Komentár – Rómovia a sociálne dávky
Občianske združenie (t.j. mimovládka) Iness zverejnilo publikáciu autorov Ján Dinga a Radovan Ďurana Rómovia a sociálne dávky. Autori si kladú základnú otázku: Sú Rómovia problémom verejných financií Slovenska ?
Postaviť takto otázku vnímam už od základu ako chybu. Prečo rieši správa Rómov ako celok? Prečo táto generalizácia? Veď nie malá časť z nich sa snaží žiť integrovane a občania Slovenska s nimi nemajú žiaden problém. Iste čitateľ namietne protiotázkou, ale koľko ich je. Ak však zaloví v pamäti a iste si spomenie na toho či onoho vo svojom okolí, áno, veď on je cigáň predsa. Vlastne ho doteraz ani tak nevnímal, veď je to náš spolupracovník, kamarát, kamarátka. Ten čitateľovi samozrejme nevadí, nie je rasista, ale vadí mu tá čvarga z miesta xy, pretože…
Problémom pre občana z majority nie sú Rómovia ako takí, ale asociálna časť z nich. Pre úplnosť treba dodať, že nielen v ich komunite je taká časť. Každý človek je individualita a pre potreby štatisticky je potrebné zaradiť ho do nejakého štatistického chlievika. Má to však svoje úskalia, napríklad obyvateľ segregovanej osady vám môže byť správaním príjemnejší, než Róm žijúci v rozptyle s majoritou (známy prípad Oskara Dobrovodského).
Autori narazili na základný problém. Etnicita sa pri poberaní sociálnych dávok nezisťuje. Neraz som sa v minulosti od našich mimovládkarov dozvedel, že by to nešlo, aj keby to šlo, pretože metóda Vladimíra Paľka pozriem a vidím, je absolútne nespoľahlivá a skresľujúca. Ako sa ale potom dajú „neskresľujúco“ rozdeliť tzv. rómske peniaze od EU tak aby smerovali k Rómom?
Autori štúdie sa rozhodli použiť náhradné riešenie, ktoré malo identifikovať prostriedky transferované smerom k Rómom, a tak zvolili identifikátory:
– mnohodetné rodiny
– okresy s vysokým počtom detí v mnohodetných rodinách (15 okresov)
– okresy s najvyšším počtom Rómov (20 okresov)
Dospeli k výsledku, že „ v publikácii vyvraciame mýtus, že Rómovia sú problémom verejných financií Slovenska. Celkové ročné fiškálne náklady „rómskych“ okresov nedosahujú ani jeden a pol mesiaca výdavkov Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky, pričom zdroje vyplácané mnohodetným rodinám sú ešte marginálnejšie, dosahujúce len zlomok tejto sumy. Rómska problematika preto nie je fiškálnym ale sociálnym problémom, a v tejto rovine treba hľadať aj jej riešenia.“
Vyčleňovať podiel Rómov na sociálnych dávkach pomocou počtu detí v rodine je aj v inom chybný konštrukt. Každá rodina na svete musí mať najprv deti 3 aby mohlo pribudnúť 4-té, odhliadnuc od narodenia dvojičiek, či trojičiek. A tiež sa časom dostane do stavu, keď najstaršie deti získajú plnoletosť a nových už ako si niet, takže počet detí v rodine na ktoré sa poberajú dávky klesne pod 4-ri. Nehovoriac o tom, že integrované rómske rodiny dbajúce o prostredie, v ktorých deti vyrastajú si tiež podobne ako rodiny z majority nemôžu dovoliť detí x. Tým stráca na význame celá kapitola 1.2 dokumentu, ktorá vlastne rieši len mnohodetné rodiny a vzťah k téme Rómov je tam naozaj len sekundárny.
Mapa č.1 v dokumente vykresľuje okresy podľa hodnôt zdrojov vyplácaných vo forme dávky v hmotnej núdzi. To, že nezohľadňuje počet obyvateľov v okrese je vážnou chybou. Tak nám farebne potom mini okres Gelnica vychádza ako lepšie miesto pre život ako okres Nitra, teda aspoň čo sa týka hľadania práce. Aj keď mapa obsahuje pravdivé údaje, ich vzťah k riešenej problematike nie je preukazný, je to polotovar. Rovnaký problém má napríklad aj mapa č. 5.
Autori prišli k záveru, že: „z pohľadu konsolidácie verejných financií sa tak nejedná o kritickú čiastku. Škrtnutie sociálnych transferov najväčším poberateľom by spôsobilo sociálnu katastrofu, no deficit verejných financií by to zredukovalo len o štvrtinu.“ Tiež si myslím, že škrtanie dávok nie je v súčasnosti riešením, ale som ďaleko od toho aby som zníženie rozpočtového deficitu o štvrtinu považoval za nevýznamnú hodnotu.
Zaujímavý je ich názor : „pracujúci rodičia majú na druhej strane k dispozícii daňové zvýhodnenie (resp. dávku určenú pracujúcim) vo forme daňového bonusu vo výške 21,41 eur každý mesiac na každé dieťa. V roku 2012 sa touto formou pracujúcim daňovým poplatníkom vrátilo z verejnej kasy 261 mil. eur. Daňový bonus je teda formou zvýhodnenia, ktorú si rodina v hmotnej núdzi uplatniť nemôže„. Takže autori daňový bonus vnímajú ako niečo podobné sociálnej dávke.
Rovnako nesúhlasím s ich prirovnávaním sumy sociálnych dávok k sume starobných dôchodkov. Iste prípad od prípadu, ale starobný dôchodca značnú časť svojho života platil odvody do sociálnej poisťovne, čím si dôchodok predplatil a tak nie je korektné tieto 2 problematiky prepájať. Samozrejme, že aj nejeden poberateľ sociálnych dávok bol v minulosti zamestnaný, takže si dávky alebo ich časť predplatil tiež.
Autori citujú štúdiu Svetovej banky, podľa ktorej na Slovensku pracuje 20 % rómskych mužov a 9 % rómskych žien v produktívnom veku. V celej SR eviduje Štatistický úrad vo veku 15 – 64 rokov zamestnanosť mužov na úrovni 66,6 % a žien na úrovni 53 %. Zamestnanosť Rómov je teda približne štvrtinová oproti majoritnej populácii. Riešenie vidia „v znížení odvodového zaťaženia zamestnancov s nízkymi príjmami a spružnenie pracovného trhu, ktorý by následne „nasal“ viac nezamestnaných aj spomedzi Rómov„. Problém tiež vidia vo vysokom podieli exekúcií, keďže mzda je na rozdiel od sociálnych dávok exekuovateľná.
Prelúskať malú publikáciu Rómovia a sociálne dávky je náročné aj pre človeka, ktorému štatistika ako veda nie je cudzia. Niekomu jeho predošlý názor potvrdí, inému sa bude zdať nedôveryhodná, ťažko však predpokladať, že niekto na jej základe svoj názor zmení, alebo si ho vytvorí. Pre laika vo svete štatistiky je značne nezrozumiteľná, pre nie celkom laika zase faktograficky „postavená na vode“.