má taktiež aj politický podtext, kde sa Čína používa projekt ako prostriedok na presadzovanie svojich vlastných kľúčových zahranično-politických zásad (FPPC – Five Principles of Peaceful Coexistence). FPPC pozostáva:

  • – vzájomný rešpekt k zvrchovanosti a územnej celistvosti
  • – vylúčenie agresivity zo vzájomných vzťahov
  • – nezasahovania do vnútorných záležitostí
  • – rovnosti a vzájomný prospech
  • – mierové spolužitie.

Tieto zásady, načrtnuté v zmluve s Indiou a Mjanmarskom z roku 1954, oslávili vlani v júli oficiálne 60. výročie.

Čína pokladá FPPC za základ pre svoju unikátnu ázijské regionálnu zahraničnú politiku, ktorá sa diametrálne líši od západného štýlu „vmiešavania sa“ do politiky iných krajín pod zámienkou porušovania ľudských práv. Si Ťin-pching bol tiež veľmi jednoznačný vo svojom prejave, že ázijské bezpečnostná architektúra by mala zanechať „studeno-vojnovú mentalitu“, na nájdenie „novej bezpečnostnej koncepcie“ – čo odráža predchádzajúce výzvy Číny na posun od Američanmi vedenej aliančnej štruktúry, ktorá v súčasnej dobe zabezpečuje regionálnu bezpečnosť.

Čína vytvorila riadiacu skupinu pre dohľad nad implementáciou BaR, takže je jasné, že táto iniciatíva je politickou prioritou. Vo vyhlásení oznamujúcom založenie skupiny sa píše: „Výstavba BaR je obrovská a systematická práca …, čo vyžaduje posilnené vedenie a koordináciu tuzemských a zahraničných záležitostí,“

V rámci prípravy BaR, Čína bude spolupracovať s ostatnými krajinami „tak, aby získali lepšie pochopenie iniciatívy,“ napísala agentúra Xinhua. To môže byť nevyslovené priznanie, že niektoré iné krajiny sa obávajú využitia projektu BaR Čínou na nastolenie regionálnej hegemónie. Si Ťin-pching sa snažil rozptýliť tieto obavy vo svojom Boao prejave sľúbujúc, že Čína nebude v pláne dominovať. BaR bude skutočný „zbor“ zahŕňajúci všetky krajiny pozdĺž ciest a nie „sólo“ pre Čínu samotnú,“ povedal Si Ťin-pching.

Shannon Tiezzi, The Diplomat, 30.3.2015

Zdroj:

 

3 komentáre

Pridaj komentár