Maďarská kameramanka, až príliš jasný prípad “normalizácie”

HUkamera

Tentokrát “normalizácia” prebieha na celoeurópskej úrovni.

Čo to bola vlastne “normalizácia” ?

Po vstupe “spojeneckých vojsk” územie Československa sa pristúpilo likvidácia výsledkov reformného úsilia tzv. “Pražskej jari”. Najagresívnejšia časť tohto procesu  prebehla od prijatia “moskovského protokolu z augusta 1968  do 14. zjazdu KSČ v máji 1971. Spoločnosť bola poznačená normalizáciou od augusta 1968 do konca roka 1989. Práve vďaka normalizácii stratil systém vnútornú silu, a tak v roku 1989 padol.

O moskovskom dohovore strana zaviedla toto jediné a najsprávnejšie stanovisko:

“Česko-slovenskí predstavitelia v tomto dokumente vyjadrili svoje odhodlanie dosiahnuť normalizáciu pomerov v našej krajine na základe marxizmu-leninizmu, obnoviť vedúcu úlohu strany a autoritu štátnej moci robotníckej triedy, vyradiť kontrarevolučné organizácie z politického života a upevniť medzinárodné zväzky ČSSR so Sovietskym zväzom a ďalšími socialistickými spojencami. (…) Na celkových pozitívnych výsledkoch moskovských rokovaní sa z česko-slovenskej strany aktívne podieľali súdruhovia Ludvík Svoboda, Gustáv Husák, Vasil Biľak a ďalší súdruhovia zastávajúci jasné triedne internacionálne pozície.

čo s miernymi zmenami by sa dalo použiť aj dnes:

“Slovenskí predstavitelia v tomto dokumente vyjadrili svoje odhodlanie dosiahnuť normalizáciu pomerov v našej krajine na základe európskych hodnôt, obnoviť vedúcu úlohu Európskej únie a autoritu štátnej moci eurointegračnej  triedy, vyradiť xenofóbne organizácie z politického života a upevniť medzinárodné zväzky SR  s Európskou úniou a ďalšími eurohodnotovými spojencami.  Na celkových pozitívnych výsledkoch moskovských rokovaní sa zo slovenskej strany aktívne podieľali súdruhovia….. a ďalší súdruhovia zastávajúci jasné eurointegračné pozície.

Normalizácia bola miernejšou formou útlaku komunistických oponentov ako stalinizmus v 50. rokoch, napriek tomu, že mnohí boli perzekvovaní, nedochádzalo už napr. k justičným vraždám v politických procesoch. Po celú dobu normalizácie boli na území Česko-Slovenska rozmiestnené vojská Sovietskeho zväzu.

Po konsolidovaní moci Husákovo vedenie pristúpilo k zmene zákonov, ktorými bola formovaná Pražská jar, napr. zákon  tlačový zákon. Tým bola efektívne znova zavedená cenzúra.

Občania, ktorí sa cez neoficiálne médiá “samizdaty” snažili cenzúru obchádzať, riskovali trestné stíhanie a väzenie, keďže ich výroba a rozmnožovanie bolo nelegálne.

Množstvo ľudí, ktorí buď boli aktívne zapojení do reforiem Pražskej jari, alebo sa proste javili ako nedostatočne lojálny k normalizácii, bolo následne perzekvovaných,  mnohí boli prepustení zo zamestnania. Prepúšťanie z ideologických dôvodov postihovalo hlavne pracovníkov médií.

zdroj: Wikipedia

V posledných mesiacoch sa téma potlačenia Pražskej jari v našich tzv. mienkotvorných médiách používala ako propagandistický nástroj pri mediálnej podpore ukrajinských “banderovcov”.

Ešte tá kampaň ani neodznela a “normalizácia” ako keby sa oblúkom vrátila do našich končín. O zamestnanie z ideologických dôvodov prišla Kristína Kormúthová, presnejšie povedané pre nedostatok tolerancie k potmavšiemu zlodejovi jej medeného okapu. Nedávno na neeurohodnotové postoje počas doplatila redaktorka Markízy Martina Šimkovičová.

HUkamera

video (aj tento záber z neho) jasne dokazuje, že maďarská kameramanka bola obvinená nespravodlivo, vôbec nemala na páde migranta podiel. Nakoniec ak by aj mala, čo nemala, migrant utekal pred policajtom, neuposlúchol výzvu zostať na mieste, takže ani v prípade kontaktu by to v normálnej spoločnosti nebol dôvod na prepustenie zo zamestnania.

Maďarskú kameramanku “povláčili po médiách” ako rasistku, prepustili s toho dôvodu zo zamestnania. Pričom bola naozaj len v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Na mieste, kde ju poslal jej zamestnávateľ.

Tu nejde len o nejaký “zle odpískaný faul”.

Je to celá mašinéria, ktorá má prinútiť ľudí vítať migrantov a “zadupať   do zeme” tých, ktorí toto vítanie a následnú islamizáciu svojej krajiny nevnímajú ako svoju “eurohodnotu”.

Je to priam fanatická ideoinkvizícia, ktorej stačí len podozrenie a koná. Koná tam, kde má tú moc konať. V niektorej EU krajine, médiu či úrade absolútnu, inde nejakú, niekde aj žiadnu…A kde má moc absolútnu, tam platí, keď sa rúbe les, lietajú triesky…

Tu nejde ani tak o to, že maďarská kameramanka bola nespravodlivo obvinená. Razancia obvinenia naprieč celou Európou, a následný vyhadzov z práce, nemožnosť obete “normalizačnej” perzekúcie  sa brániť je svedectvom o celej Európe a práve tých eurointegračných hodnotách. Chceme takto integrovanú Európu?

A vraj nebezpečenstvom pre demokraciu je Kotleba…Naozaj???

Následné video na viacerých zostrihoch ukazuje, že “úbohého” sympatizanta alebo člena radikálnej islamistickej organizácie Al – Nusrá (jeho sympatie k danej organizácii potvrdili sýrske zdroje, ale v kontexte tejto veci to je podstatná vec) nemohla kameramanka poslať k zemi. On sa už do pádu dostal v priestore, kde ona ani nebola a ako sa zdá, ani nedošlo k ich priamemu kontaktu.

Tak tu máme zase to klasické normalizačno – eurohodnotové: “gádžo” má  “smolu”, keďže v jeho blízkosti sa “diskriminovanému” zle stalo. Bez ohľadu na to, že “diskriminovaný” porušil v tej chvíli zákony, v tomto konkrétnom prípade neuposlúchol výzvu policajta zostať na mieste.

Zostrih z videí zachytávajúcich moment pádu migranta je dostupný tu.

5 komentárov

Pridaj komentár