Neočakávane očakávaný pád SME.

Vzďaľovanie sa “mienkotvorného” denníku čitateľom a neraz aj realite bolo vidieť už nejaký ten piatok. Varovné signály ukazovali príspevky čitateľov pod článkami.

Redakcia mala riešenie: mazanie kritických príspevkov (nepianových i pianových), mazanie celých  kont a blogov, redakciou nepotvrdené ale verejnosťou brané ako realita nasadenie svojich “diskutérov”.  Tí pod rôznymi nickami hájili neraz čo sa týka informačnej hodnoty bezcenný článok. Často sa tí “diskutéri” nezmohli na žiadnu vecnú argumentáciu, len na urážanie kriticky mysliaceho čitateľa, ktorý si v diskusii dovolil vyjadriť iný názor, než aký mal autor článku. Toto všetko, navyše spojené s veľmi nízkou kvalitou informácií (diplomaticky povedané) spôsobilo stav, keď čitatelia SME vyjadrili svoju nespokojnosť veľmi účinným spôsobom -peňaženkou.

Noviny sa prestávali kupovať, prestávali objednávať, počet užívateľov Piana tiež nedosiahol očakávanej výšky a príspevky v diskusiách naznačovali, že veľa čitateľov spoplatnený extra prístup Piano z dôvodu nespokojnosti ruší. Čitatelia ešte pomerne hodne navštevovali web SME ale informáciám v článkoch zjavne neverili. SME si skúsilo pomôcť aj takým ťahom, ako bolo blokovanie odkazov na iné weby pokrývajúce dianie vo svete. Slobodné médium slobodne vyhviezdičkovalo napríklad aj Medzičas. Nielen môj pocit: SME už v poslednej dobe pravdu nehľadalo, ale snažilo sa ju vytvoriť. Tú svoju.

V poslednom čase som spravodajsky pokrýval situáciu na východnom fronte v Donbasse. Čisto amatérsky vo voľnom čase, ktorého nie je veľa. Vyzeralo to asi takto. Net, klávesnica a smer miestne zdroje. Weby z Donecku, Lugansku, aj nejaké tie banderovské z druhej strany, prečítať článok, vždy aj s diskusiou pod článkom (neraz ma uchránila pred omylom) a po získaní pocitu, že tak to asi je som svoj pohľad na vec plus odkaz na zdroje z ktorých som vychádzal posunul ďalej. Časom som už vedel aj jednotlivé zdroje ako tak odhadnúť. Pokiaľ povstalecký plukovník Igor Strelkov hovoril o ukrajinských stratách, bol to vždy konzervatívny odhad, na 99% boli ukrajinské straty ešte vyššie. Pokiaľ o nich hovoril antifašistický veliteľ Mozgovoj, tak ten sa snažil maximálne ohodnotiť realitu. Plukovník Igor Bezler (veliteľ povstaleckej obrany Gorlovky) si neraz k úspechu pridal vysoko nepravdepodobné čísla. Ukrajinské zdroje sa takmer všetky veľmi rýchlo ukázali ako úplne nedôveryhodné, plukovník Bezler pri nich vyzeral len ako malinký chválenkár.

A keď som sa dostal na SME, tak som sa nestíhal diviť. Asi iná Ukrajina. V tej SME Ukrajine ukrajinské vojská neohrozene víťazili a obsadzovali aj tie obce, kde ich nikto nevidel. Keď som sa díval na mapy čo SME predkladalo čitateľom, proste iný svet. Medzi mapami mojimi a mapami SME boli v pozíciách vojsk rozdiely nielen pár kilometrov. Keď začal ukrajinský Stalingrad – obkľúčenie v tzv. južnom kotli, SME čitatelia celé dni o ňom netušili. Pokiaľ medzitým nenavštívili nejaké alternatívne médium. To že redakčný team SME nepoznal štrukturálne problémy ukr. síl a následne neodhadol trend vývoja na fronte, to by sa dalo pochopiť. Ale ignorovať v tom čase všeobecne známe pozície frontu? Dodnes nechápem, aký význam malo, aby si slovenský čitateľ myslel, že ukrajinské vojská sú o pekných pár km ďalej na východ ako reálne v tom čase boli. Čo sa tým zmenilo na behu udalostí ?

A už len dodávam, že som očakával nulovú toleranciu redakcie k prejavom neonacizmu u niektorých ukrajinských práporov a akosi som sa jej nedočkal. Nebývalá tolerancia od redakcie, čo na Mariánovi Kotlebovi nenechala niťku suchú. Práve tento ideo obrat spôsobil dosť významný odliv čitateľov. Treba tiež uviesť, že SME celý čas veľmi strácalo bigotne politicky korektným prístupom k problematike spolunažívania s asociálnymi komunitami a tiež presadzovaním LGBT agendy. Iste radikalizácia spoločnosti a šírenie etnickej nenávisti nie je to, o čo by sa ktorékoľvek médium malo usilovať. Avšak napriek tomu sa musí vedieť vyhnúť metóde dvoch metrov, teda posudzovať rovnaké udalosti rovnakou optikou a hlavne nemanipulovať s faktami. Nebrať pritom do úvahy farbu pleti ani etnickú príslušnosť. A u mňa v tomto SME zlyhalo na plnej čiare, a určite nielen u mňa.

