Koľko stojí Európu moslimská imigrácia? I.časť

Moslim s viacerymi zenami

Ponúkam Vám preklad štúdie veľmi známeho škandinávskeho autora Fjordmana, ktorú zverejnil v roku 2006. Obávam sa, že sa odvtedy nič nezmenilo, naopak, všetky problémy sa ešte viac prehĺbili. Láska európskych politikov k dovozu islamských prisťahovalcov spolu s extrémnymi zásahmi štátov NATO v Severnej Afrike a na Blízkom východe, kde svojim humanitárnym bombardovaním poslali miestne mocenské štruktúry do hlbokého stredoveku, zmenili postupné presakovanie imigrácie do Európy na obrovskú záplavu. Fjordman v roku 2006 poctivo ukázal, že celkové prínosy imigrácie islamských prisťahovalcov sú v extrémne veľkých záporných číslach. V dnešnej dobe keď aj nám na Slovensku hrozí príchod mnohonásobne väčšieho počtu týchto ľudí a mnohonásobne kratšej dobe, je čas na zamyslenie sa.

[sociallocker][/sociallocker]

Fjordman, Koľko stojí Európu moslimská imigrácia?, 23.6.2006

Zvyšujú skupinové znásilnenia HDP? Hovoríte, že takáto otázka je urážlivá? Avšak podľa švédskeho ministra financií Pär Nudera by mal byť kvôli zabezpečeniu sociálneho systému zaistený vstup do krajiny ďalším imigrantom. Odhady založené na realite ale naznačujú, že imigrácia stojí Švédsko každý rok najmenej 40 až 50 miliárd švédskych korún, pravdepodobne ale niekoľko stoviek miliárd, a veľkou mierou prispela k privedeniu švédskeho sociálneho štátu na pokraj bankrotu. Odhaduje sa, že cena imigrácie za rok 2004 bola 225 miliárd švédskych korún, 17,5 percent daňových príjmov za tento rok, čo predstavuje pre krajinu, ktorá má už aj tak jedny z najvyšších daní na svete, veľkú záťaž.

V rovnakom čase došlo vo Švédsku za posledných dvadsať rokov k trojnásobnému nárastu počtu obvinení zo znásilnenia. Ku znásilnenia detí mladších ako pätnásť rokov dnes dochádza šesťkrát častejšie ako pred jednou generáciou. V skupine obvinených prevažujú cudzinci z Alžírska, Líbye, Maroka a Tuniska. Právnička Ann Christine Hjelm, ktorá u jedného zo súdov násilné trestné činy vyšetrovala, zistila, že 85 percent odsúdených znásilňovačov sa narodilo na cudzej pôde alebo cudzím rodičom. Švédski politici chcú v moslimskej imigrácii pokračovať, pretože posilňuje ekonomiku, dôkazy ale zatiaľ naznačujú, že posilňujú prevažne počty prípadov skupinových znásilnení. Prieskum medzitým ukázal, že medzi mnohými imigrantskými dievčatami vo Švédsku panuje veľmi reálny strach z vrážd zo cti. 100 000 švédskych dievčat žije prakticky ako väzni svojich vlastných rodín.

V Nórsku je na sociálnej podpore závislá čoraz väčšia skupina nezápadných imigrantov. K tomuto záveru dospela štúdia Tyry Ekhaugen z Frischovho centra pre ekonomický výskum na univerzite v Oslo. Výskum je v rozpore s často prednášaným uistením, že nórsky pracovný trh je stále viac závislý na imigrantoch. Štúdia ukazuje presný opak. Ak bude súčasný vývoj pokračovať, imigrácia zvýši tlak na sociálny štát, skôr než aby mu uľavila, pretože mnoho imigrantov sa nepripája k dane platiacej časti populácie. Nórski “nezápadní imigranti” dostávajú sociálne dávky desaťkrát častejšie, než rodení Nóri. Ak si pripomenieme, že medzi “nezápadných imigrantov patria aj Číňania, Indovia a ďalší nemoslimovia, ktorí sú známi (a je to štatisticky dokázané) svojou pracovitosťou, toto číslo hovorí samo za seba o záťaži, ktorú pre sociálny štát predstavujú moslimovia.

Moslim s viacerymi zenami

Novinár Halvor Tjonn z novín Aftenposten, jeden z mála skutočne kritických novinárov v krajine, citoval v júni 2006 správu NHO, Konfederácie nórskych podnikateľov. NHO vyhlásila, že súčasná imigračná politika predstavuje vážnu hrozbu pre ekonomiku krajiny. Nórsko je tretím najväčším vývozcom ropy na svete, hneď po Saudskej Arábii a Rusku. Podľa NHO napriek tomu existuje riziko, že väčšina zisku, ktoré Nórsko z ropy získava, bude utratené za sociálne dávky pre rýchlo rastúcu populáciu imigrantov. Najziskovejšou imigráciou by bola imigrácia vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktorí zostanú na obmedzený čas, zároveň ale nie príliš krátko. Dánsky think-tank odhadol, že cena imigrácie dosahuje až 50 miliárd korún ročne, a to bol opatrný odhad. Dánsko by tak zastavením imigrácie z najmenej rozvinutých krajín mohlo ušetriť obrovské sumy. Štúdia zistila, že každý druhý imigrant z Tretieho sveta – obzvlášť z moslimských krajín – postráda kvalifikáciu dokonca aj pre tie najpodradnejšie práce na dánskom organizovanom pracovnom trhu.

