Kto nesie vinu na plynových problémoch Ukrajiny?

Ukrajinské úrady bijú na poplach: sprevádzkovanie plynovodu South Stream zrazí na minimum príjmy krajiny z tranzitu ruského plynu a prakticky znehodnotí štátny systém prepravy plynu. 

Údaje, ktoré vo vysielaní ICTV uviedol predseda správnej rady NAK „Naftogaz Ukrajiny“ Andrej Kobolev, sú skutočne pozoruhodné. Objem plynu prichádzajúceho z Ruska do Európy cez Ukrajinu už teraz poklesol zo 120 mld kubických metrov za rok na 86 mld kubíkov. Dôvodom je sprevádzkovanie plynovodu Nord Stream. Ak začne fungovať aj South Stream, bude musieť Ukrajina zabudnúť na akékoľvek významnejšie príjmy z tranzitu. Podľa výpočtov expertov „Naftogaz Ukrajina“ nový plynovod „odoberie z objemu ukrajinského tranzitu potenciálne až 60 mld metrov kubických plynu“, a v dôsledku toho „sa môže Ukrajina ocitnúť vo veľmi zložitej situácii“. Problém nie je ani tak v poklese tranzitu ako takého, ale v súbežnom poklese atraktívnosti aktív štátneho systému prepravy plynu. V súčasnosti odhaduje ukrajinská strana jeho hodnotu na 25-35 miliárd dolárov. Pokiaľ dôjde k prepadu objemu tranzitu, táto hodnota poklesne podľa názoru Andreja Koboleva, „na polovicu“.

Pričom Kyjev nemá ešte ani teraz potenciálneho kupca na plynovodný systém. Táto situácia donútila ukrajinskú vládu opätovne predložiť v parlamente návrh zákona o prevádzkovateľovi systému prepravy plynu s možnou účasťou (až 49%) investorov z USA a EÚ, ktorý už raz poslanci zamietli. Je pozoruhodné, že pri dokumente, ktorý sa opäť vrátil do parlamentu, sám Arsenij Jaceňuk uznal protiústavnosť svojho kroku, ale vysvetlil ho geopolitickými záujmami – v zmysle, v akom ich chápe on: „Aj keď to nie je v súlade s ústavou, tak aby bol taký návrh zákona prijatý, aby Rusi nestavali South Stream, aby vzrástli príjmy ukrajinského systému prepravy plynu, prepravený objem plynu a aby Ukrajina nezamrzla, musíme sa k tomuto zákonu vrátiť.“ „Trvám na tom, že tento zákon o faktickom zastavení výstavby South Stream musí parlament prijať,“ povedal Jaceňuk, bez toho aby upresnil konkrétnych záujemcov o budúci nákup systému prepravy plynu.

Kto nesie za vzniknutú situáciu vinu? Ukrajinskí predstavitelia o tom radšej mlčia, ale je známe, že hlavným dôvodom boli dve plynové vojny Moskvy a Kyjeva v rokoch 2005-2006 a 2008-2009. Plynovej vojny boli vyvolané neochotou Ukrajiny dodržiavať dohody s Ruskom ohľadom ceny za plyn a nepovoleným odberom ruského plynu určeného na tranzit do Európy. Situácia sa obzvlášť zostrila v januári 2009, kedy bol v dôsledku aktivít ukrajinskej strany tranzit ruského plynu do Európy úplne zastavený. Nechuť dočkať sa opakovaniu podobného narušenia dodávok donútila konkrétne Nemecko podporiť práve  ten istý projekt Nord Stream, ktorým bol znepokojený šéf Naftogaz Ukrajina.

Nepotvrdzuje sa ani spoliehanie sa Kyjeva na reverzné dodávky z krajín Európskej únie. Ich objem v júni klesol na polovicu: Európania sa obávajú o vlastnú energetickú bezpečnosť. Vzniknutá situácia stavia ukrajinskú vládu pred voľbu: buď napraviť situáciu a obnoviť spoluprácu s Ruskom ako hlavným dodávateľom plynu do Európy, alebo staviť na iné zdroje, konkrétne na bridlicový plyn. Avšak tu môžu Kyjev a jeho západní partneri očakávať ešte väčšie rozčarovanie.

V Európe aj na Ukrajine chýba niekoľko kľúčových faktorov, nevyhnutných na zabezpečenie komerčnej efektívnosti produkcie bridlicového plynu. Predovšetkým ide o neexistenciu veľkého množstva vrtných súprav, a tiež nevyhnutnej plynovodnej infraštruktúry.

Ku zrieknutie sa spolupráce s Ruskom núti Ukrajinu aktívne USA, ktoré vsádzajú na posilnenie vlastných pozícií na ukrajinskom trhu, v prvom rade v oblasti rozpracúvaní ložísk bridlicového plynu vo východných oblastiach krajiny. Avšak výhody takejto spolupráce pre Kyjev sa môžu ukázať ako iluzórne, kvôli situácii na trhu a kvôli stavu ukrajinskej infraštruktúry.

Ukrajina sa len ťažko môže spoliehať aj na svojich susedov v strednej a východnej Európe. Tak napríklad maďarský premiér Viktor Orbán opätovne potvrdil, že projekt South Stream zodpovedá záujmom Budapešti a že od neho nemieni odstúpiť. Šéf maďarskej vlády zdôraznil, že aj keď podporuje Ukrajinu, v prvom rade je povinný myslieť na záujmy svojej krajiny a preto od South Streamu neodstúpi: „Ak plynovod South Stream musí viesť cez našu krajinu, aby sa podporili dobré obchodné vzťahy s Ruskom, tak sme , samozrejme, pre South Stream „(1).

Podobný postoj zaujíma aj Srbsko. Premiér tejto krajiny, Aleksandar Vučič, nazval ruský projekt  „dobrým kontraktom pre Srbsko“. Pripomenul, že jeho realizácia prinesie Belehradu 350 miliónov euro. „Nech mi niekto povie, kde inde by sme ich ešte zarobili,“ adresoval svoju rečnícku otázku odporcom projektu South Stream.

Ešte rozhodnejšie podporuje projekt South Stream generálny riaditeľ rakúskeho ropného a plynárenského koncernu OMV Gerhard Roiss. Ten je presvedčený, že zákaz komisie Európskej únie realizovať projekt, bude znamenať „strelenie sa do vlastnej nohy“.

Za plynové problémy Ukrajiny nenesie žiadnu vinu zákerné Rusko, ale tie protiruské sily, ktoré robia z Kyjeva nástroj svojich geopolitických hier. Niet sa čo diviť, že Naftogaz Ukrajina už navrhol ruskému Gazpromu obnovenie rozhovorov o objeme a podmienkach tranzitu plynu cez územie krajiny na obdobie do r. 2019 …

Pjotr Iskenderov,  7.8.2014

 

[1] AFP 261553

Zdroj

Pridaj komentár