Rozoberať povýšeneckú komunikáciu redakcie s čitateľmi a diskutujúcimi pod článkami je asi zbytočné. Takmer každý zaregistroval vyhlásenie typu, toto je náš mediálny priestor, my si tu robíme tak, ako uznáme za vhodné, my tu určujeme pravidlá, sme súkromné médium a ak sa vám nepáči choďte inde. Dnes je stav taký, že  bol to váš mediálny priestor vážená redakcia SME  a ja nebudem zakrývať pred svetom, že minulý čas v tomto kontexte  má u mňa osobne pozitívny ohlas. V posledných dňoch sa redakcia SME obracia na verejnosť s tým, akáže zlá vec sa in deje. Ich vydavateľ ich predáva a majú dojem, že nový majiteľ vnesie do firmy iný systém. Verejnosť ako taká však akosi podporu redakčnému kolektívu nevyjadruje a skôr sa terajší aj bývalí čitatelia SME vytešujú z predpokladu, že Penta dá “politrukov” z redakčného kolektívu ľudovo povedané “do obrichtungu”.

Je mnoho hypotéz, prečo Penta (prostredníctvom iného subjektu) SME kúpila, keď sa zjavne jedná o subjekt, hodný pre zánik bez náhrady. Možno majú pocit, že značka nie je ešte celkom stratená a že sa na nej dá stavať. Samozrejme už s iným teamom, s pôvodným by dosiahli len pôvodný výsledok.

4 komentáre

  • Peter Bystricky

    Ako som napisal Hvoreckemu na jeho blog, kde sa cudoval miere skodoradosti, nenavisti, neprajnosti a zlomyslenosti. Ja tvrdim, ze povod skodoradosti nie je v kulte neuspechu na Slovensku, ako to vysvetluje on, ale ze je to jednoducho karma. Dennik SME vo svojej bohorovnosti vyhlasil vojnu svojim citatelom a spraval sa k nim ako k stadu dobytka.

    http://hvorecky.sk/2014/10/16/nie-sme-ako-oni/#comments

  • Čísla nepustia – aj za Ježíka (idealizovaný obraz) vďaka pravicovému polobratu klesol náklad o 40 tisíc aj teraz (neviem, o koľko. ktosi tu tvrdí, že o 50 – to sa mi zdá priveľa). Platí tu sedliacky rozum – buď budete na strane ľudí, alebo podnikateľov – a tých je niekoľkonásobne menej – aj rôzneho druhu, niektorí “podnikajú” len s dotáciami… Potom musíte predplatné a predaj vyvažovať inzerciou – ale tej u nás nie je toľko… No, ale ale dozrel čas, aby sa mohol uchytiť aspoň jeden ľavicový denník – na vyváženie…

  • Tak je. Ten minulý čas sa počúva celkom dobre.

    Tá samozvaná svorka redaktorov si osobovala vyhlasovať, že “toto je náš priestor”, “naše noviny”, “súkromné médium”, “naše pravidlá” …
    … ako však ukazuje realita nič, a opakujem NIČ z toho nebola pravda. Nebol to “ich” priestor, len im niekto dovolil a zaplatiť za to, že ho môžu používať. Neboli to “ich” pravidlá, ale len ICH majiteľ im dovolil, aby redigovali stránku. — A “súkromné médium” — nuž áno, bolo a stále to JE súkromné médium. Podľa všetkých pravicovodemokratickoamerických predstáv. —-
    — A jeho majiteľ určuje aký bude “priestor, pravidlá a smerovanie”.

    Nuž ale takí superextranaj majstri novinári si predsa okamžite musia nájsť nové miesto. Čo nájsť – desiatky denníkov a časopisov stoja trpezlivo pred dverami, aby ich milostivo prijali tí najsupreextrašpeciál novinári.

    Sme už dávno prestalo byť “mienkotvorné”, stalo sa len výkladnou skriňou predstáv, fóbií, averzií a fanatizmu niektorých redaktorov.
    Tí už nehľadali pravdu, informácie a názory – tí už pravdu a informácie len vyrábali a názory museli byť zhodné s tými ich.

    Bolo načase vyhodiť ľudí, ktorým moc nad čitateľmi a napoleónsky komplex úplne zatemnili mozog.

  • Redakcia Sme je zrejme významne frustrovaná zo súčasného vývoja. Ale niet sa čomu diviť, tento plátok sa stal zdrojom propagandy a prinášanie hodnotných a aktuálnych informácií bolo na vedľajšej koľaji. Útoky voči vlastným čitateľom na diskusiách nemá cenu ani spomínať. Denník dlho a tvrdo pracoval na svojom úpadku a výsledky sa dostavili. Pre mňa je tento denník mŕtvy a zakázal som ho aj otcovi. Otec sa mi ospravedlňuje, že mu ho pchajú zadarmo aj do tipovacích novín. Situácia musí byť skutočne kritická, pretože po dlhej dobe som nahliadol do diskusií Sme a zistil som, že tam už diskutujú len diskutéri, ktorých som skôr podozrieval z toho, že sú zaplatení. Čo je horšie, hodil som im tam výsmešnú otázku, či už diskutujú len medzi sebou a predstavte si to! Oni sa nezmohli na žiadny slovný útok voči mne a dokonca aj karma mi vyskočila o 5 bodov. Nič podobné by sa v nedávnej histórii nemohlo stať. Musí to byť naozaj zlé, lenže mne, ako čitateľovi, je to jedno. Tento denník u mňa stratil akúkoľvek kredibilitu a nech skončí tak, ako si zaslúži. Je mi to jedno a toto je posledný krát, kedy som sa týmto denníkom vôbec zaoberal. Prestal pre mňa existovať.

Pridaj komentár