O mocnom bohatierovi Ramzanovi

Putin, Kadyrov
Mnoho sa povedá o tom, prečo bohatier verný a mocný Ramzan, nevraživosťou na knieža Vladimíra, začal hľadieť. Sadkajte si, vankúše si svoje uložte, prácu dorobte. Rozpoviem vám príbeh ako sme ho od pútnika z ďalekej krajiny počuli .
Putin, Kadyrov
Jesť medzi ľudom pospoľitým taká kľebeta, že Ramzan syn mocného Kadyrova súc platonicky zaľúbený do svojeho báťušku cára, slniečko najjasnejšie, imperátora Vladimíra, kniežaťa Moskovského, túžil vykonaťi skutok nad iné hrdinskejší, ktorým by svoju vernosť kniežaťu osvedčil. Turboval on svoju hlavičku zarastenú pár fajočiek pritom vyfajčil, pár ukrov nepriateľských o hlavu skrátil, aj pár neviest stihol medzitým opáčiťi právom prvej noci. Až ho osvietil Allah. “Ťuháj!“, skríkol Ramzan, sokolík jasný, bohatier najmocnejší, kalašnikovom opásaný. “Umorím ja na smrť nepriateľa nášho báťušku a to bude skutok nad iné záslužnejší.
 
I jal sa skúmať, ktorý že to nepriateľ je ten najzákernejší a najviac obávaný. Sadol na svojho tátoša divokého, len tou najlepšou naftou kŕmeného, BMP zvaného, poklop zaklapol i vyrazil on do sveta šíreho, nepriateľského. Pýtal sa on mnohých, každý človek inak hovoril. Najprv nejakú strigu Politkovskú spomínali, ale tú už iný bohatier skántril. Dozvedel sa o drakovi Litvinenkovi, aľe aj toho mocná čarodejníčka Efesbé kúzlom polóniovým zakliala. Zúfal si Ramzan, “čím ja teraz báťušku cára poteším, čím jeho vševedúci zrak do údivu privediem?
 
Dlho blúdil temnými hvozdami, tátoš jeho mocný z posledných kvapiek nafty pásmi prehrabával aj Ramzan, sokolík, už na smrť unavený a po fajke hašiša túžiaci pookrial, keď nápis “posledná benzínová pumpa pred koncom sveta” uvidel. Vošiel on dovnútra a uvidel starčeka s bradou až po pás. Zželelo sa ho bohatierovi, nezabil ho, a slušne sa spýtal, či má krmivo pre tátoša jeho. I starček vidiac jeho dobrú dušu, ochotne mu všetko pripravil i fajočku hašiša dobrého domáceho zapáľil i popýtal sa ho, čo priviedlo takého statočného junáka do končín, kde už ani slnko zájsť nevládze.
 
Vyžaloval sa mu a starček významne povedal: “Veruže viem Ti poradiť, junák. Za mladi, keď sme s inými bohatiermi, junákmi po svete chodiľi, hlavy kapitalistov z krku zrážali, vynoril sa z hlbín západu mocný kmeň. Veľa nás pokántril, koťuha jedna, ale nedali sme sa a prenasledovali sme ho až do brlohu a tak ako on nás, aj my sme si svoju robotu spravili. Všetkých sme pobili, ani na semeno neponechali. Aspoň tak sme mysľeľi. Pred dávnymi rokmi sa však jeden pocestný zastavil a hovoril že predsa len nejakí ostali a že dokonca aj v tieni Kremľa červeného, mocnými múrmi obohnaného jedného videľi. A to je Tvoj nepriateľ, ktorého hľadáš, bohatier“.
Vyjav mi jeho meno, hneď teraz“, netrpezlivo bohatier Ramzan zrúkol až sa čečiny tri versty ďaleko polámali a starčeka pod krk chytil. “Nemcom ho volajú” z posledných síl vydýchol.
 
Ramzan neleniac, ruky krvavé si o odezdu otrel, nevládne telo od seba odhodil i do Moskvy, sídla kňiežaťa Vladimíra sa vydal. BMP na odstavnom parkovisku odložil, nežne sa o hlaveň guľometu obtrel, rukami zaolejovanými nežne pásy tátošíka poláskal a do uška reflektora sľúbil, že sa bude ponáhľať. Veruže on nelenil, pri Kremli červenom sa ľudí opýtal, kdeže ten hrozný nepriateľ býva. I ukázali mu hostinec, kde chodieval a keď ho na moste kľenutom nad riekou Moskvou uvidel, potom už rýchlym sľedom rozpávka pokračovala. Nelenil Ramzan, bohatier nad všetkým najudatnejší, vytiahol mausera od otca bohatiera Kadyrova zdedeného a páru guľkami báťušku cára najhoršieho nepriateľa zbavil.
 
Na druhý deň sa hrdo pred knieža moskovské s dobrou správou postavil. No netušil on veru, že to celé bola intriga démona čierneho, Obamom zvaného, ktorý spoza mora čary svoje zoslal aby junošíka poblúznil. Vyčaril on na pustatine benzínku, z potkana pumpára stvoril a tak bohatierovi debilnú myšlienku na hlavy zasiali. Cár ruský, Vladimír Putinovič sa ukrutne na Ramzana nahneval, že mu jeho poddaných bezdôvodne kántri a tak ho do vyhnanstva poslal.
A odvtedy Ramzan, junák statočný, nevraživo na poddaných kniežaťa Vladimíra zazerá a hlavy z krku im zráža.
 
A to je koniec rozprávania, ako sme to počuli v našich končinách my. Zazvonil zvonec a rozprávke je koniec
[sociallocker][/sociallocker]
Zdroj:

Pridaj komentár