Návrat k Strane Mieru – protivojnová revolúcia v Amerike

James Anthony Wills, 1963: Dwight Eisenhower portrait

Republikáni v minulosti chceli byť silní aby udržali mier a nie nekonečnú vojnu

 

James Anthony Wills, 1963: Dwight Eisenhower portrait

James Anthony Wills, 1963: Dwight Eisenhower portrait

 

Pred niekoľkými týždňami som hovoril pred asi 200 ľuďmi v slávnom hoteli Willard vo Washingtone počas programu poriadanom Obchodnou komorou Los Angeles. Bolo mi povedané, že je to skupina riaditeľov a majiteľov veľkých firiem v južnej Kalifornii, samozrejme skupina s veľmi vysokými príjmami.

Dostal som sa do bodu vo svojom prejave, kde som povedal: “Už je dávno preč doba, kedy sme sa mali zastaviť pri našej snahe riadiť celý svet a začať sa opäť raz starať o našich vlastných ľudí a našu vlastnú krajinu

K môjmu veľkému prekvapeniu, diváci v hľadisko prepukli do aplauzu. Keď som hovorili podobné veci vo svojom obvode a po celej krajine, tlieskali mi skupiny so strednými a malými príjmami. Ale ľudia s veľmi vysokými príjmami sú zdržanliví a na rozdiel od všeobecného presvedčenia, konzervatívci najviac strácajú veľmi bohaté obvody dva ku jednej alebo horšie.

Hovoril som s veľmi širokou škálou skupín vo Washingtone, po celej krajine, resp. vo svojom okrese a dostal som neuveriteľne pozitívnu odozvu zakaždým, keď som povedal, že bola hrozná chyba utrácať bilióny v zbytočných vojnách na Blízkom Východe.

Spomínam si, že keď som bol chlapec, čítal som publikáciu z Republikánskeho národného výboru, ktorý hovoril, “demokrati začínajú vojny, republikáni ich ukončujú.

Mimo posledných rokov bývali doby, keď by Republikánska strana mohla mať legitímny nárok na označenie Strany Mieru.

Poslal som svoj prvú výplatu poslíčka v A & P – 19 dolárov a pár centov ako príspevok ku kampani Barry Goldwatera. Pracoval som v republikánskej kampani na národnej a miestnej úrovni viac ako 50 rokov. A zarmucuje ma počuť, že takmer všetci republikánski kandidáti na prezidenta sa snažia predčiť iného v ich bojových rečiach.

Na základe odpovedí, čo som dostal, myslím, že to je recept na porážku, ak sa moja Republikánska strana stane známou ako strana uprednostňujúca trvalé, nekonečné vojny – vojny bez konca.

Všetci naši kandidátov sa snažia presvedčiť ľudí, že sú ako Ronald Reagan. Prezident Reagan kedysi napísal, že by sme sa mali riadiť týmito štyrmi zásady:

(1) Spojené štáty by nemali zaviazať svoje sily k vojenským akciám v zahraničí, okrem príčin životne dôležitých pre naše národné záujmy;

(2) Ak je rozhodnuté, aby sa naše sily zaviazali v boji v zahraničí, musí to byť vykonané s jasným zámerom a podporou potrebnou pre víťazstvo … a musia byť jasne definované a realistické ciele;

(3) Než sa zaviažeme zapojiť svojich vojakov do boja, musí byť primeraná istota, že príčina, kvôli ktorej bojujeme a akcie, ktoré vykonáme budú mať podporu amerického ľudu a Kongresu, a

(4) Aj po splnení všetkých týchto testov, naši vojaci by sa mali zaviazať k boju v zahraničí len ako k poslednej možnosti, keď nie je k dispozícii žiadna iná možnosť.

Reagan nebol určite žiadny republikánsky vojnový štváč, alebo človek túžiaci ísť do vojny.

Prezident Eisenhower, jeden z našich najväčších vojenských vodcov, bol ďalší “mierumilovný” republikán. Na rozdiel od mnohých súčasných slepačích jastrabíkov, poznal hrôzy vojny.

On nás veľmi predvídavo varoval na konci svojho prezidentského mandátu o tom, že je nebezpečné byť kontrolovaný veľmi mocným vojensko-priemyselným komplexom. Myslím, že by bol v šoku, ako ďaleko sme zašli po ceste, pred ktorou nás varoval.

