Lisabonská zmluva – azylová politika a jej hrozba pre zánik Západu

imigracia

Myslím, že je užitočné si pozrieť, ako vyzerá Lisabonská zmluva v časti, ktoré sa týka azylovej politiky. Vo vzťahu k posledným udalostiam sú zrejme najdôležitejšie dve časti – článok 78, odst.3 a článok 80. Tieto dve časti jasne hovoria, že centrálne orgány Únie majú pod vznešeným slovom “solidarita” právo prevziať riadenie azylovej politiky na celom území Únie.

imigracia

 

Dočasné opatrenia poznáme z čias socializmu, kde obvyklou jednotkou dočasnosti je navždy. Preto je táto politika tak nebezpečná. V okamihu ako raz Brusel chytí do svojich rúk právomoc riadiť pohyb ľubovoľnej skupiny ľudí, bude to začiatok totality. Nestane sa to dnes ani zajtra, ale stane sa to. Nakoniec dnešná podoba Únie ako centralizovaného a stále viac kontrolnými a mocenskými právomocami obdareného subjektu, bola popisovaná vo víziách otcov zakladateľov Schumanna, Monneta či Spinelliho pred viac ako 50-timi rokmi

 

KAPITOLA 2
POLITIKY VZŤAHUJÚCE SA NA HRANIČNÉ KONTROLY, AZYL A PRISŤAHOVALECTVO

Článok 77

(pôvodný článok 62 ZES)

  1. Únia tvorí politiku s cieľom:
    a) zabezpečiť absenciu akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekročení vnútorných hraníc;
    b) zabezpečiť kontroly osôb a účinné monitorovanie prekračovania vonkajších hraníc;
    c) postupne zaviesť integrovaný systém riadenia vonkajších hraníc.
    .
  2. Na účely odseku 1 Európsky parlament a Rada prijmú v súlade s riadnym legislatívnym postupom opatrenia týkajúce sa:
    a) spoločnej politiky v oblasti víz a iných povolení na krátkodobý pobyt;
    b) kontrol, ktorým sú podrobené osoby prekračujúce vonkajšie hranice;
    c) podmienok, za ktorých môžu štátni príslušníci tretích krajín počas krátkeho obdobia voľne cestovať v rámci Únie;
    d) všetkých opatrení potrebných na postupné vybudovanie integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc;
    e) absencia akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekračovaní vnútorných hraníc.
    .
  3. Ak by sa ukázalo, že činnosť Únie je nevyhnutná na uľahčenie vykonávania práva uvedeného v článku 20 ods. 2 písm. a), a ak zmluvy inak na tento účel neustanovujú potrebné právomoci, môže Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prijať ustanovenia o cestovných pasoch, preukazoch totožnosti, povoleniach na pobyt alebo iných obdobných dokladoch. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.
    .
  4. Týmto článkom nie je dotknutá právomoc členských štátov týkajúca sa geografického vymedzenia ich hraníc v súlade s medzinárodným právom.

 

Článok 78

(pôvodné články 63 body 1 a 2 a 64 ods. 2 ZES)

  1. Únia tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou non-refoulement. Táto politika musí byť v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára 1967 týkajúcimi sa právneho postavenia utečencov, ako aj inými príslušnými zmluvami.
    .
  2. Na účely odseku 1 Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú opatrenia týkajúce sa spoločného európskeho azylového systému, ktorý zahŕňa:
    a) jednotný štatút azylu pre štátnych príslušníkov tretích krajín platný v celej Únii;
    b) jednotný štatút doplnkovej ochrany pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí bez toho, aby získali európsky azyl, potrebujú medzinárodnú ochranu;
    c) spoločný systém dočasnej ochrany pre odídencov v prípade hromadného prílevu;
    d) spoločné postupy udeľovania a odnímania jednotného štatútu azylu alebo doplnkovej ochrany;
    e) kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu príslušného pre posúdenie žiadosti o azyl alebo o doplnkovú ochranu;
    f) normy týkajúce sa podmienok prijímania žiadateľov o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany;
    g) partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami na účely riadenia prílevov žiadateľov o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej alebo dočasnú ochranu.
    .
  3. Ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.

 

Článok 79

(pôvodný článok 63 body 3 a 4 ZES)

  1. Únia tvorí spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť vo všetkých etapách účinné riadenie migračných tokov, spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch, ako aj predchádzanie a posilnený boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi.
    .
  2. Na účely odseku 1 Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú opatrenia v týchto oblastiach:
    a) podmienky vstupu a pobytu, ako aj normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na dlhodobý pobyt členskými štátmi vrátane tých, ktoré sú udeľované na účely zlúčenia rodiny;
    b) vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok, ktorými sa spravuje sloboda pohybu a pobytu v iných členských štátoch;
    c) nelegálne prisťahovalectvo a neoprávnený pobyt vrátane odsunu a repatriácie osôb, ktoré sa zdržiavajú na území štátu neoprávnene;
    d) boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi.
    .
  3. Únia môže uzatvárať dohody s tretími krajinami o readmisii štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu, prítomnosť alebo pobytu na území jedného z členských štátov, do krajiny pôvodu alebo do krajiny, z ktorej prichádzajú.
    .
  4. Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanoviť opatrenia na povzbudzovanie a podporu činnosti členských štátov s cieľom presadzovať integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na ich územiach, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
    .
  5. Týmto článkom nie je dotknuté právo členských štátov určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu buď ako zamestnanci, alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby.

 

Článok 80

Politiky Únie uvedené v tejto kapitole a ich vykonávanie sa spravujú zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov. Právne akty Únie prijaté podľa tejto kapitoly obsahujú vždy, keď je to potrebné, vhodné opatrenia na uplatnenie tejto zásady.

 

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2010.083.01.0001.01.SLK#C_2010083SK.01004701