Napriek odrezaným hlavám, teroru a krvavým represáliám, Kurdi stále odolávajú

Neexistuje národ, ktorý by mal v súčasnosti ťažší osud ako sú Kurdi. Je to najväčší národ na svete, ktorý sa nemôže oprieť o vlastnú štátnu identitu. Jeho príslušníci o počte okolo 40 miliónov ľudí sú rozmiestnení po krajinách Blízkeho východu – pričom najviac ich je v Sýrii, Turecku, Iraku a Iráne.

Bojovníčka Kurdskej strany pracujúcich (PKK) stojí na strážnom stanovisku základne PKK v Mount Sinjar v  severozápadnom Iraku (Asmaa Waguih /Reuters)

Bojovníčka Kurdskej strany pracujúcich (PKK) stojí na strážnom stanovisku základne PKK v Mount Sinjar v severozápadnom Iraku (Asmaa Waguih /Reuters)

Kurdský národ je starobylým národom s niekoľko tisícročnou tradíciou, je spriaznený s Peržanmi (dnešný Irán) a v staroveku boli značná časť Kurdov vyznavač Zoroastrizmu. Po príchode islamu poväčšinou asimilovali nové náboženstvo so zvláštnymi prvkami, ktoré nie sú súčasťou tradičného islamu a preto sú mnohými moslimami považovaní za odpadlíkov (za odpadlíctvo je v islamskom práve trest smrti). Pozoruhodná je vysoká miera demokracie a rovnocenná úloha žien, ktorá sa pretavuje aj do ich často spomínanej účasti v kurdskej domobrane Peshmerga.

Turecko

Známy je osud Kurdov v Turecku, kde sa pod vplyvom Kurdskej strany pracujúcich (PKK), strany označenej ako teroristickej s marxistickým pozadím, turecký štát sa márne a dlhodobo snažil ovládnuť minoritu aj za cenu Západom mlčky schvaľovanej genocídy. Dnes je situácia relatívne pokojná, aj keď mierom sa to nazvať nedá. Rozhodne sa Turecko má na pozore ani nie tak pre Kurdami, ako plánmi Západu, ktoré sa z času na čas objavia v rôznych politologických úvahách a kde sa Kurdom prisudzuje úloha, ktorá by z nich spravila regionálnu veľmoc, konkurenčnú Turecku a hlavne na úkor Turecka

V júni 2006 penzionovaný dôstojník Ralph Peters, zaoberajúci sa geopolitikou a stratégiou, zverejnil v uznávanom armádnom časopise Armed Forces Journal článok "Krvavé hranice. Ako by mal vyzerať Blízky a Stredný východ". Jeho súčasťou bola slávna mapa. Článok už nie je dostupný, brizancia záverov tohto stratéga, vyvolávala nepríjemné otázky u spojencov USA. Link na pôvodnú stránku nájdete tu : http://www.oilempire.us/new-map.html Petersova mapa, však vychádzala z logických dôvodov a záverov. Koloniálne hranice sú neprirodzené a nezabezpečujú stabilitu. Preto je zrejmé, že časom dôjde k výrazným zmenám hraníc a úloha Spojených štátov podľa predstáv Bieleho domu v dnešných konfliktoch, vojne proti teroru, či náboženskej vojne, nie je len podporovať jednu či druhú stranu, ale zabezpečiť aj viac bezpečnosti, stability a vplyvu pre USA. Napríklad aj rozdelením krajín podľa mapy Ralpha Petersa Viac k súčasnej politike USA na blízkom východe nájdete tu : http://www.globalresearch.ca/iran-and-america-joins-hands-in-waging-the-global-war-on-terrorism/5387998

V júni 2006 penzionovaný dôstojník Ralph Peters, zaoberajúci sa geopolitikou a stratégiou, zverejnil v uznávanom armádnom časopise Armed Forces Journal článok „Krvavé hranice. Ako by mal vyzerať Blízky a Stredný východ“. Jeho súčasťou bola slávna mapa. Článok už nie je dostupný, brizancia záverov tohto stratéga, vyvolávala nepríjemné otázky u spojencov USA. Link na pôvodnú stránku nájdete tu : http://www.oilempire.us/new-map.html
Petersova mapa, však vychádzala z logických dôvodov a záverov. Koloniálne hranice sú neprirodzené a nezabezpečujú stabilitu. Preto je zrejmé, že časom dôjde k výrazným zmenám hraníc a úloha Spojených štátov podľa predstáv Bieleho domu v dnešných konfliktoch, vojne proti teroru, či náboženskej vojne, nie je len podporovať jednu či druhú stranu, ale zabezpečiť aj viac bezpečnosti, stability a vplyvu pre USA. Napríklad aj rozdelením krajín podľa mapy Ralpha Petersa
Viac k súčasnej politike USA na blízkom východe nájdete tu : http://www.globalresearch.ca/iran-and-america-joins-hands-in-waging-the-global-war-on-terrorism/5387998

Sýria

V Sýrii dostali Kurdi koncom roka 2011 od diktátora Bashar al-Assada prakticky voľnú ruku a sýrska armáda necháva miestnu domobranu Peshmerga, aby si poradila s nájazdom islamistov.

