Koľko stojí Európu moslimská imigrácia? III.časť

Ponúkam Vám preklad štúdie veľmi známeho škandinávskeho autora Fjordmana, ktorú zverejnil v roku 2006. Obávam sa, že sa odvtedy nič nezmenilo, naopak, všetky problémy sa ešte viac prehĺbili. Láska európskych politikov k dovozu islamských prisťahovalcov spolu s extrémnymi zásahmi štátov NATO v Severnej Afrike a na Blízkom východe, kde svojim humanitárnym bombardovaním poslali miestne mocenské štruktúry do hlbokého stredoveku, zmenili postupné presakovanie imigrácie do Európy na obrovskú záplavu. Fjordman v roku 2006 poctivo ukázal, že celkové prínosy imigrácie islamských prisťahovalcov sú v extrémne veľkých záporných číslach. V dnešnej dobe keď aj nám na Slovensku hrozí príchod mnohonásobne väčšieho počtu týchto ľudí a mnohonásobne kratšej dobe, je čas na zamyslenie sa.

Fjordman, Koľko stojí Európu moslimská imigrácia? 23.6.2006

Nie že by západné väzenia imigrantské deti príliš desili. Uvoľnený režim pre niektorých z najviac nebezpečných holandských zločincov vyvolal kontroverzné reakcie. Fotografie tetovaných väzňov užívajúcich si „spoločenské večierky“ a pivo vyviedli z miery autority, ktoré sú citlivé na tvrdenia prichádzajúce zo zahraničia, že sú k zločincom mäkkí. Jeden väzeň z Esserheemu, ktorý je odsúdený na 14 rokov za vraždu, povedal: „V našom vlastnom väzenskom bare máme večierok každý víkend. Môžeme si užívať skvelé občerstvenie, zmrzlinu, pivo, hrať karty alebo biliard a počúvať hudbu. Keď je teplo, ideme hrať tenis„. Ďalší väzeň hovoril o „dokonalom“ čerstvom jedle a povedal: „Vo väzenskom bare si môžeme kúpiť čokoľvek vrátane suši a saké„. Ekonomický argument, používaný v Holandsku jednak ľavicovými multikulturalistami, rovnako konzervatívnymi stúpenci voľného trhu – že imigrácia omladzuje starnúcu populáciu, poskytuje nové pracovné sily a generuje podnikateľskú aktivitu – „jednoducho neplatí„. Od doby, kedy boli začiatkom sedemdesiatych rokov nekvalifikovaní zamestnanci do Holandska pozvaní, nepriniesli populácii žiadny ekonomický prospech. Podľa Paula Scheffera, jedného z hlavných kritikov multikulturalizmu a profesora mestskej sociológie na univerzite v Amsterdame, je až 60 percent ľudí prvej generácie tureckých a marockých imigrantov nezamestnaných.

Moslimovia pri modlitbe v anglickej väznici

Moslimovia pri modlitbe v anglickej väznici

Andrew Bostom, autor knihy „Dedičstvo džihádu“ (The Legacy of Jihad), cituje postreh Dr Muqtedara Chána, veľmi propagovaného amerického umierneného moslima, ktorý urobil po svojej návšteve Belgicka. Dokonca aj Chán uznal štedrosť belgického sociálneho systému k moslimom: „…sociálne dávky bežne tvoria 70 až 80 percent platu. Tým [moslimom], ktorí majú rodinu s deťmi, poskytuje sociálna správa komfortné ubytovanie a pri nízkych cenách nehnuteľností si môžu aj tí na podpore dovoliť vlastný dom„. Americký emigrant Bruce Bawer, ktorý žije v Nórsku, vo svojej knihe „Kým Európa spala“ (While Europe Slept) zdokumentoval ako imámovia nehanebne kážu, že moslimovia by mali tieto sociálne dávky očakávať – a mali by sa cítiť v práve, keď si ich sami zaistia krádežou v obchodoch – ako formu džizja vyberané od neveriacich „hostiteľských“ spoločností. Ako Bostom poukazuje: „takéto postoje, nech už je ich pôvod akýkoľvek, vedú k väčšej základnej otázke: prečo Západ pokračuje v potvrdzovaní hrubého, nevyváženého náboženského fanatizmu, ktorý upiera nemoslimom prístup do Mekky a Mediny – pod hrozbou uväznenia, umučenia a smrti – zatiaľ čo moslimovia požadujú možnosť sa usadiť v Európe alebo Amerike, ktorá im je s poskytnutím štedrého ubytovanie zaručená?

