Neistota Washingtonu je zodpovedná za návrat geopolitickej vojny

Ilustrácia: Liu Rui / Global Times

V posledných rokoch došlo v regiónoch Európy, na Strednom východe, v oblasti Ázie a Tichomoria k zvýšeniu geopolitických turbulencií a pokračovaniu napätia. Nestabilita je úzko spojená s návratom geopolitiky a novej studenej vojny, široko diskutovanej na akademickej pôde a vo verejnosti.

Ilustrácia: Liu Rui / Global Times

Ilustrácia: Liu Rui / Global Times

 

Komentár Medzičas : Nezvyknem do prekladov pridávať komentáre, ale v tomto prípade sa to žiada. Článok zverejňujeme hlavne kvôli tomu, že Global Times nie je obyčajné médium. Je to v podstate oficiálny tlačový orgán vládnúcej Komunistickej strany Číny a názory v ňom zverejnené naznačujú ako sa bude politika Číny uberať.

Aspoň pre mňa je prekvapením nielen otvorená forma odmietnutia západného konceptu globálnej vlády ale dokonca geopolitiky ako nástroja na popis reality v medzinárodnej politike. Ako červená niť sa vinie článkom úplne iné chápanie geopolitiky, z ktorej sa stáva zavrhnutiahodný nástroj ustupujúcej mocnosti. Nie je mi príliš jasné, čo si ale autor predstavuje ako náhradu geopolitiky. Väzby krajín založené výlučne na bilaterálnych, alebo lokálne obmedzených regionálnych partnerstvách? Toto až príliš pripomína neoliberálny koncept úplne nezávislej slobody krajín vo vzťahu k medzinárodnej politike, ktorý však viedol podľa môjho názoru k ukrajinskej tragédii. Budem skutočne zvedavý, kam sa debata v Číne posunie.

Súčasný názor sa mi ale zdá nevyzretý a nebezpečne povrchný. Dúfam, že ide len o počiatok politickej debaty v Číne a nie je to zámer. Povrchnosť tohto typu by vyhovovala rétorike nastupujúcej geopolitickej mocnosti, ktorá by pod zámienkou “slobody voľby” a “žiadúcej fragmentácie globálnej vlády”  nedovoľovala vytváranie výhodných regionálnych partnerstiev, ktoré by mohli ohrozovať Čínu pri jej ceste za svetovládou. Nakoniec nehovorím nič nové. Heslo “Divide et Impera” pochádza z čias starovekého Ríma…

V Európe ukrajinská kríza udržiava vzťah Ruska s USA a EÚ v stave rozštiepenia., čo sa dá považovať za zaznamenaniahodné znamenie návratu geopolitiky a vypuknutia novej studenej vojny. Geopolitické hry vo forme proxy vojen zosilňujú fragmentáciu na Blízkom východe.

V ázijsko-pacifickom regióne, geopolitické otázky okolo horúcich bodov, ako je problém Kórejského poloostrova a spory okolo ostrovčekov a námorných práv (zviazaných s ich vlastníctvom – pozn.) poukazujú na rozsiahle napätie. Iste, je to spojené s komplexom mocenských štruktúr v regiónoch a s nevyriešenými problémami, ktoré nám zanechala história, ale jeden zo spoločných vlastností problémov, je ich úzka väzba s globálnymi strategickými zámermi USA.

V Európe USA po celé roky tlačili na rozšírenie NATO a vytvárania farebných revolúcií, aby prinútili Rusko ustúpiť zo svojej tradičnej sféry vplyvu. Zatiaľ čo Rusko a Európa sa stávajú najväčšími obeťami, môžu USA dosiahnuť dva ciele súčasne – zadržať Rusko a oslabiť Európu. Ako sa USA snažia stiahnuť z Iraku a Afganistanu a v tom istom čase nezodpovedným spôsobom zasahujú do záležitostí v Líbyi a Sýrii, Blízky východ stratil kontrolu a poriadok, pričom vidíme konkurenciu v dominancii a vzostup teroristických extrémistov.