Ikonická fotka s úžasnou silou Prvá kresťanská členka kurdskej Peshmergy - niekedy v šesťdesiatych rokoch.  Modlime sa, aby sme si nemuseli podobné fotky pripomínať aj u nás. A je jedno proti akému nebezpečenstvu by náš národ musel stáť. Dôležité je uvedomiť si hrozby a nedať sa zatiahnuť do vojen a bojov, ktoré by znamenali utrpenie všetkých Slovákov.  V súčasnosti nás ohrozujú plány Bruselu, ktoré možno v mene rozbitia heterógenneho obyvateľstva Európy podporuje bezbrehú imigráciu. Bohužiaľ väčšinou z moslimských krajín a títo imigranti sa podľa všetkého práve v Európe prikláňajú k fundamentálnemu výkladu islamu, ktorý sa snaží prebrať politickú moc. Myslite na to pri pohľade na vaše dcéry, matky, sestry a manželky. Stoja za to, aby žili v mieri a bez obáv z budúcnosti

Ikonická fotka s úžasnou silou
Prvá kresťanská členka kurdskej Peshmergy – niekedy v šesťdesiatych rokoch.
Modlime sa, aby sme si nemuseli podobné fotky pripomínať aj u nás. A je jedno proti akému nebezpečenstvu by náš národ musel stáť. Dôležité je uvedomiť si hrozby a nedať sa zatiahnuť do vojen a bojov, ktoré by znamenali utrpenie všetkých Slovákov.
V súčasnosti nás ohrozujú plány Bruselu, ktoré možno v mene rozbitia heterógenneho obyvateľstva Európy podporuje bezbrehú imigráciu. Bohužiaľ väčšinou z moslimských krajín a títo imigranti sa podľa všetkého práve v Európe prikláňajú k fundamentálnemu výkladu islamu, ktorý sa snaží prebrať politickú moc.
Myslite na to pri pohľade na vaše dcéry, matky, sestry a manželky. Stoja za to, aby žili v mieri a bez obáv z budúcnosti

Vzhľadom na to, že Turecko naďalej považuje Kurdov za hlavné nebezpečenstvo pre štátnu integritu, podporuje naopak islamistov a je známy prípad sýrskeho mesta Kobané, kde sa sýrska domobrana Peshmerga bránila útokom islamistov, ktoré prichádzali z tureckej strany. Dnes keď na území Sýrie a Iraku operuje Daesh, fundamentalistický islamský kalifát, Kurdi musia bojovať na viacerých frontoch. Zo strany Turecka prichádza diverzia a neustále môžu očakávať podporu útokom islamistov. Samotní fundamentalisti zase zabíjajú Kurdov ako odpadlíkov od viery a nepriateľov islamu

Tanky tureckej armády manevrujú pri sýrskom meste Kobane (foto kredit:REUTERS)

Tanky tureckej armády manevrujú pri sýrskom meste Kobane (foto kredit:REUTERS)

Irak

Rovnako ani v Iraku nemajú Kurdi na ružiach ustlané. Za čias Saddáma Hussaina boli obeťom represálií a dokonca v meste Halabja chemických útokov, pri ktorých zahynuli tisícky Kurdov. Po jeho páde získali autonómiu a faktickú aj keď nie právnu autonómiu. Iracký Kurdistan sa dnes považuje za miesto naklonené investíciám. Je to región s veľkmi bohatými nerastnými surovinami a na rozdiel od Arabov je Kurdská mentalita, povaha „ľudí slnka“ ústretovejšia voči cudzincom.

Dnes Kurdov ohrozuje okrem náletov Turecka na severe aj južný tlak islamistov, ktorí sa vŕšia na kurdskom obyvateľstve a prevádzajú voči nim hrozné zverstvá, podľa všetkého stále podporované americkými tajnými službami. Aj keď sa v amerických kruhoch spomína samostatnosť Kurdistanu, v skutočnosti tejto myšlienke nie je diplomacia USA naklonená kvôli vplyvu ostatných krajín a hlavne Turecka. Zaujímavosťou je naopak izraelská podpora tejto myšlienke, ktorá v Kurdistane vidí protiváhu krajín, ktoré sa Izrael snažia zničiť.

Kurdi podľa CIA (1992)

Kurdi podľa CIA (1992)

Iránski Kurdi

Nakoniec sme si nechali Irán, ktorému sa dnes chceme hlbšie venovať. Kurdi z Iraku následkom explicitného nepriateľstva islamistov opúšťajú vonkajšie prejavy islamu, aj keď mnohé islamské kultúrne a sociálne pravidlá sa už medzitým stali súčasťou kurdskej kultúry

Kurdi z Iránu zas pomerne rázne hovoria ajatolláhom, že to je ich vlastná krajina a že považujú iránske Revolučné gardy za okupačné vojská.