Niektorí z moslimov sa aktívne podieľajú na aktivitách džihádu, či už slovne alebo fyzicky. Muláh Krekar usvedčený z terorizmu v Jordánsku, bol podozrievaný zo spojenia s madridským teroristami a CIA tvrdí, že dával príkazy k bombovým útokom v Iraku. Roky žije z nórskych sociálnych dávok v Osle a moslimskí taxikári, ktorí si ňom myslia, že je skvelý človek, ho údajne vozia zadarmo. Najkontroverznejší nórsky utečenec sa začal vyhrážať krajine, ktorá jeho a celú jeho rodinu hostila štrnásť rokov. Muláh Krekar pokračuje v boji proti deportáciu do Iraku a nazýva takúto možnosť „urážkou„, ktorá by mala byť potrestaná. „Bránim svoje práva pred súdom, rovnako, ako Západniari bráni tie svoje. Som trpezlivý, rovnako, ako sú trpezliví oni. Ale až mi trpezlivosť dôjde, zareagujem ako Orientálec“. Keď sa ho spýtali, ako reagujú Orientálci, Krekar povedal: „To nechcem komentovať„. Krekar tiež hovoril pozitívne o teroristickom vodcovi Usámovi bin Ládinovi a o nedávno zabitom vodcovi irackej al-Kajdy Abu Musab al-Zarkávim.

Britská polícia vyšetrovala obvinenia, že štyri londýnski teroristi z júla 2005 získali zo sociálnych dávok viac ako 500 000 libier. Obvinení údajne používali viac identít a adries. Jeden z nich, Ibrahim, mal mať šesť rôznych identít. Niektorí z nich sa tiež prihlásili k niekoľkým národnostiam, vekom a sociálnym poistením. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že na získanie niektorých nárokov na sociálne dávky boli použité falošné mená. Dvaja z nich boli tiež obvinení z toho, že získali azyl na falošné pasy, mená a národnosti. Ibrahim, ktorý bol zrejme útočníkom v autobuse v Hackney, mal používať dva dátumy narodenia, šesť identít, dve sociálne poistenie a dve adresy. Osman zrejme používal päť mien, tvrdil, že je buď z Eritrey alebo Somálska, a používal štyri adresy z juhozápadného Londýna. Omar, 24, ktorý je spájaný s útokom v metre blízkosti Warren Street, používal päť identít.

The London Times citovali správu, ktorá vyjadrovala obavy z toho, že Británia kvôli rastúcej etnickej segregácii „námesačne kráča k apartheidu„. Správa, ktorá brala ohľad na pôvod štyroch samovražedných teroristov, ktorí napadli 7.7.2004 Londýn, vyhlasovala za kľúčové faktory ich konverzie k terorizmu sociálnu a ekonomickú depriváciu a ignorovala množstvo výziev k násilnému džihádu v Koráne a hadísoch. Zistila, že musliská komunita je najviac „znevýhodnenou“ náboženskou skupinou v krajine, s najnižšou dosiahnutou úrovňou vzdelania a najvyššou nezamestnanosťou. Dokument zistil, že miera nezamestnanosti medzi 1,6 miliónom britských moslimov je viac než trojnásobná v porovnaní s celkovou populáciou a je najvyššou zo všetkých náboženských skupín. Asi polovica všetkých moslimov (52%) bola ekonomicky neaktívna. To je viac ako v ktorejkoľvek inej náboženskej skupine.

