Kto neskáče, ten je Moskaľ. Hop, hop, hop.

August Landmesser, Nemecko, 1936

Moskaľ je prezývka Moskovčanov. V širšom kontexte sa používa na označenie prívrženca ruskej geopolitickej doktríny a v ešte voľnejšej súvislosti (vyžadujúcej veľkú, ale skutočne veľkú fantáziu) na prívrženca Putina. Pre slovenských vojnových štváčov je každý, kto nesúhlasí so zabíjaním nevinných ľudí na juhovýchode Ukrajiny … ehm, no povedzme Moskaľ. Hrdo sa hlásim, že som Moskaľ (Ich bin ein Berliner).

Už dlhšie mi chodí po rozume výňatok z Branka

…majú oni do mňa vinu, ale ja mám do nich inú…
Veci sa majú tak, že akákoľvek rozumná debata s vojnovými štváčmi končí argumentáciou “lebo Putin” (hashtag #tyvlePutin). Nikto zo skupiny LeboPutin
ani ten Samson, ani Šebej, ani Schutz, ani iní nedokážu jednoducho pár slovami vysvetliť prečo obyvateľstvo Krymu tak masívne podporilo pričlenenie k Rusku.
Spravodlivosť, tá slepá múza, má v rukách mincier. Oči si zakryla sama, aby nevidela, kto prikladá do misky a v ruke má meč, drsný-to kontrast s jemnosťou váh. ONA nedopustí, aby bolo porušené právo na obhajobu. ONA nie. A spravodlivosť požaduje vypočuť si obhajobu.

 

Cítim k nim empatiu

Báť sa niečoho, čomu nerozumieme a vytvárať si mystické vysvetlenia, je človeku vlastné. Duševná lenivosť a určite aj predsudky (v neposlednom rade to
má aj biologické základy ako píše Diamond a Dawkins; slúži to na lepšiu kohéziu stáda) spôsobujú, že nie sme ochotní si prečítať aspoň heslo “skleníkový efekt” na Wikipédii alebo v našom konkrétnom prípade JV Ukrajiny – prečítať si, vypočuť alebo pozrieť jediný z množstva príspevkov: “prečo obyvatelia Krymu sa narýchlo odtrhli a pričlenili”.
Nemôžem nespomenúť, že “zahranično-politický komentátor”, “bezpečnostný analytik” či “predseda Zahraničného výboru NR SR” musí mať prečítané,
napočúvané akademika Glazeva, Lavrova a nepochybne aj pár Putinovych prejavov. U mňa by zápočet nedostali, kým by si tieto domáce úlohy neurobili.
Pravda, je ešte aj iné vysvetlenie. A to, že síce páni a dámy čítajú, ale majú nejaké zištné záujmy na tom, aby pravda nevyšla najavo. Navidomoči, niektorí z nich majú. Podľa zákona FARA sú mnohí z nich zahraniční agenti 🙂

Pre nás ostatných

Nám obyčajným ľuďom sú politické táraniny ľahostajné. Až do chvíle, kým to neohrozuje naše pohodlie. To je úplne legitímne. Je legitímne veriť masmédiám a nehľadať ?konšpiračné teórie? na webe. Len na našom malom Slovensku je to tak, že ľudia hlásajúci najväčší konšpiračný blud súčasnosti (tým bludom je, že globálne otepľovanie buď neexistuje alebo aj keď existuje, tak ho nespôsobil človek alebo ak aj existuje a spôsobil ho človek, tak ma pozitívny vplyv na výnosy z poľnohospodárstva), tak takíto ľudia majú facebookové stránky “Prečo ľuďom hrabe?” a diskusné večery na tému konšpiračných teórií. Hehe, dobré, čo?

“Intelektuálny” “humor”

My ľudia sme takí, že kto vyzerá presvedčivejšie, tak na neho dáme. A tak neunúvajúc sa (je to legitímne) hľadaním pravdy, ktorá je veľmi zložitá a plná paradoxov, veríme hlasitému kŕkaniu tých, ktorí dostávajú mediálny priestor.
A tak smerujeme k novým sankciám a novej studenej či skutočnej vojne. Snáď niekde preváži rozum, či snáď neochota uťahovať si opasky, či dokonca bojovať.

Kto neskáče,nie je?