Tento týždeň sa v meste Mahabad, v oblasti iránskeho Západného Azerbajdžanu odohrali veľmi dramatické situácie. Spravodajský dôstojník sa pokúsil znásilniť iránsko-kurdskú zamestnankyňu hotela, 25-ročnú Farinaz Khosrawani, a tá sa  následne pokúsila o samovraždu skokom z okna na štvrtom poschodí. Úrady vraj nijako nehodlali riešiť čin príslušníka vládnej moci a to viedlo k zúrivým protestom Kurdov v Mahabade aj mimo neho. Hotel bol spálený demonštrantami; úrady reagovali nasadením ťažko ozbrojených policajtov používajúcimi gumové projektily a slzný plyn.

V súčasnej dobe médiá a sociálne sociálne site z oblasti sú blokované, ale ako ústne správy naznačujú, situácia zostáva napätá.

Soran Khedri, bývalý predstaviteľ iránsko-kurdskej organizácie Strany slobodného života Kurdistanu (PJAK) povedal pre Jerusalem Post , že najmenej jeden demonštrant zomrel, a že v posledných 48 hodinách PJAK partizáni zaútočili na kontrolné stanoviská oddielov Iránskej Revolučnej Gardy (IRGC) v tejto oblasti a zabili pritom dvoch príslušníkov IRGC.

Noviny Jerusalem Post sa pýtajú, či ide o začiatok obecného povstania proti náboženskej vláde. Kurdi v Iráne, ktorých je celkove okolo 8 miliónov boli doteraz najtichšie zo všetkých kurdských komunít. Pritom práve v Iráne, v Mahabade už vznikol na krátku dobu plnohodnotný samostatný kurdský štát, keď v januári 1946 bola vyhlásená Mahabadská republika. V decembri 1946 iránska armáda potlačila pokus o osamostatnenie sa Kurdov

Vznik nového režimu pod islamskou vlajkou sa u Kurdov v Iráne nestretol s nadšením a pod vedením Kurdskej  Demokratickej Strany v Iráne vniklo roku 1979 povstanie krvavo potlačené v roku 1983. 10 000 ľudí položilo svoje životy za víziu slobody a národného sebauvedomenia.

Treba si uvedomiť, že Iránsky štát je veľmi rôznorodý a demograficky pestrý. Peržania tvoria len necelú polovicu všetkého obyvateľstva, zvyšok sú Kurdi, Azerbajdžanci, Balúčovia a Arabi. Preto sa iránsky režim vzpiera akejkoľvek požiadavke autonómie a tvrdo potláča aj tú najmenšiu známku odporu. Avšak pod povrchom tlie nenávisť a je pripravená kedykoľvek vyraziť.

Hoci iránsky režim vyzerá byť veľmi mocný a stabilný, práve vnútorné rozpory hrozia jeho destabilizáciou. Aktuálne povstanie nemá širokú odozvu, ale jeho význam ešte len príde

Rodi Hevian, kurdský novinár v on-line kurdskom denníku Daily News , prirovnal udalosti v Mahabade ku krátkotrvajúcemu povstaniu sýrskych Kurdov v meste al-Qamishli v roku 2004. Hoci bolo sýrskym režimom rýchlo (a krvavo) potlačené, udalosti al-Qamishli udalosti boli v spätnom pohľade prvý otrasom pre to, čo malo prísť v Sýrii. „Mohlo by to byť tiež budíčkom pre iránsky režim zasahúci v Sýrii, Iraku a Jemene,“ povedal Hevian pre Jerusalem Post , „a to, že získava pôdu pod nohami v iných krajinách, môže viesť k strate pôdy pod nohami doma.

Samozrejme, aby Iránci začali platiť cenu tohto druhu, je potrebné, aby sa iránski Kurdi a iné menšiny dostali do pozornosti a začali dostávať podporu od regionálnych nepriateľov Iránu a zo Západu.

Nič z toho sa nestane, ak sankčný tlak na iránsku vládu bude zrušený. 30. júna sa očakáva záver jednanie  o Teheránskej jadrovej dohode s P5 + 1 svetovými mocnosťami. Ak by sankcie ostali v platnosti, umožnilo by to tlačiť na režim v oveľa väčšej miere.

Aj napriek očakávanému zrušeniu sankcií ostáva iránska hrozba a iránska zraniteľnosť v centre pozornosti blízkovýchodných metropol. Mullahovia a IRGC nie sú všemocní; nepokoje v Mahabade očividne odhaľujú, aká povrchná je ich vláda.

 

Zdroj:

One comment

Napísať odpoveď pre Ado Zrušiť odpoveď