Americké obnovovanie rovnováhy v ázijsko-tichomorskom regióne nielen narušilo vzťahy na Kórejskom polostrove, vzťahy medzi Čínou a Japonskom, resp. vzťahy vo Východo- a Juho-čínskom mori, ale tiež vytvorilo vo východnej Ázii posilnenie strategickej súťaže medzi mocnosťami, v ktorej malé krajiny hľadajú spôsob na ochranu svojich “malicherných” záujmov.

Kroky Washingtonu k eskalácii geopolitického napätia majú základy v ich strategickej obave zo vzostupu rozvíjajúcich sa krajín, ako je Čína. Na zachovanie jeho slabnúcej hegemónie USA hľadá východisko v geopolitike uplatňujúc svoj vplyv na posun medzinárodných mocností, pretože Západ verí, že svetový mier je postavený na rovnováhe. To je dôvod, prečo západný svet tak rád hovorí o rovnováhe a prečo americkí stratégovia ako Zbigniew Brzezinski vymysleli pojem Veľká šachovnica.

Američanmi vyprovokované geopolitické napätie bude mať nesmierne negatívny vplyv na transformáciu medzinárodného systému. Po prvé, globálne vláda bude čeliť častým geopolitickým výzvam. Geopolitické napätie viedlo ku koexistencii dvoch paradigiem, jednej geopolitickej a globálnej vlády, ktorá je neustále napádaná bývalou (dominantnou mocnosťou – pozn.). Dôležitým dôvodom pre spomalený pokrok v niekoľkých oblastiach globálnej vlády je, že návrat geopolitiky vážne narušil spoluprácu krajín, veľmoci a to najmä v medzinárodnom systéme.

Okrem toho globálna vláda bude geopolitizovaná z dôvodu tlaku jednotlivých regionálnych vlád. USA v súčasnosti vyzerajú, že berú len malý ohľad na mnohé medzinárodné systémy, ktoré založili. Napríklad, ak by boli Transatlantické partnerstvo obchodu a investícií (TTIP) a Transpacifické partnertvo (TPP) úspešné, Svetová obchodná organizácia (WTO) bude reálne marginalizovaná . V tejto súvislosti rozvíjajúce sa krajiny ako BRICS musia budovať nové medzinárodné inštitúcie a systémy pri snahe reformovať tie súčasné, ktoré povedú k regionalizácii a fragmentácii globálnej vlády.

Okrem toho, návrat geopolitiky spôsobil rastúce riziká na politických, bezpečnostných ale aj vojenských frontoch, ako je nebezpečenstvo novej studenej vojny, zvýšenie možnosti stretov civilizácií, časté lokálne konflikty, rozšírenie nacionalistického extrémizmu, regionálneho extrémizmu a medzinárodného terorizmu, rovnako ako šialené preteky v zbrojení.

Najväčším problémom pre globálnu vládu je skutočnosť, že USA, zakladateľ medzinárodného systému, došli k zásadnej kríze v ich schopnostiach národnej a globálnej vlády. Oveľa smutnejšie je, že Washington nereflektuje vlastné schopnosti pri snahe presadiť svoju vládu, ale namiesto toho sa uchyľuje ku geopolitike v snahe zastaviť pokles svojej hegemónie. To môže viesť nielen k nevyhnuteľným tragédiám pre všetky mocnosti, ale naviac v globalizovaných časoch sa môže takáto činnosť rozvinúť do tragédie pre celý svet.

Liu Zhongmin, Global Times, 13.5.2015

Autor je profesorom Inštitútu pre Blízkovýchodné štúdia Šanghajskej Univerzity Medzinárodných štúdií (Middle East Studies Institute of Shanghai International Studies University). opinion@globaltimes.com.cn

 

Zdroj:

http://www.globaltimes.cn/content/921558.shtml

Pridaj komentár