Opäť propaganda na vykreslenie NATO ako obrannej aliancie a americkej armády ako garanta našej bezpečnosti

V médiách sa objavila informácia, že počas dvoch mesiacov od septembra do októbra sa na Slovensku uskutoční cvičenie „Slovak Shield 2015“ (Slovenský štít 2015). A nielen že ide prakticky o cvičenie americkej armády, moderní Goebbelsovia hovoria o obranných cieľoch, čím sa vytvára predstava obrannej podstaty NATO.

Najprv zacitujeme z médií :

Na cvičenie Slovak Shield 2015, ktoré sa na Slovensku uskutoční od 8. septembra do 31. októbra, príde okolo 840 vojakov zo zahraničia. Ich prítomnosť na našom území počas vojenského cvičenia v stredu odsúhlasila vláda.

Najviac, do 640 vojakov, bude z USA. Približne 130 vojakov príde z Česka, 60 vojakov bude z Poľska. Cvičenia sa zúčastní aj desať vojakov z Maďarska. Vojaci budú počas cvičenia využívať napríklad bojové obrnené vozidlá, húfnice či vrtuľníky.

Cvičenie Slovak Shield bude zamerané na ochranu územnej celistvosti štátov NATO.

Teraz sa pozrime na článok 5 z charty NATO, na základe ktorého propagandisti slintajú blahom pri „pocite bezpečia a predstave, že prvý nepriateľský tank na našom území spôsobí okamžitý protiútok celej americkej armády na našu ochranu„.

ČLÁNOK 5 – Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerých z nich v Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým, a preto sa dohodli, že ak dôjde k takémuto ozbrojenému útoku, každá z nich, uplatňujúc právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu uznanú článkom 51 Charty OSN, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súčinnosti s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, vrátane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a zachovať bezpečnosť severoatlantického priestoru. Každý takýto útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, akonáhle Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Pravda o článku 5

Tu je potrebné pripomenúť, že v kampani pred naším vstupom do NATO, táto rozhodujúca časť pre interpretáciu a záväznosť zmluvy bola buď vynechávaná, alebo dokonca dezinterpretovaná v zmysle, že tu je založená dokonca povinnosť nutnej obrany. Viď napr. článok SME z roku 1999, kde sa účelovo uvádza a komentuje článok 5 ako bezpodmienečný záväzok na ozbrojenú pomoc  „Z hľadiska nových členov je dôležitý najmä 5. článok, ktorý hovorí o kolektívnej ochrane….Článok 5 : Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo v Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým…

Posúďme podľa relevantných amerických autorít, ako je práve táto „povinnosť“ posudzovaná. Ministerka zahraničných vecí pani Albrightová síce v Prahe vyhlásila, a to v rozpore s článkom 5, „že ak dôjde k ohrozeniu bezpečnosti SR, budeme my (USA) zaviazaní k spoločnej obrane„. Tak to médiá s radosťou opakovali, až si Albrightová od Havla vyslúžila odporúčanie, že by mohla byť českou budúcou prezidentkou. Ale v tomto prípade len klamala a blufovala.

Vo Washingtone, ktorý nebol rozširovaniu NATO naklonený, sa však musela správať ako zodpovedná americká ministerka zahraničia. Pred zahraničným výborom Senátu vystúpila 7. októbra 1997 v diskusii o „rozšírení, nákladoch a Rusku“. Citujem z dokumentu: „Rozšírenie …. nás nezaväzuje (does not bind us) reagovať na každý násilný incident tým, že by sme išli do vojny.“ Dodala však, že uzatvorením Zakladajúceho aktu s Ruskom (Poznámka – ide o Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti medzi Ruskou federáciou a Severoatlantickou alianciou) sa vytvorilo priaznivé bezpečnostné prostredie v Európe a mechanizmus pre budovanie dôvery medzi NATO a Ruskom. Tieto slová Senát rád počul.

Vystúpenie Albrightovej však Senátu nestačilo. Obrátil sa priamo na prezidenta o stanovisko k rovnakej veci. K článku 5 sa im dostalo vysvetlenie, že útok na jedného z členov neznamená, že sa USA musia zúčastniť sporu. Uvedený bol dokonca príklad konfliktu medzi dvoma členskými krajinami NATO (Turecko – Grécko).

K problematike článku 5 pripravilo rozbor aj Kongresové výskumné stredisko, ktoré sumarizuje, že „Článok 5 Severoatlantickej zmluvy nezaisťuje (does not guarantee) použitie sily na pomoc žiadnemu spojencami, ktorý by bol napadnutý. NATO považujeme za organizáciu kolektívnej obrany, nie kolektívnej bezpečnosti. To je podstata organizácie. Článok 5 prehlasuje, že členovia NATO musia zvážiť (consider) možnosť ísť na pomoc. Pomoc však nie je zabezpečená zmluvou. Pomoc spojencom nie je bezpodmienečná (is not unconditional).

Inými slovami povedané, stanovisko amerického Kongresového výskumného strediska uvádza, že pred vstupom do konfliktu musí byť jasne definovaný výlučne (!) Americký národný záujem (…for the United States to fulfill a collective defense commitment, U.S. national interests must clearly be affected.).

Ak neveríte Medzičasu, nech Vám je stanovisko k článku 5 pochádzajúce od amerických autorít dobrým vodítkom.

Po prečítaní bude jasné, že naša propaganda je od základu falošná a NATO neslúži účelu, ktorý bol pri našom vstupe do neho deklarovaný. Je to skrátka nástroj americkej vojenskej politiky v Európe a my sme len poslušné bábky, ktoré majú za záujmy vlády USA umierať. A tiež je podstatné, že ide o územie dostatočne vzdialené od USA, aby ich jednak netrápili akékoľvek straty či deštrukcia, na druhej strane príliš ďaleko od skutočne účinnej podpory americkej armády. Slovensko, ale aj väčšina európskych štátov, zvlášť tých z Východnej Európy, je len položka v plánoch generality americkej armády pod kolonkou „akceptovateľné straty„.

Aj keď je nutné pripomenúť, že NATO vždy slúžilo a slúži rovnakému účelu, ktorý tak zjednodušene popísal prvý Generálny sekretár NATO Lord Ismay: …the purpose of the alliance was „to keep the Russians out, the Americans in, and the Germans down,“ (účelom Aliance bolo zabezpečiť, aby Rusi ostali vonku, Amerika vo vnútri a Nemci pod kontrolou)

Zdroj:

3 komentáre

Pridaj komentár