DP111, výrečný britský komentátor na internetových stránkach, ako Jihad Watch a Little Green Footballs, poukázal na to, že moslimské rodiny sú veľmi veľké a pre jediného zarábajúceho člena je ťažké ich živiť. Potrebujú príjem vykompenzovať značnými dávkami od štátu. Takže minimálne „okolo 80 percent moslimskej populácie“ potom žije zo sociálnych dávok:

„Nemalé množstvo týchto peňazí britských daňových poplatníkov si nájde cestu na financovanie džihádu. Rovnaký scenár musí platiť vo všetkých európskych štátoch, ktoré majú väčšiu moslimskú populáciu“.

„Nachádzame sa v smiešnom postavení, kedy chránime a živíme populáciu, ktorá je odhodlaná nás zničiť. Stúpenci islamu neboli od samého začiatku nikým iným, než skupinou so snahou o získanie koristi a lupu na úkor práce ostatných ľudí. V minulosti to bolo vykonávané vojnami, dobývaním a následným drancovaním. Teraz sa to deje imigráciou (inváziou), žobraním alebo zločinom. Moslimským národom sú medzitým poskytované obrovské pôžičky (pomoc), o ktorých obidve strany vedia, že nebudú nikdy splatené. Z čisto ekonomického pohľadu na vec, tak islam vyzerá ako skupina ľudí, ktorí žijú podľa etiky ‘žobraj, požičaj si, alebo ukradn’. Prečo by sme teda my, kapitalistické krajiny, ktoré neveria na ponúkanie jedla zadarmo, sponzorovali najlenivejšiu a napriek tomu najagresívnejšiu skupinu ľudí na planéte, ktorí sú odhodlaní rozvrátiť náš demokratický systém? Podstatou veci je, ako došlo k tomu, že prirodzený vývoj najrozvinutejšou civilizácie na zemi smeruje k hlúposti ?“

Poukazuje tiež na to, že cena moslimskej imigrácie je oveľa vyššia, než len samotná sociálna podpora. „Je potrebné započítať stratu dôvery na trhoch, stratu nových investícií kvôli strachu z lietania, alebo dezilúzie z dotieravej bezpečnosti. Potom je tu zvýšenie cien poistenia pre všetky firmy„. To všetko má vplyv na konkurencieschopnosť firiem v porovnaní s národmi, ktoré nemajú významnú moslimskú populáciu, ako sú Japonsko, Kórea a Tajwan. Môže ísť o milión dolárov alebo viac na každého moslima ročne. „A k tomu všetkému im poskytujeme obrovské množstvo pomoci a sociálnych dávok, zatiaľ čo žijeme v strachu a naše slobody sú obmedzované„.

Bývalý moslim Ali Sina tvrdí, že aj pre USA, ktoré majú menšiu populáciu moslimov a menšie sociálne dávky, ako Západná Európa, predstavujú moslimovia obrovskú ekonomickú záťaž:

„Kvôli zhruba 2 miliónom moslimov žijúcim v Amerike, medzi ktorými sú teroristi, Američania sú nútení míňať stovky miliárd dolárov za domácu bezpečnosť. Nemám tušenie, aké sú skutočné výdavky. Buďme konzervatívni a povedzme, že ide len o 200 miliárd dolárov ročne. V skutočnosti môže ísť o niekoľkonásobok. Má niekto tušenie o koľko peňazí ide? S 200 miliardami dolárov stojí daňových poplatníkov každý moslim, vrátane detí, 100 000 dolárov ročne. To je skutočný ‘príspevok’ moslimov Amerike. Akonáhle pridáte cenu reálnych škôd spôsobených teroristickými útokmi, ako je škoda na lietadlách, budovách, atď, táto cena bude oveľa vyššia. A to hovoríme len o finančných škodách. Dokáže niekto vypočítať cenu, ktorú zaplatili rodiny obetí teroristov? A čo platí v Amerike platí kdekoľvek, kde musia vlády utrácať peniaze na posilnenie bezpečnosti“.

