Nemecko zablokovalo cestu Ukrajinu do Únie

Partnerstva áno, ale nie členstvo v EÚ :. Ukrajinský prezident Porošenko s kancelárkou Angela Merkel (Foto: Reuters)

Realizmus v Nemecku pri pohľade na katastrofu Ukrajiny prevládol a už nie je jedinou mantrou za každú cenu dotiahnuť ju do Únie. Na stretnutí v Rige medzi predstaviteľmi Únie a krajiny tzv. Východného partnerstva, Ukrajina nedostane záruku vstupu do Únie ani v strednodobom meradle – ako píše N-TV

Partnerstva áno, ale nie členstvo v EÚ :. Ukrajinský prezident Porošenko s kancelárkou Angela Merkel (Foto: Reuters)

Partnerstva áno, ale nie členstvo v EÚ :. Ukrajinský prezident Porošenko s kancelárkou Angela Merkel (Foto: Reuters)

Z nemeckých vládnych kruhov sa ozýva skeptický názor: “Akceptujeme túžbu týchto krajín vstúpiť do Únie, ale žiaden konkrétny prísľub nie je možný.” Zvlášť zdrvujúco pôsobia tieto slová na Ukrajinu, ktorej predstavitelia automaticky rátajú s členstvom v Únii najneskôr do roku 2020. Na otázku, čo vlastne Nemecku vadí, sa môžeme v rámci povinného slovného balastu dozvedieť dve veci – korupcia a vymožiteľnosť práva

Medzi priateľmi musíme byť k sebe úprimní

Človek sa pýta, z čoho plynú nádeje krajín ako Ukrajina s mierou korupcie, ktorú si u nás ani nevieme predstaviť. Aj v Nemecku však majú svojich zástancov. Napríklad politik Zelených (Grünen) Manuel Sarrazin tvrdí, že je zásadnou chybou, ak Ukrajina nedostane konkrétny dátum vstupu do Únie.

S ním sa však nezhoduje politik SPD Niels Annen, expert na zahraničnú politiku. Nesúhlasí so stratégiou ministra zahraničných vecí Ukrajiny Pavla Klimkina, v rámci ktorej obieha krajiny Európskej Únie a lobuje za urýchlený vstup Ukrajiny. Niels Annen hovorí, že ak sa považujeme za priateľov, “…musíte byť k sebe úprimní. V súčasnej dobe nevidno žiadnu perspektívu vstupu a nikto by nemal podsúvať niečo iné.” O prípadnom pristúpení o 20 či 30 rokov Annen nebude špekulovať. “Je nereálne, aby sme už dnes hovorili o ďalších krokoch, ak nemôžeme zaregistrovať ani prvé kroky v implementácii dohody o pridružení.” Pred Ukrajinou ležia podľa neho desaťročia naplnené potrebnými reformami. Očakávania, že s členstvom v EÚ všetky problémy budú vyriešené, sú ilúziou.

(Komentár: klasický vydieračský prístup – dajte nám čo chceme a my sa vám potom možno budeme revanšovať. Európsky prístup typu – najprv splňte všetky podmienky a potom Vám my vyplníme Vašu túžbu po vstupe, Ukrajina nechce akceptovať. Bohužiaľ, Európa si nevšimla, že Ukrajina nie je zvyknutá jednať inak.

Avšak keď takto konala voči Rusom, ktorí boli Európou považovaní ak nie za nepriateľa, tak minimálne za konkurenta, nielenže to nevadilo, ale ako pri plynovej kríze v roku 2009, Únia stála jednoznačne na strane Ukrajiny a obviňovala Rusko z využívania “plynovej zbrane”. Hoci Gazprom nahradil klientom škody, rozhodnutie arbitráže zo Štokholmu hovorí jednoznačne o vine ukrajinskej strany. Nakoniec preto sa postavil Nord Stream a dnes je Nemecko “za vodou”. Rusi nikdy neprestali dodávať plyn ani za čias najostrejšej studenej vojny. Neurobia to ani dnes, pokiaľ sa nezačne na Ukrajine vojna. Gazprom má v zmluve podmienku, že vojna je jediná objektívna príčina na prerušenie dodávok… O tomto sa však už v našich novinách nepísalo a nepíše.

Takže tentoraz je Únia nútená jednať priamo s Ukrajinou a už neexistuje žiadny spôsob, na koho by Únia mohla hodiť ukrajinské problémy.)

Ak Annen hovorí o možnom členstvo v EÚ, porovnáva štáty, ktoré nedávno pristúpili k Európskej únii. “Vidíme, aké problémy máme s krajinami, ako je Rumunsko a Bulharsko, kde nie je žiadna občianska vojna, či iné podobné konflikty.” Obvinenia, že EÚ nalákala Ukrajinu a teraz proeurópske sily opustila, odmieta. “Ukrajinu podporujeme. Máloktorá iná krajina je tak aktívna ako Nemecko.

