Naši angažovaní “literáti” by sa mali dať liečiť.

Ruský prezident Vladimir Putin (predný rad uprostred) a hlavy jednotlivých delegácií pózujú na spoločnej fotografii po skončení jednej z najväčších vojenských prehliadok v ruských dejinách pri príležitosti osláv 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe a víťazstva ZSSR nad nacistickým Nemeckom na Červenom námestí v Moskve 9. mája 2015. Horný rad vpravo slovenský premiér Robert Fico, vľavo generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Predný rad vpravo čínsky prezident Si Ťin-pching a vľavo kazašský prezident Nursultan Nazarbajev.
(TASR)

Mimoriadne ma zaujalo, keď v článku opisujúcom spoločenskú, úplne apolitickú tému, novinár použil obrat: “XY má s témou spoločné asi toľko ako Putin s demokraciou

Zaujalo ma nielen spojenie apolitickej témy s Putinom, naznačujúce ťažkú obsesiu novinára, ktorý zrejme aj pri otváraní konzervy hľadá démonického Putina. Hlavný dôvod článku je však myšlienka novinára, ktorá hovorí, že Putin je diktátor vládnuci proti vôli a záujmom ľudu. A ako nevyslovené opozitum zrejme aj myšlienka, že žijeme v krajine, kde si vybráme slobodne vládu, ktorá vládne podľa vôle a záujmov voličov

Dnes nebudem odkazovať na zdroj, kto chce, nájde si to cez “gúgl”

Trocha odbočím. V kauze Gorila sa jeden z aktérov vyjadril, že voliči sú nesvojprávne ovce. V podstate s tým možno súhlasiť, keďže hlavná masa voličov je manipulovateĺná a hlavne manipulovaná médiami. Naša súčasná spoločnosť liberálnej zástupnej demokracie je postavená na manipulácii a v tzv. slobodných voľbách si voliči väčšinou “vyberajú” dopredu predžuté a predpripravené strany. Volebné programy a sľuby sa minútu po oznámení výsledkov volieb stávajú neaktuálnymi a záujem voličov nikoho nezaujíma.

Dôsledkam tohto “slobodného” výberu je fakt, že vláda tzv. elít, už dávno nevyjadruje mienku, resp. záujem ľudu a preto slovo demokracia, zložené z gréckych slov demos a kratos, ľud a vláda, sa stáva prázdnou floskulou. Ľud ako taký nevládne, inštitúty priamej demokracie sú marginalizované a pri postoch volených priamo je význam týchto funkcií zanedbateľný. Jedinou a treba zdôrazniť výnimočnou výnimkou je vo svete západnych demokracií Švajčiarsko. Okrem neho však vôľa ľudu je všade inde zanedbateľná a politika vlád krajín ide proti záujmom národa.

V Rusku Putin skutočne nebol zvolený v slobodnej voľbe. Forma riadenia spoločnosti v Rusku je autokratická, kde si vodca vyberá svojho nástupcu a nechá ho schváliť formálnym mechanizmom demokratických volieb. Problémovým miestom pri odsudzovaní ruskej spoločnosti sa stáva mienka ľudí. Objektívnym faktom je totiž 89% voličov, ktorí sú spokojní s výkonom vlády Vladimíra Putina a schvaľujú jeho kroky v oblastiach domácej ale i zahraničnej politiky.

Treba povedať, že liberálnu demokraciu západného typu si nakoniec Rusko už odskúšalo za vlády Jeľcina na vlastnej koži. Trpkou skúsenosťou bolo, že pre krajinu bol tento systém správy štátu prospešný asi ako obdobie vojny. Rovnako došlo k brutálnemu poklesu HDP, extrémnemu rastu chudoby, nedostatku všetkého a hladu, nasledované dramatickým úbytkom obyvateľstva. Štát sa rozpadával, národ vymieral a prognózy na 21. storočie s Ruskom nerátali. Záchrana prišla v hodine dvanástej s nástupom autoritatívnej vlády Putina, ktorého vláda doslova postavila Rusko na nohy (aj keď s významnou pomocou rastu cien ropy na svetovom trhu). Aj to je nakoniec dôvodom, prečo ľudia v Rusku uznávajú Putinov prínos a jeho vládu rešpektujú.

Zhodnúc sa na fakte, že tak na Slovensku, ako aj v Rusku viacmenej len formálne potvrdzujeme vlády a na ovplyvnenie ich následného konania máme len malý dosah, ktorá vláda viac vyjadruje obsah slova demokracia? Tá, ktorá má masívnu podporu voličov a koná podľa mienky voličov v záujme národa, alebo tá, ktorej heslo je: “naša vláda je správna, národ treba vymeniť,” a za “misku šošovice” národ kľudne zapredá?

Myslím, že triezvo uvažujúci človek by voči Rusko nenapísal tak jednoznačne odsudzujúci komentár. Novinár je, ako som v nadpise spomenul, zrejme chorý človek, postihnutý nejakou formou obsedantno-kompulzívnej poruchy, ktorá mu neumožňuje pozorovať realitu taká, aká je. Treba sa preto k nemu správať s porozumením ako ku každému chorému človeku. Čo je však zdanlivo nepochopiteľné, je prístup médií, ktoré týmto paranoidným predstavám dávajú priestor.

Výsledok podobných úvah je nepotešujúci. Médiá takéto výlevy potrebujú a dokonca požadujú v rámci svojich propagandistických kampaní za alebo proti niečomu na základe objednávky sponzorov. Objektivita a médiá sa potom stávajú nezlučiteľnými slovami.

[sociallocker][/sociallocker]

3 komentáre

Pridaj komentár