Bat Ye’ Or vo svojej knihe Eurábia – Euro-Arabská os (Eurabia – The Euro-Arab Axis) opisuje, ako sa nachádzame uprostred celkovej transformácie Európy, ktorá je výsledkom plánovanej politiky. V rozhovore pre izraelské noviny Haaretz vyjadrila Bat Ye’ Or obavy, že Európa bude stále viac a viac islamizovaná, až sa stane „politickým príveskom arabského sveta„. „Európski vodcovia sa rozhodli uzavrieť spojenectvo s arabským svetom, ktorému sľúbili prijať arabský a moslimský postoj k Spojeným štátom a Izraelu. A to nielen v otázke zahraničnej politiky, ale aj vo vnútorných záležitostiach európskej spoločnosti, ako sú imigrácia, integrácia imigrantov a predstava, že islam je súčasťou Európy„.

Bývalý francúzsky premiér Charles de Gaulle, sklamaný stratou francúzskych kolónií v Afrike a na Strednom Východe, a rovnako tak upadajúcim vplyvom Francúzska na medzinárodnej scéne, sa rozhodol vytvoriť v šesťdesiatych rokoch strategické spojenectvo s arabským a moslimským svetom, ktoré by súperilo o vedúce postavenie so Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Táto aliancia sa v sedemdesiatych rokoch, kedy došlo k rozvoju rozsiahleho euro-arabskému dialógu, stala postojom Európskej komunity. Táto aliancia, v ktorej kontexte Európa dovolila imigráciu miliónov moslimov na svoje územie a prijala protiizraelskú a protiamerickú politiku, však nakoniec „transformuje Európu na kontinent pod vládou arabského a moslimského sveta“.

Ako Bat Ye’ Or poukazuje, väčšina činnosti Eurábie je pred pohľadom verejnosti ukrytá, pokiaľ ale vieme, kam sa pozerať, môžeme niekedy zachytiť jej záblesky. Taliansky ľavicový premiér Romano Prodi, prezident Európskej komisie, Politbyra EUSSR, v rokoch 1999 až 2004, chce viac spolupráce s arabskými krajinami. Hovorí o zóne voľného obchodu s arabským svetom, tá ale znamená zavedenie štyroch slobôd EÚ, ktoré zahŕňajú slobodný pohyb ľudí. To je jasné z dokumentu z roku 2003. Táto skutočnosť a jej dôsledky nie sú európskymi médiami prakticky nikdy spomínané. Počas šiestej euro-stredomorskej ministerskej konferencie v Bruseli v roku 2003 bolo vyhlásené, že táto iniciatíva ponúka krajinám susediacim s EÚ „postupnú integráciu do rozširujúceho sa európskeho vnútorného trhu a možnosť získania štyroch základných slobôd EÚ: slobodného pohybu tovaru, služieb, kapitálu a ľudí„. Od ministrov sa tiež očakáva, že podporia návrh komisie na ustanovenia Euro-stredomorskej nadácie pre dialóg medzi kultúrami, Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia a posilnenej Európskej investičnej banky.

V júni 2006, keď jeho ľavicová koaličná vláda naznačila, že bude oveľa zhovievavejšia k moslimskej imigrácii do Talianska, Romano Prodi oznámil, že „je čas sa pozrieť na juh a znovuzaviesť pre Stredomorie novú politiku spolupráce„. Hovoril o Euro-stredomorskom partnerstve začatom v roku 1994 v Barcelone. Prodi povedal, že predniesol záležitosť egyptskému prezidentovi Husní Mubarakovi a líbyjskému vodcovi Muamarovi Kadáfimu. Premiér potom vysvetlil, že Barcelonský proces – ktorý obsahuje vytvorenie zóny voľného obchodu už v roku 2010 – nie je naďalej dostatočný a je potrebný nový odlišný prístup. „Krajiny na južnom pobreží to od nás očakávajú„, dodal.

Moslimská imigrácia stojí obrovské sumy a vytvára v Západnej Európe zmätok, a vodcovia EÚ pracujú na tom, aby moslimom poskytli ľahší prístup k Európe – pretože Arabi to od nich očakávajú. Vďaka, že ste na to poukázal, pán Prodi. A ďakujem vám za rozptýlenie všetkých pochybností o tom, či musí byť Európska únia zrušená a jej zradcovské a skorumpované politické elity odstavené od moci.

Koniec 3.časti

1.časť, 2.časť

[sociallocker][/sociallocker]

Zdroj:

2 komentáre

Pridaj komentár