Vo svojej knihe Ikov Bluff, Evan Thomas popisoval tento príbeh:

Keď ho minister obrany Neil McElroy varoval, že ďalšie škrty v rozpočte by mohol poškodiť národnú bezpečnosť, Eisenhower jedovato odpovedal: “Ak pôjdete do ľubovoľného vojenského zariadenia vo svete, kde plápolá americká vlajka a poviete veliteľovi, že Ike odkazuje, že mu pridám ďalšiu frčku na rameno, ak obmedzí svoj rozpočet, nastane taký zhon po znižovaní nákladov, že ledva stačíte uhnúť z cesty.”

Thomas dodal, že Eisenhower “pravidelne vzdychal pred Andy Goodpasterom,” Boh pomôž národu, keď má prezidenta, ktorý nevie tak veľa o armáde ako ja. ‘”

Pat Buchanan napísal na týchto stránkach 20. marca, “V novembri 1956 prezident Eisenhower, rozzúrený, že nebol varovaný o ich (Britov, Francúzov a Izraelcov) invázii do Egypta, nariadil Britom, Francúzom a Izraelcom vypadnúť zo Suezu a Sinaia. Urobili ako povedal. Ako ďaleko sme skončili od čias Ikovej Ameriky… ”

Senátor Robert Taft, ktorý bol niekedy označovaný ako “Mr. Republican” v 40-tych a 50-tych rokoch, kedysi povedal: “Žiadna zahraničná politika nemôže byť ospravedlňovaná, okrem politiky venovanej … na ochranu slobody amerického ľudu, s vojnou len ako poslednou možnosťou, a aj to len na zachovanie tejto slobody.

Väčšina republikánskych prezidentských kandidátov napádali prezidenta Obamu za aktivity v niektorých ohľadoch, ktoré sú však protiústavné a ktoré urobil. Ale kde v našej ústave máme povolenie útočiť na iné krajiny, ako sme to robili v Iraku a Afganistane, dokonca dávať malé podnikateľské úvery a vzdelávať miestne policajné sily?

Moja Republikánska strana bola vždy stranou fiškálneho konzervativizmu. Napriek tomu so štátnym dlhom viac než 18 biliónov dolárov, ako môžeme ospravedlniť pokračujúce míňanie mega-miliárd v náboženských občianskych vojnách medzi šiitmi a sunnitmi?

Niektorí ľudia a spoločnosti, ktoré zarábajú peniaze na intervencionistickej zahraničnej politike vždy veľmi rýchlo vrátia úder naspäť s nadávkou izolacionizmu.

Ale ja a asi takmer všetci čitatelia Amerického konzervatívca veria v myšlienku obchodu, cestovného ruchu, kultúrnej a vzdelávacej výmeny s inými krajinami a pomoci pri humanitárnych krízach. My jednoducho neveríme v nekonečnú vojnu.

Bolo nám povedané, že ak nebudeme podporovať intervenčnú zahraničnú politiku, to znamená, že neveríme v americkej výlučnosti. Ale tento národ sa nestal výnimočný tým, že sme sa zapojili do každej malej vojny po celom svete. Stal sa výnimočný kvôli nášmu veľkolepému systému slobodného podnikania a pretože sme dali našim ľuďom väčšiu slobodu jednotlivca, než ktorékoľvek iné krajiny.

Povedal som v tisícoch prejavoch, že sme na neuverenie požehnaní žiť v tejto krajine a že Spojené štáty sú bezpochyby najúžasnejšia krajina v histórii sveta.

Ale po celom svete bolo oveľa menej anti-amerikanismu, keď sme sa snažili starať sa len o náš vlastný biznis a starali sme sa len o našich vlastných ľudí. A tento národ mal viac priateľov, keď sme sledovali politiku mieru prostredníctvom sily a ani jedného keď sme chceli zabezpečiť mier prostredníctvom nekonečnej vojny.

Rep. John J. Duncan Jr. zastupuje 2.okres Tennessee v Americkej Snemovni reprezentantov

24.apríla 2015

Zdroj:

Pridaj komentár