Profesor Kjetil Storesletten z univerzity v Oslo povedal, že celkový príspevok imigrantov k ekonomike je pravdepodobne negatívny aj v Nórsku. “Prijímať imigrantov s nízkym vzdelaním nevedie nikam. Nemôžeme pokračovať v doterajšej imigračnej politike “, povedal Storesletten. Nórske sociálne dávky a platy pre nekvalifikovaných pracovníkov patria k najvyšším na svete. Platy vysoko kvalifikovaných pracovníkov sú zároveň porovnateľne nižšia a dane sú vysoké. Táto stlačená štruktúra platov je výsledkom desaťročí socialistickej politiky Škandinávie. Vedie k tomu, že priťahuje ľudí s nízkou kvalifikáciou a vzdelaním a zároveň robí krajiny menej príťažlivé pre výskumníkov a vedcov. Agentúra, ktorá má na starosti imigráciu, si napriek tomu myslí, že musí krajinu urobiť atraktívnejšou pre kvalifikovaných a nekvalifikovaných pracovníkov. “Potrebujeme viac imigrantov“, vyhlásil predseda UDI Trygve Nordby. “Príliš málo ľudí si trúfne povedať, že máme aj veľkú potrebu neprofesionálnych pracovníkov“, povedal. UDI by podľa neho mala získať väčšiu flexibilitu v rozhodovaní o jednotlivých prípadoch a spracovávať ich rýchlejšie a efektívnejšie. Ako sa ukázalo neskôr, byrokrati z UDI boli v skutočnosti tak “flexibilní”, že zaviedli vlastné imigračnú politiku a že ich liberálne interpretácie azylových pravidiel “prekročili hranice” zákona. UDI porušila zákony i politické direktívy, keď na jeseň 2005 priznala povolenie na pobyt takmer 200 irackým Kurdom. Komisia, ktorá kontroverzné povolenie preverovala, napadla bývalého predsedu Trygve Nordbyho a jeho nástupca rezignoval. Viac ako polovica sociálnych dávok v Osle je vyplácaná nezápadným imigrantom, čo je podiel, ktorý počas rokov ohromne vzrástol. Predseda mestskej rady Osla Erling Lae varuje pred predsudkami a prehlasuje, že bez imigrantov by v Osle vypukol “úplný chaos“. Nórske noviny sa medzitým trápia nad tým, že internetové diskusie sú “zaplavené rasistickými komentármi” o moslimoch. Jeden z citovaných príkladov bol tento: “Veľké množstvo moslimov si zo svojej vlastnej vôle volí žiť v paralelných spoločnostiach, v ktorých hovoria svojim rodným jazykom, sledujú zahraničné televíziu, opovrhujú spoločnosťou, do ktorej sa presťahovali a berú si partnerov zo svojej pôvodnej krajiny. Jediný kontakt, ktorý majú s domorodcami, je prostredníctvom úradu sociálneho zabezpečenia“.

“Diskusia je často zafarbená nevedomosťou. Nie je ľudským právom byť v danú chvíľu vyslyšaný. Vyžaduje určitú minimálnu dávku spoločenskej inteligencie, aby sa človek mohol podieľať na verejnej diskusii”, hovorí Esten O. Sother, redaktorka online vydania ľavicových promultikultúrnych novín Dagbladet. Sother varuje, že noviny možno budú musieť zaviesť prísnejšiu cenzúru svojich internetových diskusných fór a komentárov k článkom. Zdá sa však, že Dagbladet má len veľmi malé pochopenie príčiny toho, prečo má toľko ľudí moslimov a ich požiadaviek dosť. Rovnako tak nepriznali, že sa mýlili vo svojej desaťročia trvajúcej jednostrannej chvále pozitívnych vplyvov moslimskej imigrácie, ani sa neospravedlnili za démonizáciu pravicovej strany Pokrok a jej vodcu Carla I. Hagena počas deväťdesiatych rokov za jej “rasizmus”, keď kládla otázky o skutočnej cene tejto imigrácie .

Práve naopak, hoci boli informácie o cene moslimskej imigrácie dostupné niekoľko rokov, až do obdobia pred voľbami v roku 2005 táto otázka pre nórske médiá neexistovala. Namiesto toho sa zameriavali na “chudobu” v Nórsku a na potrebu zvýšenia sociálnych výdavkov. To všetko v krajine, ktorá patrí medzi najbohatšie na svete a ktorá svojim občanom poskytuje najvyššie sociálne dávky v Európe. Volebné spravodajstvo nórskych médií odhalilo ich túžbu po ľavicovej vláde, povedal volebný expert Aarebrot, profesor Inštitútu pre komparatívnu politiku na univerzite v Bergene. Tvrdil, že s niekoľkými výnimkami je väčšina nórskych médií zameraná ľavicovo. “Väčšina médií je tým, čo by som označil za politicky korektné. Politická korektnosť dnes v Nórsku znamená mierne radikálne, mestské a liberálne“, povedal Aerebrot. Prieskum ukázal, že takmer 70 percent novinárov hlasuje pre Stranu práce (Ap), Socialistickú ľavicu (SV) alebo Červenú volebnú alianciu (RV) a tlač je toho odrazom, dodáva.

Ak bude súčasný trend pokračovať, Oslo bude mať v priebehu niekoľkých desaťročí nezápadnú väčšinu. Niekoľko výskumníkov teraz predpovedá, že populácia rodených Nórov, Švédov a Dánov sa počas tohto storočia stane menšinou vo svojej vlastnej krajine. Jedinou otázkou je kedy. Pretože islamský džihád sa väčšinou stáva oveľa agresívnejším a fyzickým, keď moslimská populácia dosiahne 10-20 percent obyvateľov danej oblasti, neveští to škandinávskym mestským oblastiam pozitívnu budúcnosť. Budú sa rozvíjať odlišne od podobných oblastí v Thajsku, na Filipínach alebo v Nigérii?

Koniec 1.časti.

2.časť, 3.časť

[sociallocker][/sociallocker]

Zdroj :

8 komentárov

Pridaj komentár