Rusko dostane správu

Podľa návrhu dohody o spoločnom vyhlásení, ktorú mala agentúra Reuters k dispozícii, je pravdepodobné, že ukrajinský minister zahraničia Klimkin odcestuje dnes do Kyjeva bez správy o úspechu. Kým krajiny, ako je Švédsko, Litva, Slovensko, Estónsko a Poľsko sú za pristúpenie Ukrajiny v strednodobom horizonte, Nemecko rovnako ako Francúzsko, Španielsko a Taliansko sú proti nemu. V uvedenom návrhu deklarácie summitu sa okrem cukríka v podobe sľubu bezvízového styku pre Ukrajinu a Gruzínsko (pravda až po splnení ďalších podmienok – čítaj drobné písmenka) žiadny konkrétny časový rámec nevyskytuje. V skutočnosti sa vyhliadky na vstup Ukrajiny oproti poslednému summite z roku 2013 vo Vilniuse zhoršili.

Z pohľadu politika Strany zelených Sarrazina ide o zničenie politiky EÚ voči susedom. “Skutočnosť, že spolková vláda vetovala rozšírenie, je zničujúci signál. Rusko dostane odkaz a správa v ňom je nasledovná: Vaše vojenské úsilie bolo úspešné, rozširovanie Európy nebude.

Ešte jeden komentár: Už ani nie irónia, ale ako dokonalý podraz možno hodnotiť vyjadrenie Ruska, že už nemá námietky voči vstupu Ukrajiny do Únie. Je to verejné priznanie, že Ukrajina je neriešiteľný problém, doslova Sizyfovský kameň a tým, že Rusko verejne uviazalo Ukrajinu na krk Únie, zbavilo sa akejkoľvek zodpovednosti za riešenie ekonomických a reformných problémov.

Pritom je viac ako zrejmé, že tak ako v minulosti ani dnes nie je možné bez Ruska robiť žiadne reformy na Ukrajine. Rusko je stále nielen najväčším obchodným partnerom, ale aj najväčším veriteľom so záväzkami Ukrajiny v hodnote skoro 30 miliárd dolárov. Z môjho pohľadu ide o taktiku Ruska, podusiť Európu v problémoch a zrejme naďalej pracovať na prinútení akceptovať geopolitickú realitu. A tou je hlavný cieľ Ruska, že Ukrajina nesmie byť v americkej sfére vplyvu.

Bohužiaľ práve toto je ústredný kameň konfliktu a súčasná vláda, ktorá je priamo riadená z USA, jednoducho nič podobné neumožní. Takže ak sa niečo má skutočne diať v prospech Ukrajiny, myslím, že sa bude musieť počkať až na trocha nezávislejšiu vládu.

V tejto súvislosti geopolitických plánov je zaujímavá aj podpora Ruska myšlienke formálne jednotnej Ukrajiny a neochote podporiť projekt Novoruska. Treba si uvedomiť, že v zahraničnej politike je všetko o stratégii a morálka tu príliš nemá veľa miesta.

Rozdelenie Ukrajiny na proruskú a prozápadnú časť a akceptácia odchodu Krymu zo zostavy Ukrajiny, by automaticky skončilo vojnu a pre Európu zmenšilo problémy ako ufinancovať zničenú krajinu. Adekvátne by vznikli starosti Rusku ako uživit 10-20miliónov ľudí, ktorí by následne očakávali pomoc od Ruska. Rovnako by sa aj prudko zhoršila ruská bezpečnostná situácia – západná časť Ukrajiny zbavená územných konfliktov by okamžite vstúpila do NATO, čím by sa pri hraniciach Charkova dostala Aliancia na dostrel k centrálnej časti Ruska.

Jedinou zmysluplnou stratégiou Ruska je teda udržat Ukrajinu celistvú a hodiť ju na krk Europe. Zbaví sa tým finančných problémov a napätie vo vnútri krajiny znemožní vstup Ukrajiny do NATO

 

Zdroje:

3 komentáre

    • Uz sme o tom pisali. Podla mna je to fake

      • Môžem sa Vás spýtať prečo si to myslíte?
        Zaujímali by ma nejaké indície k tomu.
        Vôbec sa nevyznám vo vojenčine či psychológii, ale mne sa napríklad príliš nezdá to že by si vojaci ktorý idú na akciu pri ktorej je podľa mňa dosť veľká pravdepodobnosť zajatia vzali zbytočné veci ktoré im to zajatie určite výrazne znepríjemnia.
        No na druhej strane, ak zajatý vojak (Rus) ktorý išiel na Ukrajinu bojovať dobrovoľne hovorí s novinármi opozičného denníka tak akoby sa snažil čo najviac poškodiť Rusko…
        A tým nevravím že či je vojakom alebo nie, či podal výpoveď alebo nie, len že ak tam už išiel bojovať, zdá sa mi nelogické aby teraz dával takú silnú muníciu svojmu nepriateľovi (mediálnu).

Pridaj komentár