Nie som. Ak toto má byť kritériom, tak nie som. Nebudem skákať,aby som bol Slovák, Prešovčan, strojár? Nemám vôbec implementované stádové myslenie (groupthinking) a je mi jedno, že miliarda ľudí sú hinduisti, že pol miliardy ľudí verí, že keď sú obrezaní, tak sa dostanú ?do neba?, že pár stoviek slovenských celebritiek a polocelebritiek verí, že Putin je ten jeden jediný faktor, ktorý spôsobil ukrajinskú krízu (tu sa nemyslí hospodárska kríza,ale geopolitická). No,nie je.
Je to rovnako naivné tvrdenie ako “náš vzťah sa rozpadol, pretože sa nesnažil mi v domácnosti pomáhať”. Ak by veci boli také jednoduché, tak by sa netočili žiadne filmy. Skutočnosť býva zložitejšia.
A tak si tu sedím a premýšľam, či fakt všetci veria, že “Kto neskáče, nie je Slovák, hop, hop, hop”? Pomerne často trávim čas popíjajúc kofolu a načúvajúc hlasu krčmy. Chlapi “borovička a pivo” (podľa vzoru krv a mlieko) hodnotia televízne správy: “a to načo by Rusi zostreľovali nad Ukrajinou lietadlo? To by im ako pomohlo k ďalšiemu zabraniu časti Ukrajiny?” Ani oni nechcú skákať – “Kto neskáče je putinovec, hop, hop, hop”.

Vadia mi ich mrzké spôsoby

Ak ste sa niekedy zúčastnili debaty s tými hop,hop, hop, tak viete, že ich metódy ako zničiť akúkoľvek debatu sú dve:

  • prúd slov – ten spočíva v tom, že hop,hop,hop (ale aj diskutujúci v telke, napr. smeráci to majú výborne natrénované; ich mediálne tréningy stáli za tie peniaze, klobúk dole) píše tak veľa argumentov a tak rýchlo za sebou, že nestačiac reagovať ani na prvý, sa na diskusiu vykašlem,
  • osobné invektívy – “kto toto nechápe, je debil” veď všetci si to myslíme – môj otec mi hovorieval “ak Paľo skočí do studne, skočíš aj Ty?”. Zapamätal som si a prv než si podľa niekoho urobím mienku, tak si overím argumenty (ak nejaké existujú; chichichi).

Spomínam si na debatu vo fejsbúkovej skupine Slovenskí skeptici. Jeden bojovník proti konšpiračným teóriám nedokázal vedecky argumentovať a po
niekoľkých bezútešných pokusoch napraviť jeho argumentačnú kultúru bol zo skupiny vyhodený. Rovnako sa stáva aj ďalším diskutujúcim z radov
hop,hop,hop v iných debatách – invektívy, logické klamy (fallacies) atď. a pod. Vždy si spomeniem na slávny verš: “Keď my, čo pýšime sa citom, zbadáme strom, čo nikdy nezarodí, vzdávame Bohu vďaku, že z úrodnejšej sme vyrastali pôdy”.

Záverom

Čím som starší, tým som väčší mizantrop a introvert. Prestal som pozerať kreslené vtipy Shootyho, keď uverejnil obrázok vysmievajúci sa z klimatických zmien, odlajkoval som Moral & Banal po ktorejsi invektíve voči voličom SDKÚ či SaS. Určite sa raz vrátim, konflikty sa dúfam vyriešia, kríza prehrmí, prestaneme stavať sochy starým Slovákom a Leško so Schutzom mi budú chýbať. Ale dovtedy sa mi s nimi nechce skákať hop,hop, hop.

P.S.: Putinove Rusko, jeho korupcia, nepotizmus, klientelizmus (ďalej len KPK) atď. je poplatná HDP Ruska. Pozrite sa ako vyzeralo Slovensko v roku 1992.
Fakt sa nepamätáte ako sme uplácali policajtov, chodili opití autom, vládli nám mečiarovskí potentáti (ako sa dnes hovorí oligarchovia). Nemyslím, že je veľký rozdiel medzi aritmetickým priemerom správania krajín ležiacich okolo Ruska a Ruska samotného. Jo a nemyslím si, že je to ospravedlnenie pre KPK 🙂

Pridaj komentár